Kto bude strážiť (odkaz) Strážcov?

Americký superhrdinský komiks som vždy vnímal predovšetkým ako lekciu politickej filozofie. Napríklad ten priam modelový konflikt medzi individuálnou a inštitucionálnou spravodlivosťou: maskovaný pomstiteľ berie spravodlivosť do vlastných rúk, ak skorumpovaná polícia zlyháva. Mýtický topos americkej historickej skúsenosti; šerif odkladá odznak, pretože za spôsob, akým sa chystá porátať so zloduchmi – niekedy jediný naozaj účinný –, by sám musel do väzenia.

Ale potom sú tu otázky. Môžeme veriť v neporušiteľnú integritu jeho morálky ako garanta „spravodlivosti“? Aké sú jeho skutočné motívy? „Verejný záujem“ či súkromná pomsta? Nebude hádam ochotný obetovať ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov aj nevinných ľudí? A nie je to nakoniec len obyčajný sadista v maske, ktorý túži niekomu zlámať väz, kým potláčanie zločincov (obvykle drobnej veľkomestskej chudoby) je len ospravedlnením jeho zvrátenosti? Neukrýva sa za maskou rasistický xenofób, ktorý zo všetkého zla v spoločnosti viní černochov, prisťahovalcov, Židov, narkomanov, pankerov, zdegenerovanú mládež a (ľavicových!) intelektuálov a umelcov?

To je približný náčrt morálneho univerza komiksového veľdiela scenáristu Alana Moora a kresliara Davida Gibbonsa Strážcovia z roku 1986. Vlani mala na HBO premiéru nová séria čerpajúca z tohto sveta. Moore účasť i akékoľvek spájanie svojho mena so seriálom odmietol, Gibbons prispel ilustráciami.

Autor seriálu, scenárista Damon Lindelof opísal svoju ideu v otvorenom liste fanúšikom, zverejnenom na Instagrame. Seriál má 9 dielov a ponúka celkom nový príbeh, ktorý vychádza z pôvodného komiksu. Opäť máme do činenia so zložitým a značne bizarným fikčným svetom. Píše sa rok 2019, prezidentom je Robert Redford (!) a v alternatívnej súčasnosti USA sú vigilanti, maskovaní hrdinovia, postavení mimo zákona. Maskami teraz chránia svoju identitu samotní policajti. Dôvodom sú útoky rasistickej skupiny zvanej Siedma kavaléria na ich rodiny. Táto skupina, inšpirovaná denníkom Rorschacha, jedného z niekdajších maskovaných Strážcov, podľa všetkého plánuje konšpiráciu, ktorá má navrátiť moc bielej rase.

Kým pôvodní komiksoví Strážcovia reflektovali súdobú situáciu v 80. rokoch, studenú vojnu a úzkosť z možnej jadrovej apokalypsy, Lindelof sa chce zviezť na vlne aktuálnosti svojej doby. Ako centrálnu tému preto zvolil rasizmus a jeho renesanciu v súčasných USA. Prvá epizóda sa začína scénou brutálneho masakra, ktorý sa skutočne odohral v roku 1921 v bohatej černošskej štvrti Greenwood v Tulse v štáte Oklahoma, ktorá je aj hlavným dejiskom príbehu. Ide o výrazný aktualizačný posun, ktorý rezonuje s érou trumpovskej Ameriky, poznačenou oživením bieleho suprematizmu a ideí Ku-Klux-Klanu. Napokon, aj jeho členovia boli maskovanými vykonávateľmi „práva“, zrejme dokonca prvými.

Lindelof označil koncept série za „remix“, hoci formálne ide o sequel, ktorý sa odohráva 34 rokov po udalostiach komiksovej série v rovnakej alternatívnej realite (fikčnom univerze), avšak s (čiastočne) novými postavami a zápletkou. Z hľadiska intertextových vzťahov teda nejde o novú adaptáciu, ako to bolo v prípade filmu Zacka Snydera z roku 2009, ale o retake, opätovné „siahnutie“ po existujúcom fikčnom svete a jeho repertoári (postavy, prostredie, topos, témy, motívy). I keď pôvodných hrdinov tu vystupuje len zopár – Lindelof chcel podľa vlastných slov zachovať balans medzi starými a novými postavami –, celým rozprávaním sa vinie bezpočet odkazov a narážok.

Intertextová práca s predlohou tu totiž hrá zásadnú rolu: prakticky všetko v seriáli má svoj predobraz, ktorý je však od začiatku zámerne znejasnený a odhaľuje sa až postupne. Nuansovité nadväzovanie na originál je zvlášť pregnantné pri opakujúcich sa motívoch, ktoré sa ustavične vracajú a pripomínajú aj v pôvodných Strážcoch, napr. mnohonásobný symbol hodiniek či zakrvácaný smajlík – symbol straty nevinnosti a emblém celej série. Na agregátore recenzií Rotten Tomatoes to zhrnuli takto: „Seriál pridáva svetu Strážcov nové vrstvy kultúrneho kontextu, so znalosťou stavia na zdrojovom materiáli, ale zároveň si zachováva svoju vlastnú nezameniteľnú identitu.“

Žánrovo ide o mix hororu, crime noir, steampunku, mysteriózneho sci-fi... Temná syntetizátorová hudba Trenta Reznora a Atticusa Rossa z kapely Nine Inch Nails pripomína Stranger Things, bizarné dejové zvraty a žánrová hybridnosť zasa akoby evokovali kultový seriál Twin Peaks. K tomu nelineárne rozprávanie, skoky v časopriestore a chronológii príbehu, simultánne prebiehajúce akcie či multifokálne komponovanie hľadísk viacerých postáv...

Napriek všetkej scenáristickej i vizuálnej sofistikovanosti sa však tvorcovia nevyhli prešľapom. Kresba postáv ani zďaleka nedosahuje subtílnu psychológiu komiksových Strážcov, komplexných a zložito prepracovaných charakterov s množstvom protichodných motivácií. Nikto nie je vyslovene dobrý či prvoplánovo zlý, čierno-biele poňatie komiksových hrdinov Moore cielene spochybňuje (či „dekonštruuje“) – zodpovedá tomu aj celková hýrivá farebnosť – a zaraďuje sa tak k tradícii „noir“. Morálna nejednoznačnosť je skrátka vo fikčnom svete Strážcov hlavným hýbateľom deja. Seriál ponúka omnoho plochejšie figúry, a to tak kladné, ako aj záporné. Zlyhaním je najmä neschopnosť zobraziť skutočné motivácie rasistov tak, aby sme mohli mať pocit, že im rozumieme (čo nie je to isté ako ospravedlňovať ich!) rovnako, ako rozumieme Rorschachovi, i keď s ním bytostne nesúhlasíme. Rorschachov „duševný fašizmus“ je komplikovaný. Siedma kavaléria je primitívna. Paralela medzi nimi je tak iba čisto povrchná.

Watchmen ( USA, 2019 ) NÁMET Damon Lindelof PREDLOHA Alan Moore VÝKONNÍ PRODUCENTI S. D. Lindelof, Tom Spezialy, Nicole Kassell, Stephen Williams, Joseph E. Ibert HUDBA Trent Reznor, Atticus Ross HRAJÚ Regina King, Yahya Abdul-Mateen II, Frances Fisher, Louis Gossett Jr., Andrew Howard, Jeremy Irons, Don Johnson POČET ČASTÍ 9 HODNOTENIE *** a pol DISTRIBUČNÁ PLATFORMA HBO GO

Daniel Kováčik / literárny a filmový publicista
foto: HBO