Tereza Czesany Dvořáková, Nikkarin, František Týmal:
Jak vznikl film. Výlet do světa filmové archeologie pro malé i velké
(Argo, Praha, 2017, viaz., 64 strán)

Autorské spojenie filmovej historičky, lektora filmového vzdelávania a komiksového výtvarníka určuje zameranie invenčnej knihy, ktorá približuje detskému čitateľovi počiatky filmu a zároveň film ako technologicky založené magické médium. Upútať môže nielen vďaka výrazne – ilustračne, ale aj „epicky“ – uplatnenej komiksovej výtvarnej náplni. Zvedavosť a zručnosť detí totiž smeruje aj ku konštrukčným pokusom, pri ktorých môžu z bežne dostupných materiálov vyrobiť niektoré optické aparáty a pochopiť ich funkciu a tým aj určité zákonitosti optiky, mechaniky a ľudských zmyslov. K detskému objavovaniu filmovej ríše vlani prispel aj pražský Národní filmový archiv – inak koncipovanou, no takisto komiksové prvky využívajúcou a vďaka plánikom a fóliám interaktívnou knihou Zloději tmy, ktorá v dobrodružnom príbehu, zosnovanom medzi realitou a fantáziou, okľukou približuje princípy filmového procesu až po fázu kinoprojekcie, upozorňuje na filmové termíny a fungovanie fiktívneho sveta.

Galina Kopaněva:
Spatřit a napsat. Filmové kritiky, statě a rozhovory
(editor Tomáš Hála, Národní filmový archiv, Praha, 2017, brož., 536 strán)

Galina Kopaněvová (1931 – 2012) pôsobila ako spiritus agens československej, resp. českej filmovej reflexie počas piatich dekád, počínajúc novovlnovými 60. rokmi, a to aj ako lektorka filmových podujatí a pedagogička na FF UK v Prahe, najmä však ako erudovaná publicistka. Sovietsky film, na ktorý sa – azda aj pod vplyvom pôvodu svojho otca, ruského emigranta – prednostne špecializovala, dokázala v patričných prípadoch z jeho dobovej spoločenskej profánnosti povzniesť v intenciách historickej pravdy, zmyslu umeleckej tvorby a jej etických súradníc. Výber z recenzií, rozhovorov a ďalšej filmovej publicistiky je rozčlenený do oddielov, zameraných na kinematografiu českú a slovenskú, ruskú a sovietsku, bulharskú a poľskú, resp. západnú. Texty rekonštruujú kultúrnu pamäť, ktorá v prípadoch mnohých diel a osobností vybledla s nastúpenou dominanciou žánrového hollywoodskeho mainstreamu, ktorý bol autorke vzdialený. Svedčí o tom aj dlhý, denníkové príspevky neobsahujúci bibliografický zoznam, ktorý pripravil Miloš Fikejz.

text: Peter Ulman