Zuzana Mojžišová

filmová publicistka

Niekedy tak býva, že človeku uviazne v mysli slovo a potom sa celé dni pozerá na svet okolo seba jeho prizmou. Napríklad slovo komunikácia. Ako sa jej dnes darí? Viazne? Prúdi? Aj dve nedávne filmové akcie boli v prvom rade akoby onej, mám na mysli Týždeň slovenského filmu, prebiehajúci v apríli v Kine Lumière, a Študentské konfrontácie, ktoré sa konali ku koncu semestra na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Obe akcie sa vo viacerých aspektoch podobajú. Odohrávajú sa v pravidelných ročných intervaloch, premietajú sa na nich (profesionálne/študentské) filmy nakrútené v predchádzajúcom období, kritici vyjavia pred publikom svoje názory na ne a potom vždy nasleduje debata. Debata ako synonymum komunikácie. Keď sa zúčastnení navzájom počúvajú, keď majú vôľu vzájomne sa kamsi k lepšiemu posunúť. Priestor na priamy rozhovor tvorcov, teoretikov, divákov, pedagógov, študentov. Snaží sa byt otvorený, ale je trošku zamínovaný, lebo ihriská sú malé, na hocikoho môžeš onedlho po debate naraziť za rohom, v redakcii, na chodbách školy/ústavu/kina, na grantovej pôde... Škoda, že verejne sa porozprávať prichádza tak málo tvorcov. Veď áno, rozhovor medzi praktizujúcimi a teoretizujúcimi filmármi často neprebieha plynulo, zraňuje, rozčuľuje, netriafa do čierneho, ale zdá sa mi dôležitý a na prospech všetkým, keď sa udeje. Učíme sa to, za jazdy, spoločne. Nemali by sme poľaviť. (Jedno malé veľké pozorovanie z tohtoročného diania: bez bratov Šulíkovcov by komunikácia voboch prípadoch ešte väčšmi viazla, než prúdila.)

To, že aj celkom nenápadná ci kostrbatá komunikácia je lepšia ako „ticho po pěšine“, dokazuje naše ministerstvo kultúry so svojou novou šéfkou v čižmách. Až dych vyrazilo, ako rýchlo a dokonale dokázala sama seba pred kultúrnou verejnosťou diskvalikovať. To nebol jeden gól do vlastnej brány, to bola celá spŕška gólov. Reakcia? Nekomunikácia, hlava v piesku. Následky – pre kultúru neblahé – sa vynárajú z hmly ako starí známi zombíkovia a nové čerstvé strašidlá. Ach jaj! (Jednou pozitívnou stránkou vzniknutého ministerského marazmu je zomknutie sa umeleckej obce nielen v Kultúrnom reparáte, ale aj na menej viditeľných pôdach.)

Ešte aj ten Výbor Národnej rady SR pre kultúru amédiá odporúča Rezníkovi, riaditeľovi síce pre zmenu bez čižiem, ale opäť aj bez chrbtice, aby lepšie komunikoval s verejnosťou.

Stále mi behá po rozume slovo komunikácia. Plynúca je lepšia ako viaznuca. Bez nej niet trvácnejšieho vzťahu. A bez vzťahov ťažkú káričku súčasnosti vpred nepotiahneme.