Továrna Barrandov. Svět filmařů a politická moc 1945–1970
Petr Szczepanik
(Národní filmový archiv, Praha, 2016, 418 strán)

Publikácia neskúma históriu barrandovských filmových štúdií zo zaužívaného pohľadu významných režisérskych osobností, ale snaží sa postihnúť čo najširší register rôznych každodenných aspektov tohto „sveta filmu“ ako miesta kolektívnej tvorby – od dramaturgie a produkcie cez platové podmienky a genderovú skladbu zamestnancov až po otázky individuálneho autorstva a skupinového štýlu v dobe výrazných spoločensko- -politických zmien po zoštátnení kinematografie a jej následnom politickom ovládnutí. Jednotlivé kapitoly sú rozdelené do troch častí, ktoré sa postupne venujú produkčnému systému, produkčnej kultúre a produkčnej estetike so zvláštnym dôrazom na žáner filmovej komédie, ktorý bol na Barrandove nielen najúspešnejší, ale zohrával aj najdôležitejšiu úlohu v rámci obrany kinematografie pred politickými tlakmi.

Film a dějiny 5. Perestrojka/přestavba
Petr Kopal a kol.
(Casablanca, Praha, 2016, 348 strán)

Už piata kolektívna monografia zo série Film a dějiny je prínosná najmä preto, že prináša pohľad na pomerne nedávnu historickú éru perestrojky alebo – v československom kontexte – prestavby, ktorá doteraz nie je dostatočne prebádaná a náš dnešný pohľad na ňu je často deformovaný osobnými spomienkami jednotlivcov. Autori ako Jaromír Blažejovský či Luboš Ptáček sa vo svojich textoch venujú situácii v sovietskej a v širšom zmysle vo východoeurópskej kinematografii i špecifikám československého filmového a televízneho prostredia. Širší kontext a historické ukotvenie zabezpečujú úvodné texty Petra Kopala a Libora Svobodu. Mimoriadne zaujímavé sú texty o tých aspektoch perestrojky a jej dosahu na sovietsku kinematografiu, ktoré sú u nás málo známe. Kamila Dolotinová sa venuje prechodu monopolizovaného sovietskeho filmu k trhovým mechanizmom, Tomáš Hála zasa skúma úlohu, ktorú v tomto procese zohral režisér a generálny tajomník Zväzu sovietskych filmových pracovníkov Elem Klimov, autor filmu Choď a pozeraj sa.

Film a dějiny 6: Postkomunismus. Proměny českého historického filmu po roce 1989
Petr Kopal a kol.
(Casablanca, Praha, 2016, 212 strán)

Šiesta kolektívna monografia z cyklu Film a dějiny sa sústreďuje na české historické filmy a seriály, ktoré vznikli po roku 1989, na premeny pohľadu na dejiny 20. storočia aj reflexiu aktuálnych spoločensko- -politických tém, ktoré sú v nich obsiahnuté. Autori textov sa inšpirovali závermi amerického historika a teoretika filmu Roberta Rosenstona o zhlukoch historických filmov, ktoré sa objavujú buď ako niekoľko diel jedného režiséra, alebo ako viacero snímok, ktoré vznikli v jednej krajine v krátkom časovom období, a sú motivované nielen určitými finančnými a obchodnými modelmi, ale predovšetkým špecifickými spoločensko-politickými kontextmi. V českej kinematografii sa po roku 1989 objavilo viacero takýchto zhlukov, sústredených na obdobia predvojnovej Československej republiky, druhej svetovej vojny alebo normalizácie.

Monika Mikušová