Čaro westernu v diskurzívnom myslení

Rozprava o westerne
Peter Michalovič, Vlastimil Zuska
(Slovenský filmový ústav v spolupráci s Vysokou školou múzických umení, Bratislava, 2014, 384 strán

Mať pred sebou lákavú knižnú „tehličku“ s názvom Rozprava o westerne je pokušiteľské nielen pre vnady predmetného žánru vystužené nostalgiou a Danglárovu obálku žmurkajúcu rýdzim gestom (ďalšími kresbami výtvarníka súzvučného s westernom sú uvedené jednotlivé kapitoly), ale aj vďaka erudovaným pôvodcom textu Petrovi Michalovičovi a Vlastimilovi Zuskovi.

Mená autorov naznačujú, že čítanie to nemusí byť práve jednoduché a prístupné. To sa do istej miery potvrdzuje, lebo vedecky stavaná štúdia žánrovej disciplíny uplatňuje pri skúmaní znakov, pravidiel, intertextuálnych, interpretačných a iných aspektov žánru striktné pojmové nástroje. Pre odborne nepodkutého čitateľa je to préria plná terminologických úskalí, vytrvalý však zistí, že odmenu za čitateľskú priazeň dostane aj nefilozof.

Mysliteľské cesty totiž vchádzajú v rámci skladby textu aj do teritórií umožňujúcich vyložiť konkrétne diela alebo historické fakty prostým, pritom formulačne precíznym jazykom. Autori hravo prejdú od Aristotela k Jessemu Jamesovi, aby po biografickej a filmografickej vsuvke nešetriacej zaujímavosťami pokračovali skúmaním „fikčných naratívov“, ktoré na ne odkazuje. Citujú Eca, Barthesa, Derridu, Foucaulta, Léviho-Straussa, Ricoeura a ďalších, ale dostanú sa aj k citovaniu dobového dokumentu s upozorneniami pre cestujúcich dostavníkom.

V intenciách autorského zámeru kniha smeruje inam ako k poskytnutiu prehľadu dejín westernu, keď predovšetkým – slovami autorov – „opisuje a štruktúruje pole tohto žánru, mapuje jeho územie“, skúma „akt stávania sa žánrom“ a následné revitalizačné procesy. Zato významných stôp westernových dejín je v nej dosť. V druhej kapitole sa odvinú metamorfózy tohto žánru od jeho kryštalizácie v nemej ére cez éru westernových seriálov, nástup vysokorozpočtových diel, štiepenie sa na subžánre, zrod spaghetti westernu, eurowesternu, easternu a najmä zásadne inovatívneho revizionistického westernu až po tzv. moderný western.

Ďaleko od suchopárnosti je kapitola o najčastejších westernových udalostiach, ako sú putovanie a osídľovanie krajiny, hon dobytka, vojna, únos a prenasledovanie, prestrelky a súboje či lúpežné prepady vlaku, dostavníka a banky. V živých filmových príkladoch vystupujú aj typy postáv v analyzujúcich podkapitolách o archetype osamelého hrdinu, westernových dvojiciach, organizovaných skupinách, ženách, Indiánoch, Mexičanoch, nebio­logických miešancoch, deťoch, koňoch, westernovej krajine a meste...

Rozsiahly dodatkový text s historickým prehľadom vývoja a používania zbraní na divokom západe funguje ako pravý apendix: významne doplňuje a rozširuje text, pričom sa vymyká koncepcii knihy a napísal ho iný autor, odborník na zbrane Martin Helebrant. Všíma si aj preferencie typu zbraní u traperov, zálesákov, kovbojov, ochrancov dostavníkov alebo hazardných hráčov, puzdrá a umiestnenie revolverov pri nosení na tele, taktiku a presnosť streľby. A vysvetlí aj mýtus „koltov prekliato nízko“.

Slovensko-český autorský tandem univerzitných profesorov filozofov už dva knižné plody spolupráce publikoval. Pri zrode tejto záslužnej knihy, spracovávajúcej vplyvy súčasného filozofického, estetického a filmologického poznania, bola ich dávna, pretrvávajúca náklonnosť k filmovému westernu, vnášajúca do precíznej mysliteľskej práce tón bádateľskej radosti. „Rozprava“ potvrdzuje intelektuálnu zvodnosť žánru, ktorý elitári často inferiorizujú. Žánru stále nevyhasínajúceho, čoho dokladom je nedávny hybridný prírastok Divoký Django, ktorý sa v texte spomína tiež. Veď práve prekračovanie hraníc a zmeny predlžujú aj v prípade westernu život.

Peter Ulman