Do kina sa dá zájsť aj na operu

Bežne informujeme o tom, aká je filmová ponuka slovenských kín, no do kín sa nechodí len pre zážitok z filmu. Na veľkých plátnach si diváci môžu pozrieť aj koncerty či divadelné, operné a baletné predstavenia z veľkých svetových scén, často dokonca v priamom prenose. Takýmto spôsobom sa dajú „navštíviť“ aj prestížne zahraničné galérie či múzeá. Ako slovenské kiná pracujú s alternatívnymi obsahmi, ktoré sú síce sprostredkované projekciou, ale primárne upozorňujú na iné ako filmové umenie?

Slovenskí kinári získavajú tento typ programov z viacerých zdrojov. Jedným z distribútorov pre strednú a východnú Európu je česká spoločnosť Cikánek management, ktorá spolupracuje aj s viac ako 50 kinami na Slovensku. V ponuke má napríklad vyhľadávané predstavenia Metropolitnej opery v New Yorku, Veľkého divadla v Moskve, Národného divadla v Londýne, vystúpenia Berlínskej filharmónie či výstavy najvýznamnejších výtvarníkov v galériách v Londýne, Mníchove a iných metropolách. O slovenský trh sa spoločnosť Cikánek management (s divákmi komunikuje cez www.prenosydokin.cz) zaujíma od roku 2013 a podľa jej zástupcov sa im tu darí vytvárať si stabilnú základňu kín s dlhodobou spoluprácou. Aký je však dopyt slovenských kín a divákov po tomto programe v porovnaní s okolitými regiónmi? „Je pravda, že na Slovensku sa alternatívny obsah rozbieha pomalšie než v iných stredoeurópskych krajinách. Slovenské kiná rady objednávajú vyskúšané tituly a nie sú práve veľkými experimentátormi na rozdiel napríklad od Poliakov alebo Maďarov. Na čo vám v Chorvátsku stačí jedna sezóna, na Slovensku na to potrebujete aj tri a viac sezón,“ vysvetľuje Lucie Rozmánková z Cikánek management. „Nehľadiac na to, naša skúsenosť z distribúcie alternatívneho obsahu v 12 krajinách je, že sa vlastne všade páčia rovnaké obsahy. Z tohto vzorca sa potom vymykajú tituly, v ktorých účinkujú národné hviezdy, alebo vznikli na námety národných spisovateľov a dramatikov, sú to diela národných skladateľov a podobne. Takým obrovským lákadlom pre Slovákov je trnavský rodák Štefan Kocán, ktorý účinkuje ako veľmi úspešný basbarytonista v Metropolitnej opere a mohli sme ho vidieť v rade priamych prenosov. Poliaci zase majú skvelého Mariusza Kwiciena či Piotra Beczalu, ktorí do poľských kín na prenos z Metropolitnej opery pritiahnu aj trikrát viac divákov, ako chodí na „bežný“ prenos bez poľských operných hviezd. Česi na svojho sólistu v Metropolitnej opere zatiaľ čakajú, hoci aj to sa v nadchádzajúcej sezóne zmení.“ Lucie Rozmánková nevidí problém v situácii, keď kino rôzne skúša, na ktorý z ponúkaných programov bude publikum najlepšie reagovať, a na základe toho sa potom rozhodne, že sa sústredí napríklad len na opery. Ak chce uvádzať tento druh alternatívneho obsahu, musí byť digitalizované v štandarde DCI a v prípade priamych prenosov, ktoré sa často spájajú práve s opernými predstaveniami, musí mať satelitnú anténu a HD receiver. Ak nejde o priamy prenos, potom sa premietanie uskutočňuje z DCP nosičov ako pri bežnej filmovej projekcii.

Tento druh prémiových obsahov ponúkajú na Slovensku jednosálové i viacsálové kiná. Hneď v ôsmich mestách (Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nitra, Poprad, Trenčín, Trnava, Žilina) ich prezentujú kiná zo siete CINEMAX, ktorá pri ich nákupe spolupracuje so spoločnosťami Pannonia Entertainment, Rising Alternative, More2Screen, CinemaLive aj Aerofilms. Barbora Menzl Drobná zo spoločnosti Continental film manažuje uvádzanie alternatívnych obsahov v kinách CINEMAX a tvrdí, že keď s nimi asi pred piatimi rokmi začínali, nemal veľký úspech. Už vtedy sa však začala utvárať špecifická skupina divákov, ktorá vyhľadávala výhradne tento druh predstavení a neskôr sa táto komunita zväčšovala. „Celkovo je naša skúsenosť z uplynulých troch sezón dobrá. V súčasnosti je toto publikum relatívne stabilizované a má ešte potenciál rastu. Veríme, že sa o tento druh programu budú čoraz viac zaujímať mladí diváci,“ hovorí Menzl Drobná. Ako prezrádza, divákov viac priťahujú divadelné, operné a baletné predstavenia ako programy z galérií či múzeí. „Veľmi dobre sa z pohľadu návštevnosti darilo záznamom Aidy zo Sydney a Verony, ale záujem bol napríklad aj o Trubadúra, Carmen a ďalšie tituly z kategórie tých najznámejších.“ Úspech v tomto prípade znamená 100 a viac divákov na predstavenie. Z pohľadu regionálnej návštevnosti vyniká najmä Bratislava, kde CINEMAX začínal pred rokom, a Košice. Ostatné mestá sú podľa Menzl Drobnej na porovnateľnej úrovni.

Spomínané priame prenosy sú pre kiná osobitnou kapitolou nielen z technického a organizačného, ale aj z finančného hľadiska. V týchto prípadoch totiž ide o akciu jedného večera a nemožno očakávať postupné kumulovanie príjmov zo vstupeniek ako pri bežnej filmovej distribúcii. Zvláštna situácia nastáva aj pre publikum. V kine sleduje napríklad predstavenie z Kráľovskej opery v Londýne a v rovnakom čase vidia ten istý program tisícky ľudí v ďalších krajinách. Niektoré prenosy sú už spojené aj s určitým prvkom interaktívnosti, keď sa na plátne zjavujú krátke pozdravy a odkazy divákov z rôznych kútov sveta. Čiastočným rizikom je v tomto prípade nepredvídateľná udalosť, ktorá môže prenos skomplikovať alebo prekaziť, a diváci musia byť zároveň pripravení na to, že takéto predstavenia sa zvyčajne končia po jedenástej v noci. Oproti štandardnému filmovému predstaveniu zaplatí návštevník vyššie vstupné, za ktoré dostane občerstvenie aj osobnejší prístup. No v prvom rade iný obsah. Čo sa týka kín CINEMAX, tie aktuálne pripravujú na 23. júla koncert Andrého Rieua v Maastrichte. S uvádzaním týchto programov pritom plánujú pokračovať i v ďalšej sezóne, v ktorej ponúknu okrem iného nové predstavenia Kráľovskej opery v Londýne alebo tri hry Kráľovskej shakespearovskej spoločnosti.

V Bratislave podobné programy premieta aj Divadlo Aréna, Kino Lumière zase pripravuje cyklus koncertných filmov Music & Film, no a alternatívne obsahy môžu preniesť publikum na svetové javiská napríklad aj v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Spišskej Novej Vsi, Modre alebo v martinskom kine Strojár – hoci jeho vedúci Peter Ducár vysvetľuje, že v prvom polroku 2016 uvádzanie takéhoto programu prerušil. Aké boli jeho skúsenosti predtým? „Prvým D-SAT prenosom bol priamy prenos z koncertu Andrého Rieua z Maastrichtu. Prišlo do 200 divákov, vyštafírovaných v oblekoch mysliac si, že príde osobne Andrého Rieu. Po prekonaní úvodných rozpakov odchádzali diváci po skončení predstavenia s nadšením a veľkým zážitkom z priameho prenosu,“ spomína Peter Ducár. „Postupne sme zaviedli do programu kina jedenkrát mesačne priamy prenos z Kráľovskej opery v Londýne, odkiaľ sme uvádzali najznámejšie klasické inscenácie baletu a opery. Tieto prenosy mali celkom dobrú návštevnosť, približne 30 až 50 divákov, záležalo od samotného titulu.“ Ducár tvrdí, že pri prenosoch nemali v kine nikdy žiadny technický problém, a keď hovorí o nevýhodách, radí k nim aj už zmieňovaný neskorý záver priamych prenosov. Predstavenia sa v martinskom Strojári končili okolo polnoci a niektorí diváci mali problém dostať sa domov. Tamojšie publikum pritom tvorili ľudia v strednom a staršom veku, ku ktorým sa pridávalo zopár mladších so záujmom o takéto umenie. „Od septembra plánujem tento typ programov opätovne zaradiť do dramaturgie kina, kde bude mať pravidelné miesto. Orientovať sa budeme na záznamy týchto obsahov z DCP nosičov, kde je možné prispôsobiť čas začiatku predstavenia, zároveň sú tieto formáty otitulkované, čo je veľká výhoda pre starších divákov. Ďalšou výhodou je možnosť ponúknuť divákom občerstvenie pred predstaveniami a počas nich priamo v našej Cinema Cafe,“ dodáva Peter Ducár.

Samozrejme, slovenské kiná uvádzajú okrem programov, ktorým sme sa venovali v tomto článku, aj ďalšie typy alternatívnych obsahov. A niekedy sa ich projekcie neuskutočňujú v klasických kinách, ale v takzvaných alternatívnych priestoroch.

Daniel Bernát
FOTO: ilustračný záber z kitag.com