Slovenská kinematografia má za sebou úspešný rok. Najvýraznejšie sa to prejavilo na rekordnej návštevnosti domácich titulov, ale pozitív sme zaznamenali viac.

Legislatíva

Uznesením vlády SR č. 19 z 11. 1. 2017 vyslovila vláda SR súhlas s uzatvorením revidovaného Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii zo strany Slovenskej republiky. Tento dohovor je reakciou na zmeny vo filmovej produkcii, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie. Zástupcovia desiatich krajín vrátane Slovenska ho podpísali 30. 1. 2017 počas MFF Rotterdam. Národná rada SR vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 615 z 10. 5. 2017 a prezident ho ratifikoval 19. 6. 2017. Dohovor nadobudol platnosť 1. 10. 2017.

Dňa 1. 7. 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 138/2017 Z. z. – zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V, bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2018.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa § 22a, ods. 2 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374/2013 Z. z. ustanovuje:

Dňa 1. 8. 2017 nadobudla účinnosť vyhláška č. 193/2017 Z. z. – vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška MK SR č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte takto:

§ 1 Minimálny časový rozsah filmového projektu

Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu možno poskytnúť na realizáciu filmového projektu, ktorý

a) pozostáva z jedného, dvoch alebo troch samostatných audiovizuálnych diel s časovým rozsahom každého z nich najmenej 70 minút,

b) je viacdielnym hraným audiovizuálnym dielom primárne určeným pre televízne vysielanie s rozsahom najviac 13 častí a s časovým rozsahom každej jeho časti najmenej 40 minút alebo

c) je viacdielnym dokumentárnym alebo animovaným audiovizuálnym dielom s rozsahom najviac 13 častí a s časovým rozsahom každej jeho časti najmenej päť minút.

§ 3 Minimálna suma oprávnených výdavkov

(1) Minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu je

a) 150 000 eur, ak ide o filmový projekt podľa § 1, písm. a), ktorý pozostáva z jedného samostatného audiovizuálneho diela, alebo ak ide o filmový projekt podľa § 1 písm. c);

b) 300 000 eur, ak ide o filmový projekt podľa § 1, písm. a), ktorý pozostáva z dvoch alebo troch samostatných audiovizuálnych diel, alebo ak ide o filmový projekt podľa § 1 písm. b).

(2) Minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu nemôže presiahnuť 50 % celkového rozpočtu na produkciu filmového projektu.

Finančná podpora

Audiovizuálny fond (AVF): Podpornú činnosť vykonáva od roku 2010 a tá je v súčasnosti podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá, pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie).

Článkom V zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín bol novelizovaný zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde. Zákon stanovil minimálnu sumu príspevku zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálnej kultúry na 6 miliónov eur ročne.

Vyhláškou č. 193/2017 Z. z. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška MK SR č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte, sa s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti podpory filmového priemyslu znížila univerzálne uplatňovaná suma oprávnených výdavkov.

Novelizácia okrem toho prináša aj dva ďalšie zásadné okruhy zmien. Prvým je optimalizácia procesov v samotnej podpornej činnosti a druhým rozšírenie predmetu činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Zároveň fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“). Rozšírenie činnosti fondu prinesie aj ďalšie služby prostredníctvom vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej a sprostredkovateľskej činnosti. Tieto nové činnosti by sa mali stať základom pre pôsobenie vznikajúcej Slovenskej filmovej agentúry (Slovak Film Commission).

Vlani AVF rozdelil na podporu audiovizuálnej kultúry o 132 400 eur viac než v roku predchádzajúcom (7 566 088 eur v roku 2017, 7 433 688 eur v roku 2016), čo predstavuje medziročný nárast o 1,78 %. Údaj za rok 2017 je celková suma finančných prostriedkov podľa uzavretých zmlúv, poskytnutých z prostriedkov fondu na základe rozpočtu na rok 2017. Celková suma podporených žiadostí v roku 2017 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí však bola 12 277 088 eur. Audiovizuálny fond začal vlani pri viacročných projektoch uplatňovať postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt a poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov.

Na AVF prišlo vlani 523 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Podporených bolo 350 žiadostí (354 v roku 2016) a ich podiel na celkovom počte doručených žiadostí stúpol z 59,60 % na 66,92 %. Táto štatistika zachytáva stav k 10. 4. 2018.

Od roku 2015 je súčasťou štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 Podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel, v rámci ktorého AVF vyplatil vlani spolu 188 048 eur pre 33 kín (v roku 2016 to bolo 217 488 eur pre 38 kín).

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike získali podporu dva projekty v celkovej sume 25 000 eur.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF 1. 7. 2015. Vlani v ňom nastali úpravy, ktoré sme už spomínali v kapitole Legislatíva. Fond v roku 2017 podporil v tomto programe dva televízne projekty: dvojdielnu minisériu Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2017, r. Robert Dornhelm), pri ktorej bola žiadateľom spoločnosť Maya, a 11-dielny seriál Inšpektor Max (SK/CZ, 2018, r. Jiří Chlumský, Petr Nikolaev) spoločnosti TRIGON PRODUCTION celkovou sumou 368 292 eur. Vlani sa zároveň do tohto programu zaregistrovalo 12 nových projektov.

Literárny fond: Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2017 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2016 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 8 úspešných tvorcov sumou 6 900 eur a 18 slovenských tvorcov sumou 5 800 eur na medzinárodných festivaloch. Výbor sekcie mal vlani rozpočet 135 000 eur, z čoho poskytol na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov do 31. 12. 2017 sumu 134 156,58 eur. Takmer polovica tejto sumy (61 200 eur) bola vyplatená 53 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

Podprogram MEDIA: Subjekty, ktoré sa v roku 2017 uchádzali o podporu v rámci programu Kreatívna Európa, získali z podprogramu MEDIA podporu v celkovej výške 884 909 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov – 208 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie – 74 000 eur, Automatická podpora kinodistribúcie – 376 061 eur, Podpora tréningových programov – 61 424 eur, Podpora festivalov – 25 000 eur.

Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 25 slovenských kín bola 140 424 eur.

Ak k tomu prirátame podporu pre slovenské subjekty v rámci podprogramu Kultúra – 336 615 eur, predstavuje podpora pre slovenské spoločnosti v roku 2017 v rámci programu Kreatívna Európa 1 221 524 eur.

EURIMAGES: Kinematografický fond Rady Európy je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od roku 1996 (zastupuje ho Zuzana Gindl-Tatárová). O podporu sa vlani uchádzalo aj 11 slovenských projektov a 5 z nich ju získalo. Hraný rozprávkový projekt Čertí brko (CZ/SK) českého režiséra Mareka Najbrta, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný, získal 250 000 eur. Projekt slovenskej režisérky Miry Fornay Žaby bez jazyka, česko-slovenská koprodukcia s chorvátskym vkladom, je podľa účasti Slovenska minoritný a získal podporu 138 000 eur. Česko-slovenský koprodukčný film Frem slovenskej režisérky Viery Čákanyovej (z pohľadu Slovenska minoritný) získal podporu 53 000 eur. Pôvodný majoritný hraný projekt Nech je svetlo (SK/CZ) režiséra Marka Škopa získal podporu 120 000 eur. Česko-slovensko-lotyšská koprodukcia Môj neznámy vojak mladej ukrajinskej režisérky Anny Kryvenko je podľa účasti Slovenska minoritným projektom a získal podporu 37 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu bol vlani 156 694 eur, slovenské koprodukčné projekty z neho získali celkovú podporu 598 000 eur.

Filmové školstvo

Najmladšia generácia má už možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera, Základnej umeleckej škole Jána Albrechta, Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva v Bratislave ponúka odbory animovaná tvorba, kamera, zvuk, strih, kostýmová tvorba a scénické výtvarníctvo, Stredná umelecká škola v Trenčíne a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov filmová a mediálna tvorba a animovaná tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katedra intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí sa akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na fakulte výtvarných umení je katedra intermédií a digitálnych médií. Na fakulte dramatických umení sa študujú dva odbory: divadelné umenie a filmové umenie a multimédiá. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2017/2018 v bakalárskom a magisterskom stupni 28 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni 30 študentov. Študenti katedry dokumentárnej tvorby vytvorili vlani 14 bakalárskych a absolventských filmov (36 v roku 2016).

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave. V súčasnosti prebieha výučba v týchto študijných programoch:

scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (bakalársky, magisterský, doktorandský stupeň): študijný plán scenáristika filmu – zabezpečuje ateliér scenáristickej tvorby, študijný plán réžia hraného filmu – ateliér filmovej a televíznej réžie, študijný plán réžia dokumentárneho filmu – ateliér dokumentárnej tvorby;

animovaná tvorba (bakalársky, magisterský, doktorandský stupeň), zabezpečuje ateliér animovanej tvorby;

produkcia audiovizuálneho umenia (bakalársky, magisterský, doktorandský stupeň), zabezpečuje katedra produkcie a distribúcie;

kameramanská tvorba a vizuálne efekty (bakalársky, magisterský, doktorandský stupeň): študijný plán kameramanská tvorba – zabezpečuje ateliér kameramanskej tvorby, študijný plán vizuálne efekty – ateliér vizuálnych efektov;

strihová a zvuková skladba (bakalársky, magisterský, doktorandský stupeň): študijný plán strihová skladba – zabezpečuje ateliér strihovej skladby, študijný plán zvuková skladba – ateliér zvukovej skladby;

audiovizuálne štúdiá (bakalársky, magisterský, doktorandský stupeň), zabezpečuje katedra audiovizuálnych štúdií.

K 31. 10. 2017 študovalo na FTF VŠMU 286 študentov (z toho 8 zahraničných): 167 študentov na bakalárskom, 104 na magisterskom a 15 na doktorandskom stupni. V školskom roku 2016/2017 skončilo štúdium 100 absolventov (51 bakalárov, 40 magistrov a 9 doktorov umenia). Dokončených bolo 27 filmových projektov.

FTF VŠMU sa aj v roku 2017 podieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok. Uskutočnil sa i 21. ročník festivalu študentských filmov Áčko. Všetky hlavné ocenenia si odniesli snímky študentov FTF VŠMU. Celkovo získali vlani študentské filmy VŠMU 29 ocenení – 12 v zahraničí a 17 na domácich festivaloch.

Filmová produkcia

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše 20 dlhometrážnych filmov pre kiná. Vlani ich bolo 27, z toho 6 so 100 % slovenským podielom, 6 majoritných, 14 minoritných koprodukcií a v jednom prípade išlo o koprodukciu 50 : 50. Domáca tvorba roku 2017 prilákala do kín takmer 1,5 milióna divákov.

Z 21 hraných filmov (12 v roku 2016) boli štyri 100 % slovenské: Cuky Luky film (r. Karel Janák), DOGG (r. Slavomír Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek), Spievankovo a kráľovná Harmónia (r. Diana Novotná) a Únos (r. Mariana Čengel Solčanská). Štyri hrané filmy vznikli v majoritnej koprodukcii: Čiara (SK/UA, r. Peter Bebjak), Nina (SK/CZ, r. Juraj Lehotský), Out (SK/HU/CZ, r. György Kristóf) a Piata loď (SK/CZ, r. Iveta Grófová). Až 12 hraných filmov (6 v roku 2016) vzniklo v minoritnej koprodukcii: 8 hlav šílenství (CZ/SK, r. Marta Nováková), ktorý na Slovensku nebol uvedený v kinách a vyšiel len na DVD, Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, r. Bohdan Sláma), Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik), Křižáček (CZ/SK, r. Václav Kadrnka), Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, r. Ruben Desiere), Po strništi bos (CZ/DK/SK, r. Jan Svěrák), Sloboda (Freiheit, DE/SK, r. Jan Speckenbach), Špina (CZ/SK, r. Tereza Nvotová), Tri želania (Přání k mání, CZ/SK, r. Vít Karas) a trilógia režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského Záhradníctvo (Zahradnictví, CZ/SK/PL). Romantická komédia Všetko alebo nič (SK/CZ, r. Marta Ferencová) bola paritnou koprodukciou.

V roku 2017 vzniklo i 6 dlhometrážnych dokumentov pre kiná (12 v roku 2016): Ťažká duša (r. Marek Šulík) a Vábenie výšok (r. Pavol Barabáš) ako 100 % slovenské filmy, Mečiar (SK/CZ, r. Tereza Nvotová) a Sprisahanie šedej rasy (SK/CZ, r. Maroš Berák) ako majoritné koprodukcie a Červená (CZ/SK, r. Olga Sommerová) a Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, r. Vít Klusák) ako minoritné koprodukcie.

Dlhometrážne slovenské a koprodukčné filmy pre kiná vyrobené v roku 2017

FILM            RÉŽIA            KRAJINA PÔVODU           PREMIÉRA  DISTRIBÚTOR

8 hlav šílenství         Marta Nováková         CZ/SK len na DVD 21. 3. 2018         

Baba z ľadu Bohdan Sláma                CZ/FR/SK  2. 3. 2017           ASFK

Cez kosti mŕtvych             Agnieszka Holland, Kasia Adamik          PL/DE/SE/CZ/SK       6. 4. 2017        ASFK

Cuky Luky film                 Karel Janák                 SK          20. 4. 2017      Itafilm

Červená       Olga Sommerová           CZ/SK        7. 9. 2017           ASFK

Čiara            Peter Bebjak SK/UA     3. 8. 2017   Continental film

DOGG         Slavomír Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek      SK       9. 11. 2017      Continental film

Křižáček      Václav Kadrnka             CZ/SK        28. 9. 2017         ASFK

Kvetinárstvo                     Ruben Desiere             BE/SK    18. 3. 2018      Filmtopia

Mečiar         Tereza Nvotová             SK/CZ        12. 10. 2017       PubRes

Nina             Juraj Lehotský                SK/CZ        21. 9. 2017         Film Europe Media Company

Out    György Kristóf SK/HU/CZ      7. 9. 2017        ASFK

Piata loď      Iveta Grófová SK/CZ     16. 3. 2017 CinemArt SK

Po strništi bos           Jan Svěrák       CZ/DK/SK      24. 8. 2017      Forum Film

Sloboda        Jan Speckenbach           DE/SK        22. 3. 2018         ASFK

Spievankovo a kráľovná Harmónia Diana Novotná           SK       12. 10. 2017    Itafilm

Sprisahanie šedej rasy     Maroš Berák               SK/CZ    23. 2. 2017      Filmtopia

Svet podľa Daliborka      Vít Klusák CZ/SK/GB 23. 11. 2017       Bontonfilm

Špina            Tereza Nvotová             CZ/SK        22. 6. 2017         Forum Film

Tri želania    Vít Karas       CZ/SK     7. 12. 2017 Continental film

Ťažká duša  Marek Šulík   SK           5. 10. 2017 Filmtopia

Únos             Mariana Čengel Solčanská                SK          2. 3. 2017        Continental film

Vábenie výšok                  Pavol Barabáš             SK          19. 10. 2017    ASFK

Všetko alebo nič               Marta Ferencová         SK/CZ    12. 1. 2017      Continental film

Záhradníctvo: Dezertér    Jan Hřebejk                 CZ/SK/PL          28. 9. 2017      Forum Film

Záhradníctvo: Nápadník  Jan Hřebejk                 CZ/SK/PL          16. 11. 2017    Forum Film

Záhradníctvo: Rodinný priateľ        Jan Hřebejk CZ/SK/PL          1. 6. 2017        Forum Film

* Filmy sú zoradené podľa abecedy.

Vlani vznikli aj dva dlhometrážne filmy neuvedené v distribúcii – dokumenty Múr (SK, r. Magda Kmeťková, Roman Hraník) a Bars dobrý film (SK, r. Ján Stračina).

Okrem spomínaných titulov vznikli aj desiatky krátkych filmov. Zo stredometrážnej tvorby roku 2017 môžeme spomenúť rozprávku Tony & Tina: Hľadanie strateného cirkusu (SK, r. Boris Gomolčák), dokumenty Pochoduj alebo zomri (CZ/SK, r. Michael Kaboš), Sociální aspekty Ugandy (SK, r. Libor Špimr, Monika Nová), Varga (SK/CZ, r. Soňa Maletzová) a druhý a tretí film z tatranskej trilógie Erika Baláža: Nesmrteľný les (DE/SK) a Živá rieka (DE/SK).

Na výrobe 15 dlhometrážnych filmov pre kiná – 13 hraných a 2 dokumentárnych – sa podieľal Rozhlas a televízia Slovenska.

Kinodistribúcia

V roku 2017 prišlo do slovenských kín 6 692 871 divákov, čo je o 18,1 % viac než v roku 2016 (5 667 071 divákov) a v ére samostatného Slovenska bola vyššia návštevnosť už len v roku 1993. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 18,91 %. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 34 513 049 eur (29 023 501 eur v roku 2016), čo je najvyššia suma v ére samostatnosti. Slovensko malo vlani najväčší medziročný nárast počtu divákov i hrubých tržieb v EÚ.

Rekordný bol na Slovensku aj počet filmových predstavení. Bolo ich 191 773, čo je medziročný nárast 2,54 % (187 017 v roku 2016) a najvyšší počet predstavení v ére samostatnosti. O 15,17 % stúpla i priemerná návštevnosť na predstavenie – z 30,30 diváka v roku 2016 na 34,90. Priemerná návštevnosť na predstavenie 100-percentne slovenského filmu alebo majoritnej koprodukcie sa takmer zdvojnásobila – z 31,83 diváka v roku 2016 na 61,67 diváka.

V roku 2017 malo v slovenských kinách premiéru 266 noviniek, teda o 3 menej než rok predtým. Snímky uviedlo do kín 11 distribučných spoločností a 3 slovenské filmy si distribuovali samotní producenti. Najviac premiér mala Asociácia slovenských filmových klubov (55), za ňou sa umiestnili spoločnosti CinemArt SK (44) a Film Europe Media Company (43). Z pohľadu počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2017 CinemArt SK – 1 838 964 divákov na jeho filmoch tvorí 27,5-percentný podiel na celkovej návštevnosti a podiel na hrubých tržbách bol 27,2 %. Podľa hrubých tržieb patrí prvenstvo distribučnej spoločnosti Continental film (28,4 %, resp. 27,3 % na počte divákov).

Najnavštevovanejším filmom slovenských kín sa vlani stala domáca romantická komédia Všetko alebo nič. V TOP 10 sa navyše umiestnili ďalšie tri slovenské filmy: Čiara, Únos a Cuky Luky film. Do kín sa dostalo rekordných 31 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov a v distribúcii boli i dva stredometrážne dokumenty – Hotel Úsvit (SK, 2016) Márie Rumanovej a Varga (SK/CZ, 2017) Sone Maletzovej. Dve krátke animované snímky boli uvedené ako predfilmy: 39 tyždňov, 6 dní (SK, 2017) režisérskej dvojice Joanna Kożuch a Boris Šima pred filmom Piata loď a Žltá (SK, 2017) Ivany Šebestovej pred filmom Out.

Snímku Všetko alebo nič videlo v kinách 340 535 divákov, no komerčne najúspešnejší bol kriminálny triler Čiara s hrubými tržbami 1 749 425 eur, ktorému v návštevnosti patrí druhá priečka (329 349 divákov). Až na treťom mieste skončil najúspešnejší zahraničný film – Ja, zloduch 3.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo v roku 2017 až 1 430 504 divákov, čo je 21,37-percentný podiel na celkovej návštevnosti (6,61% v roku 2016). Po prvý raz v ére samostatnosti tak prekročila návštevnosť domácich titulov hranicu milión divákov a v porovnaní s rokom 2016, keď na ne prišlo do kín 377 086 divákov, stúpla takmer štvornásobne. V uvedených číslach sú započítané len výsledky z Únie filmových distribútorov.

Top 10 divácky najúspešnejších filmov v SR

(za obdobie 1. 1. – 31. 12. 2017)

        Film                     Krajina pôvodu            Premiéra    Počet divákov     Distribútor

1.     Všetko alebo nič SK/CZ        12. 1. 2017  340 535   Continental film

2.     Čiara                   SK/UA        3. 8. 2017    329 349   Continental film

3.     Ja, zloduch 3       US              29. 6. 2017  296 178   CinemArt SK

4.     Únos                    SK              2. 3. 2017    278 763   Continental film

5.     Baby šéf              US              20. 4. 2017  195 362   CinemArt SK

6.     Päťdesiat odtieňov temnoty   US              9. 2. 2017 189 138  CinemArt SK

7.     Šmolkovia: Zabudnutá dedinka               US          30. 3. 2017      134 238       Itafilm

8.     Rýchlo a zbesilo 8                  US/JP/FR/CA             13. 4. 2017      130 640        CinemArt SK

9.     To                        US              7. 9. 2017    117 046   Continental film

10.   Cuky Luky film   SK              20. 4. 2017  116 139   Itafilm

ZDROJ: Únia filmových distribútorov SR

Videodistribúcia

Vlani bolo vydaných 51 DVD alebo BD so slovenskými a s koprodukčnými audiovizuálnymi dielami (v roku 2016 ich bolo 56), z toho bolo 33 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (36 v roku 2016). Najväčším vydavateľom slovenských titulov na digitálnych nosičoch bol opäť Slovenský filmový ústav. Na druhom mieste bol Bontonfilm s 10 filmami, celkovo najpredávanejším titulom z minuloročnej ponuky spoločnosti sa stala Čiara v réžii Petra Bebjaka. Tretí najvyšší počet domácich filmov na DVD priniesla v roku 2017 spoločnosť Magic Box Slovakia a jej najpredávanejším titulom sa stala domáca romantická komédia Všetko alebo nič.

V roku 2014 začal činnosť slovenský internetový VoD portál Kinocola (www.kinocola.sk), za ktorým stojí produkčná spoločnosť Filmpark. Špecializuje sa na slovenské a české filmy. V ponuke má 22 hraných, 17 dokumentárnych, 12 krátkometrážnych filmov aj niekoľko seriálov.

Asociácia slovenských filmových klubov ponúka od júna 2016 službu Video on Demand (www.asfkvod.sk). V ponuke mala 16 titulov, postupne pribudnú ďalšie.

Filmy si možno zapožičať aj prostredníctvom digitálnych televízií – napríklad Magio od T-Comu a Fiber TV od Orangeu. Obe majú v ponuke aj archív odvysielaných programov. Spoločnosť CME spustila v roku 2011 na Slovensku portál Voyo, Video on Demand platformu, ktorá ponúka okrem filmov aj prístup k archívu televíznych staníc Markíza, Doma a Dajto. Od roku 2013 je k dispozícii služba HBO GO, ktorá poskytuje predplatiteľom HBO neobmedzený prístup k filmom, seriálom a dokumentom najmä z pôvodnej produkcie HBO, ale i k najnovším filmovým hitom hollywoodskych štúdií. Od 13. 11. 2017 je pre zákazníkov na Slovensku dostupná prostredníctvom internetu SVoD služba HBO GO priamo na báze mesačného predplatného.

Od roku 2011 je na Slovensku možné kúpiť si alebo vypožičať filmy aj na iTunes. V januári 2016 vstúpila na slovenský trh americká spoločnosť Netflix a od polovice decembra 2016 konkuruje Netflixu služba Prime Video, ktorú sprístupnil Amazon.

Kiná

V roku 2017 bolo v prevádzke 152 kín s 249 plátnami (v roku 2016 to bolo 145 kín s 241 plátnami). Z toho bolo 97 jednosálových kín, 20 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 80 sálami, 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 sálami, 21 letných kín a 9 alternatívnych priestorov. V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 472 divákov, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

K 31. 12. 2017 bolo na Slovensku digitalizovaných technológiou D-cinema 189 kinosál v 93 kinách a 3 letné kiná (185 kinosál v 90 kinách a 3 letné kiná v roku 2016). V 100 digitalizovaných sálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

Dvadsaťštyri viacsálových kín na Slovensku malo ku koncu roka 2017 digitalizovaných 100 % kinosál. Z 97 jednosálových kín bolo digitalizovaných 66, teda 68,04 %. V rokoch 2010 až 2017 Audiovizuálny fond finančne podporil digitalizáciu 79 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 374 490 eur. V roku 2013 otvoril AVF aj podprogram, v ktorom môžu žiadatelia získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2017 podporených 23 žiadostí na digitalizáciu celkovou sumou 273 200 eur. Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

V roku 2014 pribudol do podpornej schémy AVF podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 až 2017 podporil 30 žiadostí celkovou sumou 509 750 eur. Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, ale i na rezervačný systém vstupeniek.

K 31. 12. 2017 bolo v prevádzke 21 letných kín (19 v roku 2016). Ďalších 26 letných kín (z toho 9 v Bratislave) premietalo zadarmo, preto nie sú zahrnuté v štatistikách. Vlani boli v prevádzke aj dve autokiná – Shopping Palace v Bratislave a Autokino Orava v Námestove, ktoré aj vyberalo vstupné.

Filmové kluby

Filmové kluby (FK) sú združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). Ku koncu roka 2017 pôsobilo na Slovensku 59 filmových klubov s 5 390 členmi (v roku 2016 to bolo 57 filmových klubov so 6 789 členmi). Väčšina klubov funguje v priestoroch klasických kín, 42 z nich, teda 71,19 %, je v kinách digitalizovaných technológiou D-Cinema.

V roku 2017 prišlo na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen vo filmových kluboch) 115 362 divákov, čo znamená medziročný pokles 13,57 %. Po odpočítaní divákov, ktorí prišli počas Febiofestu na snímky mimo distribučnej zostavy ASFK, ale ÚFD ich eviduje ako filmy ASFK, keďže na ne kúpila práva, klesne počet divákov na klubových distribučných filmoch na 108 815.

Najnavštevovanejší bol vlani FK pri Kine Lumière, kam si prišlo pozrieť filmy distribuované ASFK 30 024 divákov. Klubové tituly sa v roku 2017 podieľali 1,7 % na celkovej návštevnosti v slovenských kinách (2,4 % v roku 2016).

ASFK uviedla v roku 2017 do kín 55 dlhometrážnych noviniek – z toho 15 obnovených premiér – aj krátky slovenský animovaný film Žltá. Najnavštevovanejším klubovým titulom minulého roka sa stala Baba z ľadu Bohdana Slámu so 14 491 divákmi. Do prvej desiatky sa dostali až tri domáce tituly.

Domáce festivaly a prehliadky

Dvadsiaty piaty ročník medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest sa konal už po druhý raz v Košiciach (16. – 24. 6. 2017). Program zahŕňal 21 programových sekcií a 177 filmov z 51 krajín sveta. Hlavnú cenu Modrého anjela za najlepší film získala dráma Glory (Slava, BG/GR, 2016, r. Kristina Grozeva, Petar Valčanov). Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon udelila porota slovenskej herečke Dominike Morávkovej za film Terezy Nvotovej Špina, ktorý získal aj Divácku cenu televízie JOJ Cinema. Udelené boli okrem iného aj ocenenia Hercova misia (Magda Vášáryová, Ondřej Vetchý) a Zlatá kamera (Jan Hřebejk, Dušan Trančík).

V dňoch 23. – 26. 6. 2017 sa v Trenčianskych Tepliciach konal Park Film Fest. Na Most slávy pribudli dve tabuľky s menami držiteľov ocenenia Umelcova misia – Miroslava Žbirku a Táne Pauhofovej. Ocenenie Za kamerou získali Ondřej Trojan a Zuzana Piussi. V hlavnej súťaži Jej pohľad, venovanej režisérkam, zvíťazil slovenský film Piata loď. Ocenenie Zlaté oko si prevzala jeho režisérka Iveta Grófová.

V dňoch 12. – 17. 9. 2017 sa v Piešťanoch konal 12. MFF Cinematik. V programe bolo 104 filmov, z toho 91 dlhometrážnych. Hlavnú cenu Meeting Point Europe pre najlepší európsky film získala snímka Raw (Grave, FR/BE/IT, 2016, r. Julia Ducournau). Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff), Cenu primátora mesta Piešťany dokument Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo).

Devätnásty Medzinárodný filmový festival Bratislava sa konal v dňoch 9. – 16. 11. 2017, projekcie sa uskutočnili aj v Malackách, Modre a Senci. Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol film Chlapi neplačú (Muškarci ne plaču, BA/SI/HR/DE, 2017, r. Alen Drljević). Cena za najlepší dokument patrí snímke Meteory (Meteorlar, NL/TR, 2017, r. Gürcan Keltek) a v súťaži krátkych filmov zvíťazili Ostrovy (Les Iles, FR, 2017, r. Yann Gonzalez). Ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii si prevzal Jean-Marc Barr, laureátom ocenenia MFF Bratislava a držiteľom pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy v roku 2017 sa za dlhoročnú umeleckú tvorbu stala herečka Božidara Turzonovová.

Dvadsiaty štvrtý Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest sa konal od 2. 3. do 7. 4. 2017 v jedenástich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Poprad, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava). Diváci mohli vidieť 122 snímok na 235 projekciách. Hlavnú cenu v súťaži krátkych filmov krajín V4 a Divácku cenu získala dokumentárna esej O sestre (SK, 2016, r. Barbora Sliepková).

Na 10. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča, ktorý sa konal od 29. 6. do 2. 7. 2017 v Žiline, získal hlavnú cenu Anča Award film Nekonečne boľavé oči (Sore Eyes for Infinity, FI, 2016, r. Elli Vuorinen) a Zvláštne uznanie si odniesol film Bábiky neplačú (Toutes les poupées ne pleurent, CA, 2017, r. Fréderick Tremblay). Rekordných 7 584 divákov videlo 499 filmov v 137 programových slotoch.

Miro Ulman (Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017)

Text bol krátený a dodatočne redakčne upravený.