Kino Lumière v júli:

O premenách a hľadaní

Svoje tipy začnem filmom, ktorý v roku 1932 otváral prvý benátsky festival a teraz otvára júlový program Filmotéky. Fantóm Londýna, teda Dr. Jekyll a pán Hyde, je dôvtipnou adaptáciou známej predlohy. Vznikol v čase, keď Hollywood žil podobnými monštrami a nebol ešte zviazaný Produkčným kódexom – aj preto nie je za popíjaním tajomného likéru vedecká zvedavosť, ale predovšetkým sexuálna túžba (zobrazenie, ako mladá žena ostáva v Jekyllovej hlave, je jedným z tých nenápadných geniálnych momentov). Jekyll dobrovoľne pije nápoj, aby v podobe Hyda mohol robiť to, čo sa ako Jekyll neodváži. Takmer doslova zo seba vypúšťa beštiu. Mimochodom, premena Jekylla na Hyda je z hľadiska vizuálnych efektov revolučná a udivuje dodnes.

Iným filmom o komplikovanom vzťahu dobra a zla je Druhý dych. Príbeh o veľkej lúpeži rozohral Jean-Pierre Melville medzi štyri strany, ktoré niekedy spolupracujú a niekedy nie; hrdinovia sa medzi jednotlivými stranami preskupujú, až si v jednom momente uvedomíme, že nevieme celkom povedať, kto koná dobro a kto zlo, a zdá sa, že sa musíme obrátiť k nejakému inému systému morálky. A pritom ide stále o žánrový film.

Nenápadný a v „nezávislom duchu“ nakrútený Atomic Age je zvláštny film, ktorému treba podľahnúť. Odohráva sa počas jednej noci v parížskych uliciach, podnikoch a nočných kluboch, kde sa dvaja mladí ľudia snažia nájsť samých seba. Putujú mestom a utiekajú sa k noci, pretože tá má v sebe niečo magické. Práve atmosféra noci je pre film dôležitá, jej krása a omamnosť. Je to film ako hypnóza – tak ako v úplne inom zmysle Holy Motors, filmová esej o stave súčasnej kinematografie. Skrz bizarné príbehy hľadá režisér Leos Carax vzťah medzi žitou a virtuálnou realitou. Je to film plný rebelantstva, hravosti a podvratného humoru.

A na koniec podľa mňa najzaujímavejší slovenský dokumentárny film posledných rokov: Felvidék – Horná zem. Možno nie je dokonalý, no Vladislava Plančíková sa nebojí hľadať a skúšať, čo médium filmu dokáže. Režisérka otvára zložitú tému výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne, vychádza zo skúseností vo vlastnej rodine a film stavia ako osobné pátranie. Sledujeme jej cestu, počas ktorej sa snaží pochopiť, čo sa udialo – jej starej mame i spoločnosti v dvoch krajinách. Darí sa jej získať širší pohľad, no stále ide v prvom rade o malú históriu a príbehy ľudí, na ktoré sa zrejme zabudne v momente, keď zomrú.

odporúča filmový publicista Tomáš Hudák