22. ROČNÍK ART FILM FESTU

Vtedy na Art Film Feste

Art Film Fest sa vo svojom 22. ročníku (21. – 27. 6.) vrátil k podobe spred dvoch rokov, teda s ťažiskom v Trenčianskych Tepliciach. (Táto zmena azda súvisí s rýchlym koncom vlaňajšej nezištnej pomoci istého trenčianskeho hotela.) V „domovskom“ kúpeľnom meste sa medzitým nezaháľalo: kino Prameň privítalo návštevníkov novými sedadlami (banalita? ak tam sedíte päťkrát za deň, rozhodne to oceníte) a pribudla digitálna projekcia v Kúpeľnej dvorane.

Pomer premietacích priestorov bol tentoraz 2 : 4 v prospech Trenčína. Zmenila sa však stratégia programovania filmov, vďaka ktorej poskytovali obe mestá takmer rovnocenné možnosti. Veľa filmov sa uvádzalo v oboch mestách, čo bolo ideálne pre tých, ktorí veľmi neoceňujú presúvanie kyvadlovou dopravou. Iná vec je, či účastníci ocenili nový systém rezervácie vstupov na predstavenia, ktorý v podstate popieral princíp rezervovania.

V súťaži hraných filmov sa stretlo 11 titulov, ktoré už prešli ohňom významných festivalov. Porota udelila hlavnú cenu Modrý anjel česko-francúzskemu filmu Cesta ven režiséra Petra Václava, príbehu mladej Rómky, ktorá sa úporne snaží nájsť východisko z ťaživej sociálnej situácie. Neherečka (!) Klaudia Dudová získala cenu za ženský herecký výkon. Cena za najlepšiu réžiu pripadla mexickému režisérovi Fernandovi Eimbckemu za jeho tretí film Sendvič Klub (tu si dovoľujeme použiť tretiu, vlastnú verziu nesprávne prekladaného titulu). Tvorca známy aj našim klubovým divákom (Kačacia sezóna) ponúka minimalistickú štúdiu erotického prebúdzania pätnásťročného chlapca, ktorý trávi prázdniny s matkou v prímorskom letovisku. Porota udelila ocenenie za herecký výkon aj Maríi Renée Prudencio v úlohe matky. Cenu za mužský herecký výkon dostal zaslúžene Eddie Marsan za úlohu v britsko-talianskej snímke Tichý život režiséra Uberta Pasoliniho – brilantne v nej stvárnil postavu čudáka a dobráka, ktorý organizuje pohreby ľudí, čo nemajú žiadnych príbuzných. Zvláštne uznanie poroty a Cena primátora mesta Trenčianske Teplice sa ušli nórskemu filmu List kráľovi – režisér kurdského pôvodu Hisham Zaman v ňom mozaikovito rozpráva o utečencoch, ktorí prichádzajú do hlavného mesta vykonať veci dôležité pre ich život. Ďalšie Zvláštne uznanie získal čilsko-francúzsky film Zabiť človeka režiséra Alejandra Fernándeza Almendrasa, štúdia muža, ktorý sa „nedobrovoľne“ stane vrahom, ale výčitky svedomia ho dovedú k priznaniu. Cenu primátora mesta Trenčín si odniesol ukrajinský film Klan režiséra Myroslava Slabošpyckého, bezdialógový príbeh z prostredia internátnej školy pre nepočujúcich.

V súťaži krátkych filmov zvíťazila spomedzi 35 titulov kanadská hraná snímka So sklonenou hlavou režiséra Maxima Girouxa, ktorý porota ocenila za „podmaňujúco nádherný filmový výraz, poetiku ženskosti, s tichou nástojčivosťou odhaľované emócie“. Zvláštne uznanie udelila nórskemu, takisto hranému filmu Peniaze späť, prosím! režiséra Evena Hafnora „za výrazovú strohosť s riadenou dávkou humoru“.

Celý rad pozoruhodných filmov ponúkli nesúťažné programové sekcie. Z Európskych zákutí k nám tak doputovali nové filmy Kena Loacha (Jimmyho tančiareň), Romana Polanského (Venuša v kožuchu), Kornéla Mundruczóa (Biely boh) či Antona Corbijna (Najhľadanejší muž). Príjemným prekvapením však môžu byť aj menej známe mená: kým Nór Erik Poppe obsadil do hlavnej úlohy filmu Tisíckrát dobrú noc hviezdnu Juliette Binoche, ktorá skvele zahrala postavu vojnovej fotografky, ruský Ešte jeden rok (r. Oxana Byčkova), psychologická štúdia mladého manželského páru a jeho problé­mov, bol pozoruhodný aj s neznámymi hercami.

Počas cesty Okolo sveta sa na AFF „zastavil“ napríklad Kim Ki-duk s kontroverzným filmom Möbius či herec James Franco so svojím režijným filmom Boží človek. Pod formulku „filmy nielen o láske a anarchii, ale hlavne o láske k filmu a o anarchis­tickom používaní filmových výrazových prostriedkov“, týkajúcu sa sekcie Láska a anarchia, sa zmestili snímky takých tvorcov ako Lukas Moodysson (Sme najlepší!), Alexej German (Je ťažké byť bohom) či hviezdy ázijských kinematografií Tsai Ming-liang (Túlaví psi, Cesta na západ), Hong Sang-soo (Haewon, dcéra nikoho) a Apichatpong Weeraset-hakul (Mekong Hotel). Mladých milovníkov komerčnejšie ladených filmov opäť potešili ázijské Prísľuby z Východu a poklesnuté žánre v Nočnej prehliadke, tentoraz vrátane slovenského amatérskeho filmu Socialistický Zombi Mord. Variabilné sekcie predstavoval profil britského režiséra Ala­na Clarka (1935 – 1990), predstaviteľa sociálneho realizmu, ktorý pracoval prevažne pre televíziu, a sekcia Vojna a film, súvisiaca s okrúhlymi výročiami spätými s oboma svetovými vojnami.

Slovenským filmom patrila aj samostatná sekcia, ktorá ponúkla popri distribučných tituloch i novinku v podobe Prvého slovenského hororu, hraného dokumentu o tom, ako sa nepodarilo vyprodukovať film Fabrika smrti: mladá krv. S domácou kinematografiou súvisí aj udeľovanie ocenenia s írečitým slovenským názvom Film Europe Award, ktoré získali tvorcovia krátkometrážneho filmu Výstava Peter Begányi a Andrej Kolenčík za úspešnú reprezentáciu slovenského filmu v zahraničí.

S Art Film Festom neodmysliteľne súvisí aj ocenenie Hercova misia, ktoré festival tentoraz udelil Ivanovi Trojanovi a Claudii Cardinale – v jej osobe sa podarilo vrátiť do Teplíc ten ozajstný hviezdny lesk, započatý kedysi menami ako Sophia Loren či Gina Lollobrigida. Ale povedzme si to na rovinu: hviezdny lesk je navonok atraktívny, ale pre kinofila zasa nie až taký dôležitý. Dôležitých je tých 133 filmov, ktoré sa tu dalo vidieť za tých sedem dní. Vlastne nedalo, lebo fyzické možnosti jednotlivca sú obmedzené. Bohužiaľ. A chvalabohu.


Art Film Fest 2014

► celkový rozpočet festivalu: 650 000 eur

► podpora audiovizuálneho fondu: 145 000 eur


Jaroslav Hochel ( filmový publicista )
FOTO: Claudia Cardinale na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach, Art Film Fest/Radovan Stoklasa

7. ROČNÍK FEST ANČE

Fest Anča v krajine zázrakov

Žilina po siedmy raz hostila Medzinárodný festival animovaného filmu Fest Anča (18. – 22. jún) a jej program vyzval na cestu naprieč celým svetom i históriou animovaných diel.

Fest Anča by sa mohol pokojne volať aj Fest zázrakov. Zázračná je totiž atmosféra, v ktorej vonia láska k animácii a k filmu v každom kúte, zázračne pôsobia aj stretnutia na Stanici Záriečie, kde môže vedľa vás pokojne sedieť na pive zahraničný hosť festivalu a rozprávať o tom, že sa mu veľmi páčil film Sneh Ivany Šebestovej, a zázračné sú, samozrejme, aj zážitky z filmového plátna.

Prvých divákov vítal výber toho najlepšieho z minulého ročníka festivalu a naznačil, že pre tohtoročné súťažné filmy bude latka zdvihnutá dosť vysoko. Žiadne podliezania sa však nekonali, opäť sa premietali snímky, ktoré dokázali vtiahnuť do jedinečnej atmosféry animovaného filmu a vyvolať smiech, obdiv či zimomriavky. A niekedy aj nechá­pavé pohľady.

Súťaže krátkych filmov či videoklipov dali miestami zabrať, ale kto sleduje animovanú tvorbu, nebol prekvapený, keď sa mu pred očami masakrovali kreslené postavičky alebo mu zrak atakovali farebné vizualizácie na hranici vnímateľnosti. Výživnejšie však pôsobili celovečerné filmy. Hoci sa pred Fest Ančou hovorilo najmä o vizuálnej konverzácii Michela Gondryho s Noamom Chomskym (Je vysoký muž šťastný?) alebo o filme Chlapec a svet (r. A. Abreu), my sme sa zastavili na menej propagované snímky. Jednou z nich bola Shirley – Vízie reality, ktorej režisér Gustav Deutsch vytvoril zaujímavý dialóg medzi filmom a výtvar­ným umením. Zasadený je do reálií moderných amerických dejín v období od začiatku tridsiatych do polovice šesťdesiatych rokov a rámcovaný je trinástimi obrazmi známeho amerického výtvarníka Edwarda Hoppera. Tie ožívajú na filmovom páse a nútia rozmýšľať, čo je vlastne realita a do akej miery sa hrajú s jej vytváraním filmoví tvorcovia.

S vnímaním sa pohrali aj tvorcovia prvého slovenského experimentálneho 3D filmu Kuku 3D (r. H. Žucha a K. Jakubová). Krátky príbeh o detských víziách a inšpiratívnom pátraní po tajomstvách ukrytých pod povrchom navonok obyčajných vecí bol ideálnym pre toto slovenské prvenstvo. A hoci film vznikal tri roky a neobišli ho rôzne problémy, výsledok stál za to. Škoda, že si ho neprišlo pozrieť viac divákov.

Prívlastkom inovatívny treba označiť aj najstarší zachovaný animovaný celovečerný titul nemeckej režisérky Lotte Reiniger Dobrodružstvá princa Achmeda z roku 1926, ktorý v predposledný večer festivalu navodil čarovnú atmosféru vystrihnutú z papiera. Zážitok bol o to intenzívnejší, že slovenský hudobník Dalibor Kocián (známy aj ako Stroon) k nemu skomponoval hudbu a naživo ju zahral počas premietania. Tu sa ukázalo, že poctivá práca spojená s láskou k filmovému remeslu, ale aj istá dávka odvahy dokážu vytvoriť nadčasové dielo, ktoré funguje aj o takmer storočie neskôr. A podobne fungovalo aj premietanie ranej ukrajinskej animácie sprevádzané opäť živou hudbou v podaní producenta Karaoke Tundru.

Siedmy ročník Fest Anče aj vďaka paralelnému podujatiu Game Days, venovanému tvorbe počítačových hier, diskusnému fóru We Need To Talk About Animation, kde sa študenti stretli v živom rozhovore s pedagógmi, či Pitching fóru, v ktorom diskutovali tvorcovia so slovenskými inštitúciami, naznačil, že sa ešte stále má kam posúvať a rozvíjať. A to nadšenie, vďaka ktorému si slovenský animovaný film získava renomé doma aj v zahraničí, je skutočne zázračné.


VÍŤAZNÉ FILMY 7. ROČNÍKA FEST ANČE

► Anča Award Záver (Coda, r. Alan Holly)

► Anča Student Award Niekde tam (Somewhere, r. Nicolas Ménard)

► Anča Video Music Award videoklip Mañana forever pre formáciu Bonaparte (r. Benjael Halfmaderholz)

► Anča Slovak Award Fongopolis (r. Joanna Kożuch)

Fest Anča 2014

► celkový rozpočet festivalu: predbežne 93 700 eur (skutočné náklady zatiaľ nie sú vyčíslené)

► podpora audiovizuálneho fondu: 40 000 eur


Zuzana Sotáková
FOTO: Záver, Fest Anča