Jaroslav Hochel,

filmový publicista

Američania majú popri Oscaroch svoje Zlaté maliny, Česi mali svojho času Plyšového leva. Občas dochádza(lo) k paradoxným situáciám – herečka Sandra Bullock získala v jednom roku cenu aj anticenu. A Plyšového leva si prevzal Zdeněk Tyc za film , aby jeho Smradi o šesť rokov neskôr získali šesť nominácií na leva Českého.

My Slováci máme Slnko v sieti. Tohto roku naozaj bolo z čoho vyberať, ocenenie má svoju váhu. Ak by niekomu chýbali slovenské anticeny, nech si hodí do Googlu slovné spojenie „Višňa v sieti“.

„Višňa v sieti je cenou, ktorú každoročne udeľuje Cech slovenských filmových veľmajstrov,“ píše sa na príslušnej facebookovej stránke. „Jeho hlavným cieľom je poukázať na najvýznamnejšie počiny v oblasti slovenskej kinematografie posledných rokov, nezaťažené kritériom kvality. Cech pocítil priam nutkavú potrebu reagovať na ocenenie Slnko v sieti a rozhodol sa z dôvodu jeho sprofanovanosti a prvoplánovosti udeliť vlastné ceny. Višňa v sieti je cťou pre každého filmára, ktorý je jej laureátom. V očiach verejnosti poukazuje na jeho nekonečné nadanie a talent. Stavia ho na piedestál slovenskej filmovej priemernosti až podpriemernosti.“

„Višniari“ si nerobili ťažkú hlavu ani z vročenia filmov (popri zabudnutej letnej komédii Tak fajn tu nájdeme aj nedávno premiérované Slovensko 2.0), ani z kategórií. Zdôvodnenia sú zväčša recesistické a vtipné. Pod niektoré z nich by som sa bez váha­nia podpísal („svieže dielko“ Arcibiskup Bezák Zbohom...), pri iných ide azda o príliš „odvážny“ uhol pohľadu (Sneh, Mesiac). Ale ironicky vyhlásiť, že „režisér Mátyás Prikler potvrdil svoj talent v prvom remaku vlastného filmu v histórii slovenskej kinematografie, keď nakrútil svoj študentský film ešte raz“, to zaváňa účelovým zavádzaním.

Anonymní „višniari“ síce výsledky svojho hlasovania (?) neprezentovali verejne (ako recesiu oceňujem aj fotokoláže z údajného ceremoniálu v Orechovej Potôni) – ale ide práve o tú anonymitu. Mená členov SFTA, ktorá udeľuje Slnko v sieti, sú verejne dostupné. Aj vo Film.sk sa podpisujeme pod všetky články, recenzie, názory – vrátane tejto subjektívnej rubriky –, nech sú akokoľvek kontroverzné.

Ale kto je „Cech slovenských filmových veľmajstrov“? Anonymita uberá jeho hlasu na váhe a vážnosti. A znemožňuje nám prípadne nakopať jeho príslušníkov do zadku.