Karol Plicka
Marián Pauer
(Slovart, Bratislava, 2016, viaz., 368 strán, 69 €)

Nová monografia pripomína rastúcu hodnotu etnografickej práce charizmatického profesora Karola Plicku – vo Viedni narodeného Čecha, milujúceho Slovensko, ktorý sám seba charakterizoval ako človeka deviatich remesiel. Naklonený slovenským tradíciám, vštepeným do piesní, krojov, zvykov a životných hodnôt, prispel svojou systematickou bádateľskou misiou k formovaniu fondu našej národnej kultúry. S úctivým zaujatím zaznamenával podoby finálneho štádia rurálneho Slovenska. Jeho dielo v minulosti precízne prebádal jeho žiak, dokumentarista a etnograf, profesor Martin Slivka. Štafetu šíriteľa Plickovho odkazu teraz prebral teoretik fotografie Marián Pauer, ktorý Plicku takisto osobne zblízka poznal. Popri svojom esejistickom texte ponúka Pauer v knihe zábery z filmov, rodinné fotografie, ukážky Plickových notových záznamov, ale hlavne výber vyše dvesto historicky cenných a umelecky pôsobivých čiernobielych fotografií, ktoré sú členené do tematických kapitol, oddeľovaných portrétnymi zábermi (Bratislava, Praha, Slovenské mestá, hrady a zámky, Na poli...). Publikácia vznikla v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Martine a so SFÚ.


Joris Ivens. Filmař světa
André Stufkens
(preklad Iva Honsová, Nakladatelství Akademie múzických umění, Praha, 2016, brož., 518 strán, 19,50 €/429 Kč)

Rovnaká edícia, v ktorej vyšla aj podrobná monografia francúzskeho dokumentaristu Chrisa Markera, predstavuje teraz aj jeho staršieho slávneho kolegu z Holandska, so silnou inklináciou k ľavicovým ideám, u nás však aj v ére ideologicky nakloneného režimu iba torzovito zaznamenaného príležitostným uvedením jeho raných avantgardne poetických krátkych filmov Most (1928) a Dážď (1929). Holanďan André Stufkens sa Ivensovmu dielu venuje dlhodobo, kontinuálne a komplexne. V dvadsiatke knižných kapitol s množstvom upresňujúcich poznámok sa zameral na jednotlivé filmy (ich obsah, priebeh nakrúcania a následný ohlas) a putovanie filmárskeho nomáda Ivensa (1898 – 1989) životom a svetom. Referuje o tom, ako nakrúcal v predvojnovom ZSSR budujúcich komsomolcov, v USA elektrifikáciu vidieka, v Belgicku hospodárskou krízou decimovaných baníkov, v Španielsku občiansku vojnu, ako sa ozval proti koloniálnej politike rodnej krajiny... A o rokoch strávených v Číne, kde okrem filmu o kultúrnej revolúcii vytvoril aj svoje završujúce a vrcholné dielo Príbeh vetra.


Pražské biografy – Pomíjivé kouzlo potemnělých sálů
Tomáš Dvořák, Jan Rousek
(Muzeum hl. města Prahy, Praha, 2016, brož., 202 strán, 495 Kč)

Keď v roku 2011 vydala Academia textovo objavnú a obrazovo úchvatnú 600-stranovú knihu bratov Čvančarovcov Zaniklý svět stříbrných pláten s podtitulom Po stopách pražských biografů, zdalo sa, že téma je načas publikačne vyčerpaná. Popretie tohto predpokladu nám už po piatich rokoch ukazuje aktuálna, až do februára 2017 prístupná pražská výstava, nostalgicky sa obzerajúca za vekom pred digitalizáciou a unifikáciou kina, keď bola Praha plná svojráznych aj unikátnych kinosál. Usporiadateľ výstavy vydal rozsiahly sprievodný katalóg, kde okrem stručných explikácií ponúka obrazový materiál, zaznamenávajúci časť zbierkových predmetov – dobové plagáty a fotografie, plány mesta s vyznačením niekdajších kín, podobu ulíc, budov a pasáží, v ktorých sídlili, interiéry bývalých filmových palácov aj malých kín na predmestí. Výstava ponúka pobyt v imitácii dobového „biografu“, ktorý „pomíjivé kouzlo“ doloží premietnutím starých filmov z digitálneho záznamu, keďže historické projektory zmeraveli vo vitrínach.

Peter Ulman