V čase uzávierky Film.sk to vyzeralo tak, že tento rok bude mať v slovenských kinách premiéru 257 filmov. Znamenalo by to druhý najvyšší počet noviniek v ére samostatnosti. Čo očakávať v druhom polroku?

V rubrike Premiéry nájdete informácie o 30 filmoch, ktoré sa do kín dostanú už počas leta, v tomto článku sa sústreďujeme najmä na tie, ktoré uvidíte od septembra do konca decembra.

Tento rok by sme sa mali opäť dočkať viac ako dvadsiatich domácich noviniek. V prvom polroku sa ich dostalo do kín desať a na ten druhý je ich zatiaľ naplánovaných dvanásť. Okrem Hřebejkovej Učiteľky, dokumentu Erika Prausa Zem, ktorá hľadá svoje nebo a drámy Olma Omerzua Rodinný film, o ktorých píšeme v tomto čísle, sa k divákom dostane „evitovka“ Všetko alebo nič (24. 11.) Marty Ferencovej, česko-slovenská komédia Bezva ženská na krku (13. 10.) Tomáša Hoffmana, dráma Pierko (29. 9.) dvojice debutantov Lucia a Petr Klein Svobodovci či poľsko-česko-slovenský psychologický triler Červený pavúk (24. 11.) Marcina Koszalku o sériovom vrahovi v Krakove 60. rokov. Domácu ponuku doplní päť dokumentov – novinka Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom (1. 9.) o tatranských nosičoch, debut fotografa Martina Kollara 5 October (6. 10.), Finále (13. 10.) Pala Korca o futbale a futbalistoch – majstroch Európy z roku 1976 a účastníkoch majstrovstiev Európy 2016 vo Francúzsku, a dva projekty zaoberajúce sa hudbou – Nespoznaný (17. 11.) Mira Rema o spevákovi Richardovi Müllerovi a IMT Smile a Lúčnica – Made in Slovakia (27. 10.).

Z očakávaných hitov bude mať premiéru napríklad novinka Stevena Spielberga Kamoš Obor (1. 9.), komédia Dieťa Bridget Jonesovej (15. 9.), Assassin’s Creed (29. 12.) s Michaelom Fassbenderom a Marion Cotillard či spin-off Hviezdnych vojen s názvom Tulák jeden: Príbehy Star Wars (15. 12.), ktorý nás zavedie do obdobia medzi Epizódami III a IV, a spin-off Harryho Pottera – Fantastické zvery a ich výskyt (17. 11.), odohrávajúci sa približne 70 rokov pred prvým dielom série.

Medzi premiérami je aj dvanásť animovaných a jedenásť dokumentárnych filmov. Z tých prvých spomeňme okrem Doby ľadovej: Mamutieho tresku (14. 7.) napríklad Loveckú sezónu: Strachopuda (8. 9.) a Vianu (1. 12.) režisérskej dvojice Ron Clements a John Musker. Z dokumentov sa môžeme tešiť na Beatles: Eight Days a Week Rona Howarda (premiéra bude 15. 9.) alebo na Psie srdce (1. 9.) Laurie Anderson. Svoje novinky predstavia aj režiséri Robert Zemeckis (Allied, 1. 12.), Woody Allen (Café Society, 22. 9.), Tim Burton (Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, 29. 9.), Clint Eastwood (Sully, 8. 9.) či Alexander Sokurov (Frankofónia, 24. 11.).

Na plátna našich kín sa vrátia aj hviezdy ako Tom Cruise (Jack Reacher: Nevracaj sa, 20. 10.), Will Smith a Kate Winslet (Collateral Beauty, 15. 12.), Benedict Cumberbatch (Doctor Strange, 3. 11.), Mel Gibson (Blood Father, 15. 9.) či Denzel Washington, Ethan Hawke a ďalší v remaku Siedmich statočných (22. 9.).

Nebude chýbať ani dráma Zďaleka (3. 11.), ktorá získala Zlatého leva v Benátkach, a v septembri sa začne putovná prehliadka Projekt 100, tentoraz s novinkami 5 October, Komorná (r. Chan-wook Park), Mustang (r. Deniz Gamze Ergüven), Oheň na mori (r. Gianfranco Rosi), Skúška dospelosti (r. Cristian Mungiu), Spojené štáty lásky (r. Tomasz Wasilewski), Toto je náš svet (r. Matt Ross) a s obnovenými premiérami snímok Cesta do fantázie Hajaoa Mijazakiho, Sedem statočných Johna Sturgesa a Zväčšenina Michelangela Antonioniho.

Miro Ulman
FOTO: Červený pavúk, zdroj: multikino.pl

Navrhované zvýšenie koncesionárskych poplatkov bolo počas júna horúcou mediálnou témou. Rozladilo aj vládnu koalíciu, výhrady k návrhu MK SR mala predovšetkým SNS. Minister kultúry Marek Maďarič však trvá na jeho schválení, v opačnom prípade by zvažoval aj odchod z funkcie.

Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov predpokladá navrhovaná novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Ambíciou je upraviť výšku mesačnej úhrady pre fyzickú osobu z terajších 4,64 na 7 eur. Táto suma sa nemenila už trinásť rokov a súčasná vláda sa k posilneniu financovania RTVS zaviazala aj vo svojom programovom vyhlásení. Zatiaľ sa však ukazuje, že s jeho presadením to minister Marek Maďarič nebude mať ľahké. Takýto nepopulárny krok naráža aj na odpor verejnosti. Naopak, k jeho zástancom sa zaradila Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) so Slovenskou asociáciou producentov v audiovízii (SAPA) a k situácii vydali spoločné stanovisko. „Od roku 2009 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pod vedením ministra Mareka Maďariča začalo realizovať novú koncepciu podpory a rozvoja slovenského audiovizuálneho prostredia. Konkrétnymi štrukturálnymi a systematickými zmenami sa dosiahlo, že sa Slovenská republika začala po dlhých rokoch približovať v oblasti audiovizuálnej kultúry štandardným krajinám v Európe,“ píše sa v uvedenom stanovisku, ktoré sa končí slovami: „Sme presvedčení, že pre ďalší rozvoj pôvodnej slovenskej tvorby je potrebné zabezpečiť navýšenie finančných zdrojov pre verejnoprávnu televíziu, ktorá je dlhodobo podfinancovaná. Preto podporujeme snahy ministra kultúry Mareka Maďariča o stabilizáciu a rozvoj tvorivého audiovizuálneho prostredia. Zvýšenie koncesionárskych poplatkov pokladáme za systémový nástroj, ktorý môže tento cieľ naplniť.“

Koncesionárske poplatky viacerí odmietajú ako principiálne nevhodne postavený model financovania verejnoprávneho média. Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika však poznamenáva, že v Európe je takýto model väčšinový. V rozhovore pre denník Plus jeden deň zároveň povedal: „Stále sa k nám dostávajú rovnaké témy, porovnania, že Česká televízia má toto a toto. Zdôrazňujem, a to je dlhodobý fenomén, ČT má štyrikrát toľko peňazí ako my.“ A v súvislosti s plánovaným vznikom tretieho televízneho programu uviedol: „Tretí kanál musí byť plnoformátový, to je prvá vec. Druhý základný princíp je, že musí byť šírený a dostupný rovnako ako Jednotka, Dvojka. Koncepcia Trojky je jasná v tom – samostatný športový obsah, rozšírené spravodajstvo a, samozrejme, aj ďalšie plnohodnotné formáty. Dá sa z toho vybudovať program, ktorý oslobodí Jednotku a Dvojku a potom prinesie dosť silnú alternatívu.“ Takýmto spôsobom by malo v budúcnosti vznikať aj viac pôvodných hraných, dokumentárnych a animovaných formátov. Posilňovanie pôvodnej tvorby posledných rokov je pritom jeden z argumentov, ktorý RTVS používa v snahe poukázať na svoj kvalitatívny vývoj a efektívnosť, a teda aj na opodstatnenosť i potrebu väčšej finančnej dotácie.

Programového riaditeľa televíznej časti RTVS Tibora Búzu sme sa spýtali, aký efekt na pôvodnú tvorbu by malo mať plánované navýšenie koncesionárskych poplatkov a čo bude pre televíziu v tejto oblasti prioritou. „Tak ako RTVS dlhodobo deklaruje, jednou z priorít hlavnej činnosti verejnoprávnych médií je pôvodná dramatická, ale aj detská tvorba. Aktuálne by bolo predčasné hovoriť o prípadnom navýšení percentuálneho podielu pôvodnej tvorby v spojitosti s možnou zmenou financovania RTVS. Podpora audiovizuálneho priemyslu, ale aj tvorivej činnosti však naďalej zostane prioritou médií verejnej služby na Slovensku.“

Daniel Bernát

RTVS začne od septembra vysielať dokumentárny cyklus Prvá, do ktorého pribudli nové časti. Séria atraktívnou formou mapuje alternatívne ženské dejiny a navracia portrétované ženy do našej historickej a spoločenskej pamäte. Koprodukčne sa na projekte podieľal aj Slovenský filmový ústav.

Doteraz RTVS z 10 častí cyklu uviedla dokumenty o divadelnej režisérke Magde Husákovej-Lokvencovej (r. Z. Liová), feministke Hane Gregorovej (r. Z. Liová), fotografke Irene Blühovej (r. L. Moravčíková Chovanec) a špiónke Beatrix „Trixi“ Pospíšilovej Čelkovej (r. P. Kerekes). Aj tieto filmy od septembra opäť uvidíme na obrazovkách spolu so šiestimi premiérovými časťami. Tie ponúknu portréty prvej slovenskej astronómky Ľudmily Pajdušákovej (r. L. Moravčíková Chovanec), etnografky Sone Kovačevičovej (r. T. Križková), prekladateľky Zory Jesenskej (r. R. Šveda), botaničky Izabely Textorisovej (r. J. Bučka), speváčky Magdalény Schwingerovej (r. P. Kerekes) a pilotky Ľudmily Šapošnikovovej (r. Marek Šulík). Desať portrétov výnimočných žien je však iba prvým výberom. Ako hovorí dramaturgička projektu Ingrid Mayerová, žien, ktoré by sa dali zaradiť do cyklu Prvá, je veľa. „Bolo treba uzavrieť selekciu tak, aby ich životné príbehy boli reprezentáciou niečoho jedinečného a zároveň mali zovšeobecňujúci charakter. V životoch vybratých protagonistiek sme našli mnoho spoločného, ale aj rozličné postoje ku kľúčovým historickým zvratom doby. Aj napriek tomu, že ich prvenstvá sú nespochybniteľné, ako osoby ostali spoločnosťou viac-menej nepoznané. Kultúrnym i sociálnym paradoxom je, že ženy, ktoré vystúpili z kruhu rodových stereotypov a išli za svojím cieľom, často nevnímali, že čosi prekračujú. Prosto z hlbokého presvedčenia šli za svojím ľudským snom a naplnili ho. Ich životné príbehy, ich kariéry, vzostupy a pády kopírujú komplikované dejinné a politické udalosti 20. storočia.“

Dokumenty spája aj použitie animovaných pasáží, ktoré dopĺňajú autorské rukopisy jednotlivých režisérov. Sú dielom Ové Pictures, ale popri Veronike Obertovej a Michaele Čopíkovej pracovali na animáciách niektorých častí aj Andrej Kolenčík, Mária Oľhová a Veronika Kocourková, Peter Košťál a iní. „Popri renomovaných režiséroch sme chceli dať príležitosť aj mladšej generácii,“ hovorí Mayerová a dodáva, že autorský pohľad každého z režisérov je z filmov zrejmý. „Napriek pomerne pevne nastavenému formátu cyklu režiséri prijali životy svojich hrdiniek ako výzvu a hľadali v nich niečo jedinečné. V niektorých príbehoch vystupuje do popredia hravá ľahkosť okorenená trpkosťou dobových súvislostí (Čelková, Schwingerová). Niektoré filmy sú interpretované s jasným angažovaným politickým postojom (Jesenská, Pajdušáková). V niektorých častiach autori kládli dôraz viac na psychologické prežívanie postavy (Šapošnikovová, Kovačevičová), alebo sa v téme objavil feministický tón (Textorisová, Gregorová). A v niektorých dieloch autori zdôraznili prienik medzi rôznymi umeleckými druhmi (Blühová, Husáková).“

Cyklus dokumentárnych filmov Prvá vznikol v spolupráci Hitchhiker Cinema, RTVS a Slovenského filmového ústavu. V septembri sa má pritom dostať do vysielania aj 10-dielny cyklus televíznych dokumentov Zlatá lýra, na ktorom sa SFÚ takisto podieľal. Režisér Peter Hledík v ňom mapuje históriu hudobného festivalu Bratislavská lýra vrátane osobností, ktoré s týmto podujatím súviseli, a zároveň odkrýva politicko-spoločenské pozadie, ktoré naň malo vplyv. Aktuálne má SFÚ podpísanú koprodukčnú zmluvu o spolupráci na výrobe dokumentu Martin Ťapák, ktorý by mal nakrútiť Marek Ťapák. Medzi projektmi s podporou filmového ústavu je aj dokument Válek, v ktorom režisér Patrik Lančarič skúma osobnosť básnika a ministra kultúry z čias socializmu Miroslava Válka, a plánujú sa i ďalšie spolupráce.

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )
FOTO: Prvá, zdroj: FB stránka cyklu Prvá