Veľká skúška pre Art Film Fest

V novom prostredí, s ambicióznym programom a prekvapivo veľkým počtom zahraničných hostí. Od 17. do 25. júna sa v Košiciach konal 24. ročník Art Film Festu.

Bola som zopár kilometrov od Tel Avivu v gete, kde palestínsky raper seká nespravodlivosti vo svojej spoločnosti vybrúsenými textami (Stanica 48, r. Udi Aloni). Sprevádzala som kroky srbskej ženy a matky, ktorá zvádza boj s nádorom a novonadobudnutým vedomím o temnej vojnovej minulosti jej muža (Dobrá manželka, r. Mirjana Karanović). Stála som pred životným rozhodnutím nemeckého liberálneho páru, ktorý sa kvôli veľkým zdravotným problémom svojho nenarodeného dieťaťa rozhoduje pre interrupciu v pokročilom štádiu tehotenstva (24 týždňov, r. Anne Zohra Berrached). Nemohúco som sledovala päťdesiatnika Daniela, ktorý po infarkte uviazol v nezmyselne nastavenom sociálnom systéme, čo ľavou zadnou porazí aj slovenské byrokratické úrady (Ja, Daniel Blake, r. Ken Loach). Na rôznych poschodiach sarajevského hotela Európa som premýšľala nad storočnou históriou Bosny a Hercegoviny a jej vyrovnávaním, či skôr nevyrovnávaním sa s vlastnou minulosťou (Smrť v Sarajeve, r. Danis Tanović). Zblízka som sledovala čistý, láskavý a mimoriadne oddaný vzťah matky a jej telesne postihnutého syna v slnkom zaliatom močiari pri Karibskom mori (Medzi morom a zemou, r. Carlos del Castillo, Manolo Cruz). Prechádzala som sa chodbami Louvru s jeho riaditeľom Jaujardom a historikom umenia Metternichom v časoch druhej svetovej vojny a dumala nad vzťahom moci a umenia, jeho významom v našich životoch a v spoločnosti (Frankofónia, r. Alexander Sokurov). Nechala som sa vtiahnuť do drsného boja morálky s organizovaným zločinom a v napätí som sledovala vizuálne vyšperkované bojové scény. A veruže ich bolo dosť (SLP 2, r. Soi Cheang Pou-Soi).

Snímky s puncom kvality
Art Film Fest vytvoril v medzinárodnej súťaži hraných lmov ambicióznu kolekciu snímok a mnohé   z nich už uspeli na svetových festivaloch. Napríklad spomenutá kolumbijská dráma Medzi morom a zemou získala na Sundance cenu divákov a jej hlavní predstavitelia Vicky Hernández a Manolo Cruz ceny za herecké výkony. Obaja prišli do Košíc a v emotívnej diskusii povedali, že Kolumbia už potrebovala film aj o niečom inom ako o gangoch a drogách. Ich v podstate minimalistické dielo, stojace na ľudskej dôstojnosti, vzájomnej láske a každodennom prekonávaní sa, malo „otvoriť divákom srdcia“, a to sa aj naplnilo.

Ďalšie osobné uvedenie sprevádzalo film 24 týždňov. Režisérka A. Z. Berrached a hlavný predstaviteľ Bjarne Mädel opísali veľkú náročnosť nakrúcania, spôsobenú nielen obmedzeným rozpočtom, ale najmä morálne citlivou témou neskorých interrupcií, ktoré sú síce v Nemecku legálne a využívané, no vo verejnej diskusii tabu. Vo filme sa spojili herci s nehercami (napríklad lekári), čo len podporilo autentickosť príbehu, ktorý naznačil novú vlnu nemeckej ženskej kinematografie.

Uznávaná srbská herečka Mirjana Karanović zase skromne predstavila svoj režisérsky debut Dobrá manželka, v ktorom aj stvárnila hlavnú postavu. „Tento príbeh je pre mňa dôležitý. Nielen preto, že som jeho režisérka, ale aj preto, že ako človek pochádzajúci zo Srbska som chcela ukázať, ako žijeme. Chcela som filmom vyprovokovať emócie u nás doma, ale zistila som, že nenecháva chladnými ani ľudí z iných krajín,“ uviedla pred publikom. Jej stvárnenie matky dospelých detí, ktorá sa nevie vyrovnať s tým, že sa jej manžel podieľal na vraždení bosnianskych chlapcov, prenáša tragédiu národa do bezpečia domáceho prostredia.

V súťažnej sekcii zaujala aj izraelsko-nemecká hudobná snímka Stanica 48 o mladom palestínskom raperovi Kareemovi, ktorý podobne ako jeho rovesníci z geta prechádza nezávideniahodnými životnými situáciami, ale napriek tomu sa snaží nájsť lásku, priateľstvo a súdržnosť v komunite, spoločnosti a v hudbe. V Košiciach film uviedol hlavný herec, autor hudby a spoluscenárista Tamer Nafar. Podľa neho film nie je len o Araboch žijúcich v izraelskej spoločnosti, ale vo všeobecnosti o utláčaných menšinách, ktoré sa dajú nájsť aj u nás v Európe. Stanica 48 už mala na konte divácku cenu z berlínskej sekcie Panorama aj cenu za najlepší hraný celovečerný film v medzinárodnej súťaži festivalu Tribeca a napokon oslovila aj porotu Art Film Festu, ktorá jej udelila Modrého anjela za najlepší film a cenu za najlepší mužský herecký výkon pre Nafara.

Cenu pre najlepšiu herečku získala Michalina Olszańska (Ja, Olga Hepnarová), cenu za réžiu Emir Bajgazin (Ranený anjel) a špeciálne ocenenie patrí snímke Mimózy (r. Oliver Laxe). V súťaži krátkych hraných titulov sa najlepším filmom stali Symbolické hrozby (r. Mischa Leinkauf, Lutz Henke a Matthias Wermke). Špeciálne ocenenie za scenár získala snímka Ostreľovačské hniezdo 0068 (r. Radu Bărbulescu) a cenu za herecké obsadenie a réžiu film Ameryka (r. Aleksandra Terpińska). Divácku cenu si z festivalu odniesla snímka Saint Amour (r. Benoît Delépine, Gustav Kervern).

V nesúťažnej sekcii Be2Can Starter bol výborným zážitkom víťaz Zlatej palmy z Cannes – sociálna dráma Ja, Daniel Blake. Príbeh muža z Newcastlu, ktorý po infarkte uviazne v šialenej sieti sociálneho systému, a kým bojuje s veternými mlynmi, z jeho života mizne nielen nábytok, ale aj energia. Snímku uviedli pred Art Film Festom iba v Cannes a Bologni. „To musíte byť z kameňa, aby vás tento lm nedojal,“ povedal pre SME herec Dave Johns počas festivalu. Príbeh dojal a v divákovi zanechal trpký pocit bezmocnosti.

Menej pozlátky, viac atmosféry
Pre návštevníkov a fanúšikov Art Film Festu bol 24. ročník v Košiciach nielen o objavovaní nových filmových diel, ale aj o spoznávaní tamojšej kinoinfraštruktúry, akú v súčasnosti nemá asi ani jedno iné mesto na Slovensku. Či už ide o znovuotvorené kino Úsmev s príjemným retro dizajnom, moderne zrekonštruovanú Kunsthalle, priestranné sály Kasární Kulturpark alebo elegantné kino Slovan. Škoda, že sály boli často počas projekcií vyľudnené, o diskusiách po filmoch to platí dvojnásobne. Okrem ocenených tvorcov Stephena Daldryho a Alana Parkera (Zlatá kamera) a hercov Karela Rodena a Lazara Ristovského (Hercova misia) festival priniesol zástup ďalších hviezd a zaujímavých umelcov. Žiaľ, o ich prítomnosti v kinosálach návštevníci buď nevedeli, alebo sa o nich dozvedeli na poslednú chvíľu. Niekto mal šťastie, niekto nie. Neveľmi vydarene pôsobilo až prehnané pretláčanie slovenských hercov, ktorí uvádzali vybrané projekcie okrem výnimiek nepripravene, miestami nevhodne a vlastne zbytočne. Mikrofón mohli dostať do rúk radšej zostavovatelia sekcií. Keď napríklad zostavovateľka Prísľubov z východu Kristína Aschenbrennerová priblížila pred projekciou pozadie ázijskej kinematografie a tvorcov filmu, hneď to malo inú úroveň a význam pre publikum.

Počas týždňa som v Košiciach získala silné filmové zážitky, no povestná festivalová atmosféra mi často chýbala. Art Film Fest stál pred veľkou skúškou vernosti svojich fanúšikov aj testom svojich schopností udomácniť sa na „cudzej pôde“. Festival nabral vo východniarskej klíme nový dych, ale bolo by pochabé spoliehať sa na to, že mu bude stačiť „iba“ dobrý program. Určite bude zaujímavé sledovať, kam sa posunie vo svojom 25. ročníku. 

Zuzana Sotáková
FOTO: Režisér Stephen Daldry s cenou Zlatá kamera. Po jeho boku je producent Mike Downey (vpravo) a herec David Kross. Zdroj: Art Film Fest/Ctibor Bachratý

Staré miesto, nový festival

Oznámenie odchodu Art Film Festu z Trenčianskych Teplíc predstavovalo vykorenenie 23-ročnej tradície, keď bol filmový festival neodmysliteľne spojený s géniom loci kúpeľného mestečka na Považí. Rozchod najdlhšie fungujúceho festivalu na Slovensku s jeho pôvodným miestom konania však mal povahu mitotickej separácie a uvoľnený priestor sa stal domovom novovzniknutého a kryštalizujúceho sa Medzinárodného filmového festivalu Trenčianske Teplice. Konal sa od 23. do 26. júna.

Úmysel zachovať kontinuitu festivalovej tradície aj jeho status v lokálnom kultúrnom ekosystéme potvrdila skutočnosť, že organizátori MFF Trenčianske Teplice ho uvádzali ako 24. ročník. Vzhľadom na relatívne malé Slovensko sa vynárala otázka, či existuje priestor pre ďalší medzinárodný festival. „Osobne som za to, nech je festivalov čo najviac. Kultúra by mala kultivovať divákov, a preto jej nikdy nie je navyše,“ povedala pre Film.sk umelecká riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková a pokračovala: „Ja považujem festival v Trenčianskych Tepliciach za jedinečný už v tom, že sa tu tento rok koná už po 24. raz. Jeho dramaturgia sa za tých 24 rokov neustále menila a vedenie tiež, iba jeho zakladateľ – režisér Peter Hledík – zostal.“

Budovanie novej festivalovej tradície začína zavedením nového konceptu a vízie. Prechodný štvordňový 24. ročník MFF ponúkol v porovnaní s predchádzajúcimi menší katalóg filmov, pričom tie boli rozdelené do piatich sekcií: Na ceste, Náš svet, I-Shorts – Krátkometrážne filmy nominované na Oscara 2016, Pocta hereckej legende a Lýrové návraty. „Rozhodli sme sa vrátiť k študentskej súťaži Na ceste, ktorá je vymedzená krátkymi hranými filmami. Každý študent na škole by chcel točiť hrané filmy, ale ešte na to nemá prostriedky, škola na to nemá prostriedky a v tom krátkom hranom filme sa prejaví, či má študent filmové videnie a či má čo povedať,“ uviedol v súvislosti s novou dramaturgiou a koncepčným zameraním festivalu člen jeho prezídia Peter Hledík.

Tohtoročná súťaž sa skladala zo študentských filmov štyroch škôl: FAMU v Prahe, Filmovej akadémie Miroslava Ondříčka v Písku, Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne a VŠMU. Zoskupenie krátkych filmov z jednotlivých škôl nie je výsledkom náhody, ale stratégie pri kreovaní súťažnej sekcie, ktorá má byť podľa Hledíka zameraná na kolekcie. „Paralelne s individuálnymi autorskými počinmi študentov chceme predstavovať aj filmové školy, ktoré sú na svete. Keď si pozriete jeden film, nepoznáte, aká je škola, ale keď si pozriete štyri filmy – a my máme z každej školy najmenej štyri – už sa o tom dá niečo usudzovať,“ objasňuje Hledík, ktorý pri nadchádzajúcich ročníkoch nevylúčil začlenenie škôl z iných krajín ako Slovensko a Česko.

Novú hlavnú cenu Zlatá žaba si z Teplíc odniesol absolvent herectva na JAMU a filmovej réžie na FAMU Jakub Šmíd s filmom Amanitas (Šmíd vlani odpremiéroval aj svoj celovečerný hraný debut s názvom Laputa). Režisér svoj krátky študentský film nakrútil v duchu poetiky sociálneho realizmu s temnejším koloritom, súvisiacim nielen so sychravým počasím, v ktorom sa odohráva dej, ale aj s hrozbou tragédie, ktorú možno protagonista zavinil svojím nedbalým správaním. Aj napriek tomu, že hlavnými predstaviteľmi snímky sú dospievajúci mladíci, režisér sa spolieha predovšetkým na výkon skúsených herečiek Lenky Krobotovej a Kláry Melíškovej v rolách matiek. Medzinárodná porota sa rozhodla udeliť aj špeciálnu cenu režisérovi Adamovi Felixovi za jeho magisterský film z VŠMU Checkpoint. Čiernobiela „antiroad movie“ sa pohráva s westernovými klišé pri karikovaní malomestských stereotypov v anekdotickom príbehu s mierne absurdnou zápletkou. Hlavná súťaž zároveň upozornila na niekoľko trendov v nastupujúcej generácii filmárov, najmä na uplatňovanie postmoderných postupov pri historických či kostýmových príbehoch. Výrazným predstaviteľom tejto tendencie bol na festivale Sundance ocenený film Furiant Ondřeja Hudečka, vizuálne invenčná biografická queer romanca o českom predstaviteľovi kritického realizmu Ladislavovi Stroupežnickom s mierne subverzívnym podtónom. Hudeček na základe Furianta v súčasnosti pripravuje ambiciózny projekt – paranoidný triler Bohemian Rhapsody s rozpočtom 50 miliónov českých korún.

Študentské hrané filmy tvoria jeden z dramaturgických pilierov novej festivalovej koncepcie a nadväzujú na „ctižiadosť vyhľadávať“, ako to pomenoval Peter Hledík. Pomôcť tomu má aj vymenovanie Ľudmily Cvikovej, skúsenej filmovej kurátorky, ktorá okrem iného pracovala 15 rokov ako dramaturgička pre MFF Rotterdam, do pozície umeleckej riaditeľky teplického festivalu.

Sekcia Náš svet – panoráma súčasného svetového filmu – vytvorila reminiscencie na dramaturgickú štruktúru Art Film Festu svojím pomerne idiosynkratickým zameraním a uvedením európskych filmov, ako bol celovečerný debut bulharskej režisérky Svetly Tsotsorkovej Smäd – realisticky nakrútená alegória, ktorá získala Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice, Rastlinstvo čilského režiséra Roberta Doverisa, ktorý k žánru filmov o dospievaní pristupuje s prekvapivou otvorenosťou a hlbokým citom pre budovanie atmosféry, alebo víťaz Istanbulského filmového festivalu Prachovka kurdskej režisérky Ahu Öztűrk – ženský náhľad na postavenie ženy-matky s nízkym sociálnym statusom v súčasnom Turecku. Obligátnou súčasťou programovej štruktúry je uvádzanie domácich filmov. Okrem kontemplatívneho road denníku 5 October či dokumentu Okhwan na ceste za slobodou festival ponúkol aj nedocenenú antologickú dokudrámu Pala Korca Čakáreň. „Všetky novšie filmy festivalu majú výlučnú slovenskú premiéru – čiže obohacujeme slovenský filmový trh o ďalšie kvalitné zahraničné tituly. Okrem autorských filmov sú to aj snímky ľahšie a prístupnejšie bežnému divákovi,“ komentuje programový zámer Ľudmila Cviková.

Čo sa ešte týka festivalových ocenení, v Tepliciach sa odovzdávala aj Umelcova misia a Zlatá kamera. Prvú z cien si prevzali herečky Zdena Studenková a Chiara Mastroianni, druhú dostali Béla Tarr a Marek Leščák.

MFF Trenčianske Teplice podobne ako jeho predchodca Art Film Fest má v programovej štruktúre aj filmové návraty, nielen v podobe retrospektívnej sekcie venovanej zahraničným hosťom, ale aj cez projekcie známych klasických filmov, medzi ktoré tento rok patril napríklad Limonádový Joe. Festivalový tím koncepciou autorských a diváckych filmov vychádza v ústrety dvom najvýraznejším demografickým skupinám podujatia – filmovým fanúšikom a turistom. Organizátori tak pokračujú v tradícii „filmového festivalu ako oslavy začiatku kultúrneho leta“, v trajektórii nastavenej predchádzajúcimi ročníkmi a v intenciách multižánrového festivalu. Slovami Petra Hledíka: „O čom rozmýšľame, je nebrať film ako izolovaný produkt. Film súvisí s architektúrou, divadlom, hudbou, herectvom, so všetkým, a preto teplický festival budeme tvarovať do multižánrovej podoby.“ Keďže 24. ročník festivalu bol prechodný, zostáva dostatok priestoru na jeho rast. Vzhľadom na nastavené štandardy festivalového štábu s jasnou víziou a rozbehnutou stratégiou, bude diera po Art Film Feste v regionálnom kultúrnom ekosystéme adekvátne zaplnená.

Martin Kudláč ( filmový publicista )
FOTO: Cenu Zlatá kamera získal v Tepliciach aj maďarský režisér Béla Tarr. Zdroj: MFF Trenčianske Teplice/Radovan Stoklasa