PRODUCERS ON THE MOVE

Počas filmového festivalu v Cannes (8. – 19. 5.) sa uskutočnil aj 19. ročník programu Producers on the Move, ktorý organizuje European Film Promotion (EFP). Jeho cieľom je predstaviť európske producentské osobnosti, ktoré sú síce na začiatku svojej kariéry, ale zároveň sa už dokázali zviditeľniť minimálne jedným celovečerným filmom (hraným alebo dokumentárnym), uvedeným na festivaloch alebo v inej než domácej distribúcii. Za Slovensko tam bol tento rok Peter Badač.

Každú krajinu reprezentuje na Producers on the Move jeden producent a výber podlieha prísnym kritériám. Na základe nich sa zostaví zoznam 20 účastníkov z celkovo 37 členských krajín EFP. Za celý čas existencie programu sa na ňom zúčastnilo 401 producentov, z toho 10 zo Slovenska (účasť autora článku podporil Audiovizuálny fond).

Cieľom programu je zoznámiť vybraných producentov medzi sebou a zároveň ich predstaviť filmovej verejnosti, ktorá sa každoročne stretáva v rámci veľkého filmového trhu v Cannes, poskytnúť im kontakty na medzinárodné inštitúcie a veľkých „hráčov“, ako sú sales agenti alebo televízne spoločnosti, ktoré sa v budúcnosti môžu zaujímať o ich projekty.

Tohtoročný program bol rozdelený do troch častí. V tej oficiálnej bol jeden deň venovaný predstaveniu jednotlivých producentov, ich projektov a doterajšej činnosti, po čom nasledovali osobné stretnutia, kde bol väčší priestor na diskusiu o konkrétnych projektoch. Ďalšie dni bol oficiálny program zostavený zo stretnutí so zástupcami spoločností, ako je napríklad Arte, alebo sales agentúr typu Beta Cinema či Films Boutique, kde mohli producenti nadviazať prospešné kontakty. Navyše, tento rok sa organizácia EFP v spolupráci s Arab Cinema Center rozhodla prvýkrát usporiadať okrúhly stôl medzi európskymi producentmi a zástupcami arabských kinematografií, ktorý mal predstaviť možnosti tvorby filmov a spolupráce medzi danými regiónmi.

Veľmi zaujímavou časťou oficiálneho programu boli prípadové štúdie. Producenti z Francúzska, Grécka, Poľska a zo Švajčiarska predstavili koprodukčný film The Harvesters režiséra Etienna Kallosa, ktorý bol uvedený v súťažnej festivalovej sekcii Un Certain Regard. Prešli celou históriou projektu od úplného počiatku až po uvedenie v Cannes; všetkých zaujala ich otvorenosť a priamočiarosť, s akou projekt prezentovali a s odstupom času aj hodnotili jeho úspechy a neúspechy. Rovnako zaujímavá bola z tohto pohľadu prezentácia poľsko-britského filmu režiséra Pawła Pawlikowského Cold War, uvedeného v hlavnej súťaži (titul napokon získal cenu za najlepšiu réžiu). O filme rozprávala poľská producentka Ewa Puszczyńska a britská producentka Tanya Seghatchian.

V neoficiálnej časti programu sa producenti mohli zúčastniť na recepciách organizácií spriaznených s EFP a nadviazať tak ďalšie kontakty na medzinárodnej scéne. Zároveň bola veľká časť programu venovaná neformálnym stretnutiam a diskusiám.

Ako som spomenul, z môjho pohľadu má program za úlohu najmä zviditeľnenie novej generácie producentov, ktorí určite prídu so zaujímavými projektmi, a druhotným cieľom je vytvorenie celoeurópskej siete producentov, s ktorými bude EFP spolupracovať. Nie je vylúčené, že producenti budú pracovať aj na spoločných projektoch, hoci to vyslovene nie je cieľom tohto programu, pretože za päť dní v Cannes je napriek všetkému ťažké vytvoriť si také väzby ako napríklad počas programov EAVE alebo ACE. Producers on the Move im však nechce konkurovať, naopak, chce podnietiť producentov k vzájomnej spolupráci a k dôkladnej príprave a vývoju projektov na medzinárodnej scéne aj prostredníctvom uvedených programov alebo koprodukčných fór, ktorých je EFP partnerom.

text: Peter Badač (filmový producent)

TRIBECA FILM FESTIVAL

V týždni od 18. do 29. 4. sme sa aj vďaka Fondu na podporu umenia dostali vo štvorici z košického kina Úsmev do New Yorku. Asi žiadna svetová metropola sa mu nevyrovná v množstve gýčových nálepiek: betónová džungľa, mesto, ktoré nikdy nespí, veľké jablko... Pre nás to bolo najmä miesto konania 17. ročníka filmového festivalu Tribeca.

Naša kinozostava bola pestrá. Juliana Sokolová sa na pobyte zúčastnila za umeleckú dramaturgiu nášho kina s úlohou spoznávať zákutia a kultúrny program New Yorku. Riaditeľ Lukáš Berberich a ja sme išli primárne s cieľom festivalu, hrdo potom nosiac na krku akreditáciu Industry, čo nám umožňovalo vidieť celý filmový program, ale aj zažiť takmer blízke stretnutia napríklad s Jamiem Foxxom.

Festival si urobil meno najmä podporovaním mladých nezávislých filmárov, má výrazne širokú sekciu „indie“ dokumentov a krátkych snímok. Veľmi obľúbená je aj sekcia Tribeca Talks, čo sú hodinové panelové diskusie s tvorcami na rôzne témy – od životných príbehov najznámejších hollywoodskych hercov až po úzko profilované diskusie a workshopy napríklad na tému japonskej animácie. V posledných rokoch sa TFF profiluje ako najväčšia platforma na prezentáciu nových diel a trendov z prostredia virtuálnej reality (VR) a gamingu.

Náš prvý kontakt s VR pavilónom absolútne naplnil naše očakávania. Celá jedna miestnosť slúžila na prezentáciu približne dvadsiatich projektov (filmov alebo hier) vo virtuálnej realite. Spočiatku nás prekvapilo, že vo festivalovej brožúre odporúčajú stráviť v tejto sekcii tri a pol hodiny, ale následne sme pochopili prečo. Jednotlivé VR zážitky trvali od 5 do 20 minút, čo je pri dvadsiatich stanovištiach a vyše 60 účastníkoch celkom náročný boj o miesta. Ako prvé sme okúsili bludisko, pripomínajúce príbytok akéhosi „hoardera“ (človeka, ktorý chorobne zbiera a skladuje predmety). Keď ste VR okuliarmi nasmerovali svoj pohľad na určité predmety, vyskočili na vás videá, reklamy alebo krátke surreálne filmy, ktoré s danou vecou súviseli. Všetko sa to pritom nieslo v retro atmosfére. Tento galerijný spôsob prezentovania VR sa nám veľmi pozdával a vieme si ho predstaviť aj ako malé bludisko v útrobách nášho kina.

O deň neskôr sme zažili cyklus krátkych filmov, ktoré chodili nepretržite v 30-minútových slučkách a boli tematicky ladené. Vybrali sme si cyklus Climate Change, ktorý tvorili tri filmy poukazujúce na vážnosť témy klimatických zmien. Prvý z nich sa venoval problematike zväčšovania brazílskych fariem na úkor amazonského pralesa, druhý závažnej téme hladu v Somálsku (najmä v súvislosti s deťmi) a tretí film sa zaoberal celoročnými starosťami s lesnými požiarmi v Kalifornii.

Potom už nasledovali plnohodnotné VR snímky so sedením a scénografiou na mieru. Zaujalo nás, že veľmi málo projektov pracovalo s pohybujúcim sa divákom. V celom programe bolo možno päť zážitkových projektov s takouto formou interaktivity. Scénografia prezentačného priestoru však bola fascinujúca. V dlhom rade boli vedľa seba relatívne malé kiosky, každý s vlastnou témou, spôsobom prezentácie a interiérovým dizajnom, šitým na mieru príbehu. Titul Into the Now mal interaktívne sedadlá, ktoré kopírovali pohybové zážitky vo filme a prenášali ich na telo sediaceho, takže sme mohli brázdiť vlny oceánu či plávať s bielymi žralokmi. Okrem toho sme mali možnosť zažiť krátke filmy Dinner Table, v ktorom vás môžu pri rodinnej večeri prekvapiť mimozemšťania, My Africa o ochrane afrických divokých zvierat, Fire Escape, zvláštnu animovanú drámu pripomínajúcu počítačovú hru, či dokument The Hidden o otrockej práci v Indii.

A čo sme si z TFF 2018 priniesli? V texte sa často opakuje sloveso zažili sme, lebo v prípade VR už nemôžeme použiť obyčajné videli sme. Divák film skutočne zažíva a na základe miery interaktivity a doplnkových prvkov je tento zážitok umocnený, silnejší. Presvedčili sme sa, že VR a príbeh nakrútený bez zbytočnej technologickej a sprievodnej pompy vie s človekom pohnúť viac ako klasický 2D film. Ide najmä o sociálne projekty, dokumentárne a krátke filmy rôznych neziskových organizácií a kampaní. Neveríme, že virtuálna realita v budúcnosti prekoná alebo nahradí bežný naratívny film. Má však svoj význam, predovšetkým pri počítačových hrách, kde sa interaktivita vyslovene žiada a dokáže osloviť širší okruh používateľov, ale aj pri náročnejších témach sociálneho charakteru. Intenzívny, hoci len desaťminútový virtuálny dotyk napríklad so životom v utečeneckom tábore, so situáciou detí v somálskej nemocnici alebo s ukážkou nelegálnej ťažby lesov možno prispeje k budovaniu tolerantnejšej a angažovanejšej občianskej spoločnosti.

text: Barbora Tóthová (projektová manažérka kina Úsmev v Košiciach)