Do kina nevedie len jedna cesta

Vznik filmu je náročný proces, o tom niet pochýb. Dá sa to stroho skonštatovať, ale čo sa za tým skrýva? Ak je niečo náročné, žiada si to podrobnejší pohľad, ktorý môže byť o to zaujímavejší. V mesačníku Film.sk prinášame seriál, v ktorom počas roka prevedieme čitateľov rôznymi fázami tvorby a výroby filmu až po jeho verejnú prezentáciu. V predchádzajúcom čísle sme načali tému distribuovania slovenských filmov predovšetkým z hľadiska producenta. Tentoraz priblížime prácu samotných distribučných spoločností.

Na Slovensku pôsobí viacero distribučných spoločností, niektoré s dlhoročnou tradíciou, iné sú pomerne mladé a neveľké. Preto sa ani nedá hovoriť o štandardnom distribučnom modeli. Distribučné spoločnosti pristupujú k filmom individuálne, každý z nich si preto prejde vlastnou cestou. Základným kritériom spolupráce medzi producentom a distribučnou spoločnosťou je kvalita filmu a jeho divácky potenciál. No každá spoločnosť posudzuje tieto kritériá podľa svojho meradla, čím sa istým spôsobom profiluje. Nadobudnutý profil však nie je konečný a spoločnosť môže vybočiť z okruhu svojho nastaveného štandardu.

Silvia Dubecká z Asociácie slovenských filmových klubov hovorí, že sa usilujú, aby značka ASFK znamenala pre diváka istotu. Pri uvádzaní filmov je ich kritériom umelecká a estetická hodnota a filmy nakupujú na dlhšie obdobia s cieľom vytvárať knižnice režisérov a ich tvorby. Dubecká však pripomína, že nemožno striktne rozdeľovať svet klubovej a „bežnej“ distribúcie. Ako príklad uvádza Projekt 100, ktorý má zastúpenie v 90 kinách na Slovensku, z toho je 53 filmových klubov.

Pre menšiu a mladšiu distribučnú spoločnosť Filmtopia je okrem estetickej stránky a témy filmu dôležité aj ďalšie hľadisko – výlučnosť, unikátnosť, na ktorej by sa dala postaviť propagácia snímky. „Vyberáme si aj na základe pocitu, že sa s filmom dá robiť niečo špeciálne. Je tu viac distribučných spoločností, ktoré majú dlhšiu tradíciu v klasickej distribúcii, takže my postupujeme vyslovene od projektu k projektu, snažíme sa s filmami pracovať individuálne. Producent a režisér musia byť otvorení alebo priamo vyhľadávať úzku spoluprácu s distribútorom a chcieť niečo netradičné,“ objasňuje Eva Križková.

V minulosti sa zvykla spolupráca producenta s distribučnou spoločnosťou začínať pri hotovom filme, ktorý chcel mať producent v krátkom čase naprogramovaný v kinách. Nevýhodou bolo, že snímka sa za taký čas nedostala do povedomia kinárov ani divákov. Distribučné spoločnosti preto uprednostňujú, ak sa uvedená spolupráca začína oveľa skôr. Barbora Menzl Drobná za Continental film ozrejmuje, že by sa mala v ideálnom prípade začať vo chvíli, keď má producent v ruke prvý námet, prípadne scenár filmu. Vtedy je ešte čas, aby spolu mohli hovoriť o preddistribučnom marketingu a správne ponastavovať všetky procesy, určiť čo najlepší dátum premiéry, marketingovú stratégiu a tak ďalej. „Keď príde producent s hotovým DCP filmu a s presvedčením, že na plátnach musí byť o mesiac, pracuje sa s tým veľmi ťažko. Obdobie, keď distribútor komunikuje s kinom o konkrétnom filme, sa oproti minulosti výrazne skrátilo. V ére 35 mm kópií sa filmy programovali aj pol roka vopred. Teraz je to maximálne dva mesiace, obvykle mesiac, ale často už aj jednosálové kiná programujú na dvojtýždňovej báze alebo ešte flexibilnejšie.“

Dĺžka nasadenia jednotlivých titulov v kinách závisí od viacerých faktorov. V zásade však platí, že distribútor má práva na film na určité obdobie, počas ktorého ho kiná môžu programovať. „Dnes je svet kinodistribúcie veľmi rýchly a čo sa ,neuchytí‘ prvý víkend, má veľmi malú šancu zotrvať na plátnach kín dlhšie obdobie. Preto je veľmi dôležité, aby bol marketing správne nastavený, sústredený do obdobia pred premiérou,“ dodáva Barbora Menzl Drobná.

Vo Filmtopii sa distribúcia a marketing šijú na mieru. Začínali kombinovanou distribúciou cez multiplexy, kamenné kiná a vznikajúce alternatívne priestory. Postupom času sa stali ich doménou alternatívne priestory. Eva Križková spomína filmy ako Felvidék – Horná zem (r. V. Plančíková, v súčasnosti Sárkány) či Banícky chlebíček (r. R. Fábian), pre ktoré vytvorili projekt mobilného kina. Oslovili komunity a oblasti, ktorých sa téma týkala, a do týchto obcí a miest priniesli svoje filmy. Dokument Felvidék bol zároveň výnimočný tým, že sa financoval aj prostredníctvom crowdfundingu. Podľa výšky svojho príspevku mohli ľudia získať rôzne artefakty či propagačné materiály, ale aj vlastné premietanie. Banícky chlebíček bol unikátny tým, že v deň svojej premiéry na Art Film Feste bol zadarmo prístupný aj online na portáli Doc Alliance. Počas ďalších dní, keď film vstúpil do kinodistribúcie, si ho diváci ešte mohli pozrieť online za menší poplatok. Najnovší film Zuzany Piussi Ťažká voľba bol zase nasadený do kín v predvolebnom čase a premietal sa iba krátko, no kombinácia známej autorky, rezonujúcej témy a správneho času spôsobila, že film „šiel na dračku“.

Zásadný rozdiel medzi distribúciou slovenských a zahraničných titulov vníma Barbora Menzl Drobná v spolupráci s autormi. Slovenské snímky majú výhodu užšej a intenzívnejšej spolupráce, možnej osobnej účasti tvorcov na projekciách, čo filmu pomáha pri jeho propagácii a v konečnom dôsledku i návštevnosti. Distribučná spoločnosť Film Europe Media Company sa líši tým, že sa nesústreďuje na slovenský, ale na európsky a festivalový film. Dagmar Krepopová vysvetľuje: „Pri európskom filme je veľmi dôležitá najmä téma. Nemá šancu ohúriť diváka výpravou, efektmi, hereckými tvárami, ktoré pozná celý svet. Preto je často jedinou zbraňou silná témy a príbeh. Európske témy sú naše témy, príbehy týchto filmov sú naše príbehy. To je to, čo sa deje okolo nás. Reálny svet, reálne životy.“ Zuzana Hromcová z Film Europe Media Company k tomu dodáva: „Z pohľadu distribútora vám môžem potvrdiť, že celý proces distribúcie nekomerčných európskych filmov je mimoriadne náročný. Aj preto sa často obraciame na podporné fondy, či už hovoríme o Audiovizuálnom fonde alebo o Media Programe. A aj vďaka nim má slovenský divák možnosť vidieť filmy, ktoré sa zúčastňujú najprestížnejších festivalov.“

Podpora Audiovizuálneho fondu a ďalších grantových programov je vítaná a potrebná aj v iných distribučných spoločnostiach. Eva Križková upozorňuje, že produkcia nekomerčného filmu je oveľa lepšie financovaná ako jeho distribúcia. Za výhodu malej distribučnej spoločnosti ako Filmtopia pritom považuje to, že sa nemusia zodpovedať medzinárodnej korporácii. „Máme viac slobody a kreativity, ale nevýhodou je, že nás táto práca neživí, preto sa jej nemôžeme venovať tak naplno, ako by sme chceli. Sme síce firmou, ale omnoho radšej hovoríme o Filmtopii ako o distribučnom laboratóriu, kde experimentujeme a robíme výskum. Je to pre nás prínosné aj z iného ako biznisového hľadiska.“

Pavla Rachelová ( absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: archív SFÚ/Peter Procházka