Vo filmoch zarezonujú aktuálne spoločenské témy

Takmer dve stovky filmov v dvadsiatich programových sekciách uvedie vo svojom 26. ročníku festival, ktorý sa po tretí raz koná v Košiciach. Pripomínať sa bude sté výročie vzniku Československa aj sté výročie narodenia Ingmara Bergmana. To sú čísla, ktoré charakterizujú nadchádzajúci Art Film Fest (15. – 23. 6.).

„Novinkou tohto ročníka bude sekcia Susedia online, žánrová a tematická prehliadka filmov z Maďarska, Poľska a Ukrajiny. Ďalšou novou sekciou bude Téma: 100 SK/CZ s podtitulom Sto rokov vzájomnosti, čo bude filmový prierez dejinami a osudovými míľnikmi spoločnej republiky. Pripomenieme si aj storočnicu legendárneho švédskeho filmára v sekcii s názvom Bergman 100. A v neposlednom rade sa teším z návštevy východoslovenského rodáka Fera Feniča, ktorý na Art Film Feste uvedie výber svojich obľúbených filmov,“ približuje pre Film.sk umelecký riaditeľ festivalu Peter Nágel. Fenič uvedie i výber zo svojich vlastných snímok, takže sa bude premietať napríklad aj jeho celovečerný filmový debut Džusový román. „Dnes už je ťažké opisovať dobové okolnosti ich vzniku, akú urputnosť si vyžadovalo presadenie nejakej témy, s akou vytrvalosťou a koľkými kontrolnými stanovišťami sa musel ten maratón prebehnúť či aký boj sa musel viesť o každý meter záberu a čo nasledovalo v cieli, keď nerozhodoval výkon, ale ideologická komisia,“ povedal pre festival Fero Fenič, ktorému v Košiciach udelia Cenu prezidenta Art Film Festu.

Festivaloví diváci si budú môcť pozrieť nielen snímky, ktoré vznikli v minulom režime, ale aj čerstvé novinky z tuzemskej kinematografie. „V programe sa objaví niekoľko premiér: Posledný autoportrét Mareka Kuboša a Boj Evy Križkovej, ktoré sa dostali do súťažných výberov. Ďalej je to Dôverný nepriateľ v réžii Karla Janáka, medzinárodný projekt Okupácia 1968 producenta Petra Kerekesa a Pavúk režiséra Ľubomíra Slivku,“ menuje Nágel.

Dvadsiatim sekciám budú tradične dominovať medzinárodné súťaže hraných filmov a krátkych filmov. „Okrem samozrejmej kinematografickej kvality musia byť tituly do súťaže niečím pozoruhodné, či už témou, spracovaním, presvedčivosťou, objavnosťou, alebo úprimnosťou. Vo vybraných filmoch prevládajú témy univerzálneho alebo aktuálneho charakteru, ktoré by mohli spracovať napríklad aj slovenskí tvorcovia. Bol by som rád, keby boli zrozumiteľné a blízke aj slovenskému divákovi. Kľúčovými témami sú otázky migrácie, potlačovanie práv menšín, absencia komunikácie a porozumenia medzi ľuďmi, sociálne a rasové disproporcie alebo hľadanie náhradnej matky v bezdetných manželstvách,“ vysvetľuje umelecký riaditeľ, ktorý sa v čase uzávierky Film.sk čerstvo vrátil z festivalu v Cannes, takže o programe Art Film Festu sa následne ešte diskutovalo. Napriek tomu upozornil Peter Nágel aj na niekoľko ďalších, už potvrdených zaujímavých titulov. „Napríklad súťažný film Krajina pôvodom afganského režiséra Babaka Jalaliho, nakrútený v širokej európskej koprodukcii, ktorý sa odohráva v Severnej Amerike s výhradne nehereckými predstaviteľmi. Alebo slovenský príspevok Posledný autoportrét, ktorý nie je ani čistý dokument, ani hraný film, ale predovšetkým veľmi úprimná a osobitá umelecká i ľudská výpoveď. Výnimočný je aj najnovší film známeho režiséra Kim Ki-duka Človek, vesmír, čas a človek, ktorý nadchne a pobúri zároveň. Fanúšikovia nezávislých filmov určite zbystria pozornosť pri rumunskom filme Pororoca režiséra Constantina Popesca, výrazného predstaviteľa rumunskej novej vlny. Bizarná komédia Chamraď režiséra Ryana Prowsa už stihla získať označenie ,Pulp Fiction trumpovskej Ameriky‘. A možno spomenúť ešte jeden titul, ktorý vzbudil enormnú pozornosť pri svetovej premiére v Berlíne – nórsku drámu Utoya 22. júla, čo je 90-minútová hraná rekonštrukcia desivého masakra mládežníckeho tábora v roku 2011 z pohľadu jednej z obetí.“

K životu Art Film Festu patrí aj slávnostné oceňovanie osobností kinematografie. Počas 26. ročníka festivalu si Zlatú kameru prevezme poľská režisérka Agnieszka Holland a ruský režisér Alexej German ml. Cenu Hercova misia získajú herečky Zuzana Mauréry a Ivana Chýlková.

Zabudnúť netreba ani na industry program a sprievodné podujatia, ktoré budú reflektovať súčasné dianie v audiovízii i v spoločnosti. Filmoví profesionáli, ale aj verejnosť sa budú môcť zúčastniť na medzinárodných diskusných fórach, ktoré vychádzajú z niektorých festivalových sekcií alebo ich dopĺňajú, ako sú napríklad 100 SK/CZ, Susedia online či Ženy vo filme. Uskutoční sa aj výstava fotografií z nakrúcania divácky najúspešnejších slovenských filmov minulého roka a ďalšie sprievodné podujatia.

text: Zuzana Sotáková

Ako zasahuje propaganda do animácie?

Rovnaký, a predsa iný. Festival Fest Anča si zachováva ambíciu prinášať na Slovensko animovaný film v celej jeho pestrosti, ale nebojí sa svoju dramaturgiu meniť a posúvať ďalej. Aj 11. ročník, ktorý sa bude konať od 28. 6. do 1. 7. v Žiline, bude taký.

„Dôležitá zmena je, že sme prešli od národných na tematicky orientované fokusy. Najmä preto, že tak máme väčší priestor venovať sa určitej téme. Pri národných fokusoch bol model sekcie postavený buď na histórii krajiny, alebo na jej najvýznamnejších tvorcoch,“ približuje programový riaditeľ festivalu Maroš Brojo. Nadchádzajúci ročník tak obohatia dva obsiahle bloky, ktoré sa viažu na históriu a dotýkajú sa aj Slovenska. „Keďže od vzniku samostatného Slovenska prešlo štvrťstoročie, rozhodli sme sa, že budeme prezentovať veľký trojdielny fokus zameraný na naše najlepšie filmy za posledných 25 rokov, kde bude prakticky každý animátor, ktorý tvoril na našom území. Z toho nám vyšla aj veľmi pekná spolupráca so Slovenským filmovým ústavom, pretože koncentrovaná verzia tohto fokusu sa ako blok ponúka už aj do zahraničia a festivaly oň majú záujem,“ prezrádza Brojo. Festival bude reflektovať aj sté výročie vzniku Československa, v tomto prípade vznikal program v spolupráci s festivalom Anifilm. „Je tam veľa filmov, ktoré odzrkadľujú predchádzajúci režim alebo spoločenské nálady. Česi mali v tomto smere otvorenejšie filmy, či už na strane propagandy, alebo vzbury proti režimu. U nás boli filmy riešené metaforickejšie. Je zaujímavé porovnávať tieto dva odlišné prístupy.“

Druhý fokus, ktorý zaberie ešte väčšiu časť festivalového programu, sa bude venovať propagande v animovanom filme. Zložený je zo šiestich sekcií, ktoré divákov prevedú naprieč celou históriou animovaného filmu od prvej svetovej vojny až po dnešok. „Samozrejme, existuje aj súčasná propaganda, akurát si ľudia často neuvedomujú, čo ňou je a čo nie. Na tejto sekcii sme spolupracovali s poľskými akademikmi a festivalovými dramaturgmi Olgou a Michałom Bobrowskými. Projekcie doplní ich prednáška na túto tému so zameraním na studenú vojnu,“ pokračuje Maroš Brojo. Na to nadviaže projekcia celovečerného britského filmu podľa Orwellovej novely Farma zvierat (r. J. Halas, J. Batchelor, 1954), ktorý vraj spolufinancovala CIA. „Zaujímavé je, že ak sa na to pozriete zoširoka, uvedomíte si, čo všetko propaganda je. Nemusí byť nevyhnutne spojená s tým, že my sme tí dobrí a oni tí zlí. Aj tí dobrí majú svoje nástroje a spôsoby na šírenie propagandy.“

Na túto obsažnú tému istým spôsobom nadväzuje aj hlavný hosť Fest Anče – bulharský režisér Theodore Ushev. Odvážny tvorca s originálnym štýlom, ktorý sa chameleónsky mení, bol s titulom Blind Vaysha vlani nominovaný na Oscara za najlepší krátky animovaný film. „Momentálne je jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejší tvorca nezávislej animácie strednej generácie. Takmer každý rok alebo každé dva roky uvádza svoj nový film. Zaujímavý je z viacerých hľadísk. Jeho animácie sú z technickej či technologickej stránky výtvarne veľmi nápadité, často pracuje s linorytom, aj keď si trochu pomáha digitálnou animáciou. Témy, ktorými sa zaoberá, sú dosť osobné, ale spadá nám aj do fokusu propagandy, lebo je silne inšpirovaný ruským konštruktivizmom, socialistickými plagátmi a motívmi budovateľských iniciatív. To cítiť napríklad vo filme Gloria Victoria, ktorý je takým prierezovým filmom o histórii Ruska,“ približuje Maroš Brojo. Ushevove záujmy sú širokospektrálne, vydal napríklad aj manifest animovaného filmu. „Je to človek, ktorý naozaj veľmi hlboko premýšľa nad tým, čo animácia ako médium môže byť. Okrem toho, že robí tradičné animované filmy, aj experimentuje s virtuálnou realitou. Napríklad Slepá Vaysha bola vydaná i v stereoskopickej virtuálnej realite,“ dodáva Brojo.

Okrem Usheva príde na festival viacero ďalších hostí, napríklad najuznávanejší nezávislý japonský animátor Kódži Jamamura, v ktorého tvorbe cítiť vplyvy európskej kultúry a ktorý na seba upozornil predovšetkým kafkovskými adaptáciami. Ďalším, štýlovo úplne odlišným autorom je mladý britský režisér Peter Millard. „Na ňom je zaujímavé, že vyštudoval s vycibreným, ustáleným výtvarným štýlom, ktorý pripomína kresby malých detí. Výtvarne to pôsobí insitne, ale ak v tom človek hľadá hlbší význam, nájde pohrávanie sa s problematikou vysokého verzus nízkeho umenia,“ hovorí Brojo. Na festival pricestuje aj Milan Grajetzki, ktorý v Dánsku vyvíja program pre virtuálnu realitu, v ktorom sa dá animovať film. Industry program, ktorý sa zameriava skôr na samotných tvorcov, ako na producentov, povedie televízna a filmová scenáristka Barbara Slade a animátor a tvorca storyboardov David Bunting.

Fest Anča pokračuje popri novinkách aj v zabehnutých sekciách a súťažiach. Kým vlani neotvoril súťaž slovenských filmov pre ich nedostatočnú úroveň, tento rok je súťaž späť a podľa programového riaditeľa ponúka viacero zaujímavých a kvalitých diel.

S animáciou súvisí aj paralelné festivalové podujatie Game Days, ktorému sa takisto darí z roka na rok rásť. „Pre nás je prepojenie Fest Anče a Game Days úplne prirodzené, lebo animácia je rovnako súčasťou videohier aj filmu. Animácia nie je len animovaný film, je oveľa viac. Čo sa týka využitia animácie, hry sú podľa mňa rovnocenne silným médiom,“ vysvetľuje Maroš Brojo. Podotýka, že tento rok sa rozhodli v spolupráci so Slovak Game Developers Association zaviesť ako prví na Slovensku cenu Najlepšia hra roka, kde sa vo viacerých kategóriách vyhodnotia najkvalitnejšie slovenské videoherné projekty. Program Game Days ponúkne rozmanité zážitky, za všetky spomeňme aspoň výstavu Google Spotlight Stories, ktorá predstaví inovatívne animované filmy vo virtuálnej realite.

text: Zuzana Sotáková