Od 1. 1. 2016 je účinný zákon č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) v znení zákona č. 185/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nový autorský zákon zabezpečuje autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Nepredstavuje však prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Zákon zároveň zabezpečuje vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti.

Dňa 1. 1. 2016 nadobudol účinnosť i zákon č. 278/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom zákona je okrem iného uľahčiť prístup osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave.

Dňa 13. 1. 2016 schválila vláda návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2018. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti.

V zmysle plnenia úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády č. 16 z 9. 1. 2013 k návrhu aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2013 – 2015 bola na rokovanie vlády predložená Správa o plnení úloh vyplývajúcich z aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva v Slovenskej republike na roky 2013 – 2015. Opisujú sa v nej jednotlivé fázy procesu obnovy audiovizuálneho dedičstva, činnosť SFÚ v rámci týchto fáz a stav obnovy k 31. 12. 2015. Dňa 30. 6. 2016 vláda na svojom rokovaní vzala uvedený materiál na vedomie.

Uznesením vlády SR č. 332 zo 17. 8. 2016 bol schválený návrh zmeny a doplnenia Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru.

Audiovizuálny fond (AVF): Podpornú činnosť vykonáva od roku 2010. V súčasnosti je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v SR na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie).

Vlani AVF rozdelil na podporu audiovizuálnej kultúry 7 433 688 eur, čo bolo o 918 788 eur viac než v roku 2015 (medziročný nárast o 14,1 %). V roku 2016 bolo na AVF podaných 594 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Počet podporených žiadostí v oblasti audiovizuálnej kultúry stúpol z 331 v roku 2015 na 354. Ich podiel na celkovom počte doručených žiadostí zostal približne rovnaký (59,60 % v roku 2016, 60,40 % v roku 2015). Uvádzaná štatistika mapuje stav k 5. 2. 2017.

Vďaka novelizácii zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a vyhláške Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte mohol AVF od roku 2015 poskytovať finančné prostriedky určené na podporu audiovizuálneho priemyslu z osobitného príspevku zo štátneho rozpočtu. Prvým úspešným filmovým projektom, ktorý sa ako zahraničná produkcia sčasti zrealizoval aj na Slovensku, bol televízny seriál Marco Polo 2, ktorý AVF v roku 2016 podporil sumou 412 599 eur.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 – Podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel. Vlani AVF v tomto podprograme podporil 38 kín celkovou sumou 217 488 eur.

Literárny fond: Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil v roku 2016 prostredníctvom Programu ALFA vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2015 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 16 úspešných tvorcov sumou 11 800 eur a 9 slovenských tvorcov sumou 5 450 eur na medzinárodných festivaloch. Výbor mal vlani rozpočet v celkovej sume 128 000 eur, z čoho poskytol 123 580 eur na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov. Takmer polovica tejto sumy (54 800 eur) bola vyplatená 49 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

Podprogram MEDIA: Od 1. 1. 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí aj pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa počnúc rokom 2014 transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko. Vlani získali slovenské subjekty z podprogramu finančnú podporu v celkovej výške 880 397 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov – 190 000 eur, TV vysielanie – 145 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie – 67 100 eur, Automatická podpora kinodistribúcie – 403 090 eur, Podpora práce s publikom – 15 507 eur a Podpora tréningových programov 59 700 eur. Nepriama podpora v rámci siete kín Europa Cinemas pre 23 slovenských kín bola 154 023 eur, čiže celková suma podpory za rok 2016 pre slovenské subjekty predstavovala 1 034 420 eur. Ide o najvyššiu sumu podpory, odkedy je Slovensko členským štátom programu.

Fond Eurimages: Kinematografický fond Rady Európy je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. V roku 2016 fond podporil na štyroch zasadnutiach 73 hraných, 9 dokumentárnych a 2 animované filmy celkovou sumou 21 221 494 eur. O podporu z Eurimages sa uchádzalo aj 9 slovenských projektov, 4 z nich ju získali:
- hraný film Po strnisku bosý (CZ/DK/IT/SK) českého režiséra Jana Svěráka, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný, získal 170 000 eur;
- hraný film Hmyz (CZ/SK) českého režiséra Jana Švankmajera, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný, získal 280 000 eur;
- hraný film Záhradníctvo: Dezertér (CZ/SK/PL) českého režiséra Jana Hřebejka, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný, získal 132 000 eur,
- hraný film Pivnica (SK/RU/CZ) ruského režiséra Igora Vološina, ktorý je podľa účasti Slovenska majoritný, získal podporu 200 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2016 bol 170 855 eur, slovenské koprodukčné projekty získali spolu 782 000 eur.

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: na Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera, Základnej umeleckej škole Jána Albrechta, Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva v Bratislave ponúka odbory scénické výtvarníctvo a animovaná tvorba, Stredná umelecká škola v Trenčíne a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov filmová a mediálna tvorba a animovaná tvorba.

Hoci je na Slovensku v súčasnosti niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napríklad Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katedra intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Od školského roku 2014/2015 je možnosť študovať i neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program Akadémie filmovej tvorby a multimédií v Bratislave.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na fakulte výtvarných umení je katedra intermédií a digitálnych médií. Na fakulte dramatických umení sa študujú odbory divadelné umenie, filmové umenie a multimédiá. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2015/2016 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 41 študentov a 1 doktorand, filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni 21 študentov. Študenti katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2016 celkovo 36 filmov (64 v roku 2015).

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave. V súčasnosti prebieha výučba v desiatich študijných programoch: dramaturgia a scenáristika (Bc. stupeň) a scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Mgr. a ArtD. stupeň) – zabezpečuje ateliér scenáristickej tvorby; filmová a televízna réžia (Bc. stupeň) a scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Mgr. a ArtD. stupeň) – ateliér filmovej a televíznej réžie; dokumentárna tvorba – ateliér dokumentárnej tvorby; animovaná tvorba – ateliér animovanej tvorby; kameramanská tvorba a fotografia – ateliér kameramanskej tvorby a fotografie; strihová skladba (Bc. stupeň) a strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň) – ateliér strihovej skladby; zvuková skladba (Bc. stupeň) a strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň) – ateliér zvukovej skladby; produkcia a distribúcia filmového umenia a multimédií (Bc. stupeň) a produkcia a manažment umení (Mgr. stupeň) – katedra produkcie a distribúcie; umelecká kritika a audiovizuálne štúdiá (Bc. stupeň) a audiovizuálne štúdiá (Mgr. stupeň, PhD. stupeň) – katedra audiovizuálnych štúdií; vizuálne efekty – ateliér vizuálnych efektov.

K 31. 10. 2016 študovalo na FTF VŠMU 287 študentov – z toho 9 zahraničných –, 170 poslucháčov študovalo na bakalárskom, 98 na magisterskom a 19 na doktorandskom stupni. V školskom roku 2015/2016 skončilo štúdium FTF VŠMU 118 absolventov (62 bakalárov, 48 magistrov a 3 doktori umenia). V uvedenom školskom roku bolo na FTF VŠMU dokončených 240 filmových projektov.

FTF VŠMU sa i v roku 2016 podieľala na organizovaní pätnástich festivalov a prehliadok, workshopov, masterclassov a sérií prednášok. Organizuje aj festival študentských filmov Áčko, ktorý sa vlani konal od 19. do 22. 10.

Filmy študentov FTF VŠMU získali v roku 2016 dovedna 35 ocenení – 14 v zahraničí a 21 na domácich festivaloch.

Od roku 2012 vzniká na Slovensku ročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. Po rekordných 28 slovenských a koprodukčných filmoch v roku 2015 ich vlani vzniklo len o dva menej. Osem z nich bolo so 100-percentným slovenským podielom a doplnilo ich 5 majoritných a 9 minoritných koprodukcií. V štyroch prípadoch bol podiel nákladov 50 : 50.

Z 12 hraných filmov patrili k najúspešnejším Učiteľka (SK/CZ, r. J. Hřebejk), ktorá získala cenu za herecký výkon pre Zuzanu Mauréry na MFF Karlove Vary a bola predaná do distribúcie 14 krajín sveta, a Masaryk (SK/CZ, r. J. Ševčík), ktorý získal 12 českých a 8 slovenských národných filmových cien. Najviac divákov však prilákal triler Červený kapitán (SK/ CZ/PL, r. M. Kollár). Ďalšie majoritne slovenské hrané filmy alebo koprodukcie 50 : 50: Agáva (SK, r. O. Šulaj), Pirko (SK/ CZ, r. L. Klein Svoboda, P. Klein Svoboda), Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii (SK, r. R. Fiľo).

Šesť hraných filmov (3 v roku 2015) vzniklo vlani v minoritnej koprodukcii: Ani vo sne! (CZ/SK/BG, r. P. Oukropec), Anjel Pána 2 (CZ/SK, r. J. Strach), Ja, Olga Hepnarová (CZ/PL/SK/FR, r. P. Kazda, T. Weinreb), Bezva ženská na krku (CZ/SK, r. T. Hoffman), Teória tigra (CZ/SK, r. R. Bajgar) a Vlk z Královských Vinohrad (CZ/SK/FR, r. J. Němec).

V roku 2016 vzniklo i 12 dlhometrážnych dokumentov pre kiná (13 v roku 2015), jeden z nich v minoritnej koprodukcii Slovenska. Z animovanej tvorby vlani vznikli len 2 koprodukcie s minimálnym slovenským tvorivým podielom – Lichožrúti (CZ/SK/HR, r. G. Miklínová) a Smrteľné historky (CZ/SK, r. J. Bubeníček). Kompletnú zostavu slovenských dlhometrážnych filmov pre kiná nájdete v nasledujúcej tabuľke.

V roku 2016 vznikol ešte jeden titul uvedený v distribúcii, išlo však o stredometrážny projekt – dokument Život v oblakoch (SK, r. E. Baláž). Dlhometrážny dokument Mir vam (SK, r. J. Mravec ml.), filmová esej Päť životov (SK, r. J. Panáková), ironická i vážna Cooltúra (SK, r. M. Remo) a titul Sedem hriechov civilizácie (SK, 2016, r. Ľubomír Viluda, Ivan Kršiak) sa do bežnej kinodistribúcie nedostali a putovali po festivaloch.

Na výrobe 13 dlhometrážnych filmov pre kiná – 6 hraných a 7 dokumentárnych – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska.

Vlani prišlo do slovenských kín 5 667 071 divákov. Je to o 22,81 % viac než v roku 2015 (4 614 507 divákov). Hrubé tržby medziročne vzrástli o 22,32 %. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 29 023 501 eur (23 727 092,05 eura v roku 2015), čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska.

V roku 2016 na Slovensku stúpol i počet predstavení o 18,16 % zo 158 280 v roku 2015 na 187 017, čo je historicky najvyšší počet v ére samostatnosti. Kým priemerná návštevnosť na jedno predstavenie stúpla o 3,94 % z 29,15 diváka v roku 2015 na 30,20, priemerná cena vstupenky klesla z 5,14 eura na 5,12. Spôsobil to najmä vyšší počet predstavení v digitalizovaných jednosálových kinách, v ktorých je nižšie vstupné.

V slovenských kinách malo vlani premiéru 269 noviniek, teda o 24 viac než rok predtým. Snímky uviedlo do kín 12 distribučných spoločností a 3 slovenské filmy si distribuovali samotní producenti. Najviac premiér mala spoločnosť CinemArt SK (53), za ňou sa umiestnili Film Europe Media Company (45) a Continental film (39). Z pohľadu dosiahnutých výsledkov sa poradie na prvých troch miestach nezmenilo. Najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2016 bol podľa Únie filmových distribútorov CinemArt SK (do 31. 12. 2015 Barracuda Movie), ktorý mal 31 % podiel na počte divákov a 31,3 % podiel na hrubých tržbách. Druhá priečka patrila spoločnosti Continental film (18,1 %, resp. 19 %), tretia spoločnosti Saturn Entertainment (16,4 %, resp. 17,3 %).

Už štvrtý rok za sebou bol divácky najúspešnejší animovaný film, tentoraz Hľadá sa Dory s 280 744 divákmi. Ani vlani sa žiadnemu domácemu filmu nepodarilo dostať do prvej desiatky v rebríčku návštevnosti. Červený kapitán (r. M. Kollár) skončil na trinástej priečke (87 224 divákov).

V roku 2016 sa dostalo do kín rekordných 29 slovenských a koprodukčných filmov a pásiem vrátane obnovenej premiéry filmu Martina Šulíka Všetko čo mám rád (1992). Ako predfilmy sa do kín dostali aj 4 krátke animované tituly: Superbia (HU/CZ/SK, 2016, r. Luca Tóth), Braček jelenček (SK, 2015, r. Zuzana Žiaková), Hviezdny taxík (SK, 2015, r. Juraj Krumpolec) a Kovbojsko (SK, 2015, r. Dávid Štumpf).

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo vlani 377 094 divákov, čo je 6,61 % podiel na celkovej návštevnosti. Na porovnanie, v roku 2015 bol tento podiel 6,72 %. Minuloročný podiel 100-percentných slovenských filmov a majoritných koprodukcií na celkovej návštevnosti bol 4,79 % (273 123 divákov).

Vo výsledkoch sú po prvý raz zarátané nielen údaje za členov Únie filmových distribútorov SR, ale i výsledky premiérových filmov distribuovaných mimo nej. Naopak, zarátaná nie je napríklad návštevnosť projektov Bažant Kinematograf či KineDok ani čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu.

Od roku 2012 nemáme k dispozícii žiadne údaje o počtoch predaných DVD a blu-ray (BD) nosičov na Slovensku.

Vlani bolo vydaných 56 DVD alebo BD so slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami (v roku 2015 ich bolo 48), z toho bolo 36 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (30 v roku 2015). Slovenský filmový ústav (SFÚ) pokračoval v sprístupňovaní domácej tvorby a vydal na blu-rayoch 12 titulov. Vlani vydal desaťdielnu kolekciu na podporu predsedníctva SR v Rade EÚ a okrem toho aj blu-ray nosiče s titulmi Perinbaba (r. Juraj Jakubisko) a Fontána pre Zuzanu (r. Dušan Rapoš). Druhý najvyšší počet domácich filmov na DVD alebo BD priniesla v roku 2016 spoločnosť Magic Box Slovakia a tretím najväčším vydavateľom domácej tvorby bol Bontonfilm.

Čoraz rozšírenejšia je ponuka filmov na stiahnutie. Napríklad cez stránku Piano, ktorá je po zániku jednotného systému spoplatnenia webov Piano na Slovensku v podobe národnej platobnej brány v ponuke Digital predplatného týždenníka .týždeň a poskytuje i slovenské dlhometrážne hrané filmy.

V polovici júla 2014 začal svoju činnosť slovenský internetový VoD portál Kinocola, za ktorým stojí produkčná spoločnosť Filmpark a ktorý sa špecializuje na slovenské a české filmy. Asociácia slovenských filmových klubov ponúka od júna 2016 službu Video on Demand (www.asfkvod.sk) a v ponuke mala zatiaľ 10 titulov.

Filmy si je možné zapožičať aj prostredníctvom digitálnych televízií, ako sú napríklad Magio od T-Comu a Fiber TV od Orangeu. Obe majú v ponuke i archív odvysielaných programov. Spoločnosť CME spustila v roku 2011 na Slovensku portál Voyo, VoD platformu, ktorá ponúka okrem filmov aj prístup k archívu TV staníc Markíza, Doma a Dajto. Od roku 2013 je k dispozícii služba HBO GO, ktorá poskytuje predplatiteľom HBO neobmedzený prístup k filmom, seriálom a dokumentom najmä z pôvodnej produkcie HBO, ale aj k najnovším filmovým hitom hollywoodskych štúdií.

Od roku 2011 je aj na Slovensku možné kúpiť si alebo vypožičať filmy na iTunes.

Veľkým prekvapením bol príchod americkej spoločnosti Netflix na slovenský trh od 6. 1. 2016. Od polovice decembra mu konkuruje služba Prime Video, ktorú Amazon sprístupnil vo viac ako 200 krajinách sveta vrátane Slovenska.

V roku 2016 bolo v prevádzke 145 kín s 241 plátnami (rok pretým to bolo 140 kín s 235 plátnami), z čoho bolo 98 jednosálových kín, 20 miniplexov (kín s 2 až 7 sálami) so 79 sálami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami, 19 letných kín a 4 alternatívne priestory. V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke aj kino IMAX s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

K 31. 12. 2016 bolo na Slovensku digitalizovaných technológiou D-cinema 185 kinosál v 90 kinách a 3 letné kiná (175 kinosál v 82 kinách a 2 letné kiná v roku 2015). V 102 digitalizovaných kinosálach – z toho v 37 v jednosálových kinách – bolo možné premietať aj v 3D formáte. Ku koncu minulého roka malo 24 viacsálových kín na Slovensku digitalizovaných 100 % kinosál. Z 98 jednosálových kín bolo digitalizovaných 67,35 %, teda 66. Ich počet sa už asi výrazne nezvýši vzhľadom na to, že vlani žiadali o podporu (a získali ju) len dve.

V rokoch 2010 až 2016 podporil AVF digitalizáciu technológiou D-cinema 66 jednosálových kín a 3 letných kín celkovou sumou 2 123 240 eur a 9 kinosál vo viacsálových kinách sumou 160 250 eur.

V roku 2013 AVF otvoril nový podprogram, v ktorom môžu žiadatelia získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo v rokoch 2013 až 2016 podporených ďalších 22 žiadostí na digitalizáciu sumou 262 200 eur; vlani išlo už len o kino Tabačka v Košiciach.

Vzhľadom na to, že žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu, už boli podporené, v roku 2014 vznikol v AVF podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. Do konca minulého roka bolo podporených 21 žiadostí celkovou sumou 413 550 eur – kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, ale aj na rezervačný systém vstupeniek. 

K 31. 12. 2016 bolo v prevádzke 19 letných kín (17 v roku 2015). Ďalších 26 letných kín (z toho 9 v Bratislave) premietalo zadarmo, preto nie sú v štatistike zahrnuté rovnako ako dve autokiná – Shopping Palace v Bratislave a autokino Orava v Námestove.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas bolo vlani na Slovensku 25 kín v devätnástich mestách.

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). Ku koncu roku 2016 pôsobilo na Slovensku celkovo 57 filmových klubov so 6 789 členmi (v roku 2015 to bolo 54 klubov s 5 569 členmi). Väčšina FK funguje v priestoroch klasických kín, 37 z nich, teda 64,91 %, v digitalizovaných kinách.

Na predstavenia klubových filmov prišlo vlani vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 133 472 divákov, čo znamená medziročný pokles o 2,3 %. Klubové tituly sa podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 2,4 % (2,92 % v roku 2015).

ASFK uviedla do kín 34 dlhometrážnych noviniek, z toho 2 obnovené premiéry, a 2 krátke animované filmy. Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2016 sa stala Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) s 15 283 divákmi.

Medzinárodný filmový festival Art Film Fest sa vo svojom 24. ročníku (17. – 25. 6.) presunul z Trenčianskych Teplíc a Trenčína do Košíc. Program zahŕňal 15 programových sekcií a 160 filmov z 57 krajín sveta. Hlavnú cenu, Modrého anjela za najlepší film, získala Stanica 48 (Junction 48, IL/US/DE, 2016, r. Udi Aloni). V medzinárodnej súťaži krátkych filmov zvíťazil dokument Symbolické hrozby (Symbolic Threats, DE, 2015, r. Mischa Leinkauf, Lutz Henke a Matthias Wermke). Udelené boli aj tradičné ocenenia Hercova misia (Lazar Ristovski, Karel Roden) a Zlatá kamera (Stephen Daldry, Sir Alan Parker).

V takmer rovnakom termíne (23. – 26. 6.) sa na pôvodnom mieste konania Art Film Festu konal Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice, ktorého súčasťou bola medzinárodná súťažná prehliadka študentských filmov Na ceste. Hlavnú cenu Zlatá žaba získal film Amanitas (CZ, 2015, r. Jakub Šmíd), Cenu poroty Checkpoint (SK, 2014, r. Adam Felix). Na Most slávy pribudli dve tabuľky, ale ocenenie malo pozmenený názov – Umelcova misia. Získali ju herečky Chiara Mastroianni a Zdena Studenková. Cenu Zlatá kamera si prevzali slovenský scenárista, dramaturg a pedagóg Marek Leščák a maďarský režisér Béla Tarr.

V dňoch 13. – 18. 9. sa v Piešťanoch konal 11. MFF Cinematik. Hlavnú cenu festivalu Meeting Point Europe Award, určenú pre najlepší európsky film vyrobený v rokoch 2015 a 2016, získal Saulov syn (HU, 2015, r. László Nemes). Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal 5 October (SK/CZ, 2016, r. Martin Kollar).

Osemnásty Medzinárodný filmový festival Bratislava (11. – 17. 11.) udelil Grand Prix v súťaži prvých a druhých hraných filmov titulu Tramontane (LB/FR/QA/AE, 2016, r. Vatche Boulghourjian). Cena za najlepší dokument patrí snímke Prijímanie (Komunia, PL, 2016, r. Anna Zamecka) a v súťaži krátkych filmov zvíťazila Adaptácia (Adaptacja, PL, 2016, r. Bartosz Kruhlik). Ocenenie za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii si prevzal Rade Šerbedžija a laureátom ocenenia MFF Bratislava a držiteľom pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy sa za dlhoročnú umeleckú tvorbu stal slovenský herec Martin Huba.

Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest sa v dňoch 31. 3. až 16. 4. 2016 konal už po 23. raz, a to v desiatich mestách. Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 získal rakúsky režisér Bernhard Wenger za dokument Rovnováha (Gleichgewicht, AT, 2016). Zvláštne uznanie poroty sa dostalo tanečnému Procesu (CZ, 2015) Johany Švarcovej. Na Febiofeste boli po ôsmy raz vyhlásení aj držitelia Výročných cien ASFK – za rok 2015 sa najlepším filmovým klubom stalo Artkino Metro v Trenčíne, najlepším klubovým filmom Eva Nová (SK/CZ, 2015, r. Marko Škop), Výročnú cenu ASFK za prínos svetovej kinematografii získal režisér Otar Iosseliani a za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu ocenili Dušana Trančíka a Petra Zelenku.

Na 9. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča (29. 6. – 3. 7.) v Žiline získal hlavnú cenu Anča Award film Tri muchy na mieru (Tres moscas a medida, ES, 2015, r. María Álvarez, Elisa Morais). Frederic Siegel zo Švajčiarska získal za svoj krátky film Ruben odchádza (Ruben Leaves, CH, 2015) ocenenie Anča Student Award, Anča Slovak Award skončila v rukách Marty Prokopovej za snímku Mila Fog (SK, 2015) a Braček jelenček (SK, 2015, r. Zuzana Žiaková) si odniesol Čestné uznanie. Hviezdny taxík (SK, 2015, r. Juraj Krumpolec) získal špeciálnu distribučnú cenu Anča D Award.

Autor prílohy: Miroslav Ulman ( Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2016 )
< Text prešiel krátením a dodatočnými redakčnými úpravami >