JÚNOVÉ ŠPECIALITY V SLOVENSKÝCH KINÁCH

Čiernobielo v kine

Čiernobiely film je lepší ako farebný. A zaujímavejší. Viem, je to zvláštne tvrdenie, spochybniteľné. Ale predsa len, tá ohromujúca krása rôznych odtieňov sivej, dramatická atmosféra hry svetla a tmy. Divák sa pri čiernobielom filme sústredí na podstatu, na filozofiu príbehu, nerozptyľujú ho pestrofarebné daromnice akcie. Čiernobiely materiál iniciuje metaforu, symboliku obrazu. Jeho hĺbku. A rozprávanie obrazom. Pretože film by mal byť v prvom rade obraz. Tento mesiac by sa dal v Kine Lumière prežiť čiernobielo, program ponúka viacero čiernobielych filmov: spomeniem len niektoré, výnimočné.

Zabitá neděle (r. Drahomíra Vihanová, 1969) je film, ktorý čakal na uvedenie dvadsať rokov. Sedel nahnevane v trezore. Komunistami neakceptovateľný. Je to jeden z najzaujímavejších filmov československej novej vlny, i keď neveľmi známy. Vihanová vytvorila uzavretý priestor beznádeje, zmaru a banality. Rutina, akési pozostatky disciplíny, krysy a vojenská pištoľ. Dôstojník sa nudí, je horúca nedeľa a život premárnený, vodka teplá... Napínavé, existenciálne. Bravúrne použitie výrazových prostriedkov vytvára metaforu odcudzenia bez toho, že by Zabitá neděle potrebovala nejaký jednoznačný dramatický príbeh. A ešte je to aj vtipné.

Čiernobiely Mŕtvy muž (1995) bol jedným z divácky najúspešnejších filmov Jima Jarmuscha. Na pozadí divokého západu rozpráva príbeh putovania Williama Blaka (nie je to „ten“ William Blake, len sa tak volá) a absurdných príhod, ktoré zažíva. I keď je už vlastne mŕtvy? Western? Antiwestern? Veľa otázok. Ťažko odpovedať. Uvidíte. Jim Jarmusch si vyskúšal žáner a výsledok je, akoby Franz Kafka napísal román o kovbojoch. Je tu aj jedna z najlepších, najrealistickejších a zároveň najnezmyselnejších prestreliek v dejinách filmu. Toto, mimochodom, Jim Jarmusch vie, rozbíjať a otáčať filmové stereotypy – spomeňte si na neuveriteľnú scénu „úteku z väzenia“ z filmu Mimo zákona (1986). Pri filme Mŕtvy muž sa nedá nespomenúť hudba. Pri mnohých filmoch hádam radšej keby ani nebola, v Jarmuschových filmoch však, vďakabohu, je a v Mŕtvom mužovi funguje mimoriadne: Neil Young.

A na záver: zábava. Bývajú to často nezabudnuteľné chvíle, premietania v rámci cyklu Kraťasy z archívu tam dole pod schodami v malej lumièrovskej kinosále. Tento mesiac bude Kino Čas VI: Ako sme dbali o zdravie (rôzni režiséri, 1948 – 1981). Propaganda a socialistická satira, často kúzlo nechceného, nezmyselná ideológia, filmárske majstrovstvo a smiech cez slzy. Číra čierno/bielosť.

odporúča filmový teoretik Martin Ciel