Tvojazem

Pozvánka do sveta fantázie

Do čarovného sveta detskej fantázie, plného úžasných vecí, ale aj prekážok a nástrah, zavedie divákov dlho očakávaný celovečerný debut Petra Budinského Tvojazem. Animovaný film, ktorý vznikal desať rokov, uvedú slovenské kiná v máji.

„Náš film rozpráva príbeh chlapca Rikiho, ktorý sa spolu s mamou sťahuje na nové sídlisko. Tam natrafí na záhadný žiariaci kameň, vďaka ktorému sa dostane do neznámeho sveta, nazývaného Tvojazem. Je to svet plný najúžasnejších vecí, aké si dieťa vie predstaviť, ale číhajú tam aj rôzne nástrahy, s ktorými si Riki musí poradiť,“ približuje pre Film.sk Barbora Budinská, ktorá je jednou z producentiek filmu za spoločnosť plutoon a spolu s režisérom Petrom Budinským pracuje na projekte od začiatku. „Prvé skice k filmu, prvé verzie scenára a prvé predstavy o jeho podobe vznikali v roku 2011,“ spomína Budinská. Neskôr do projektu vstúpila spoločnosť BFILM Petra Badača, ktorá sa stala hlavným producentom filmu.

„Tvojazem je Rikiho vnútorným svetom,“ opisuje v autorskej explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Peter Budinský, podľa ktorého je film aj o skúmaní vlastných pocitov, silných a slabých stránok a o tom, ako sa s nimi vyrovnať. Tento vnútorný svet je v kontraste s realitou, ktorá je „spočiatku šedivá a zahalená ťaživým problémom, ale film ukáže, že všetky problémy sa dajú prekonať. Stačí nájsť správnu cestu,“ prezrádza tvorca, ktorý doposiaľ nemal skúsenosti s tvorbou pre deti a oceňuje možnosti, aké animátorovi a výtvarníkovi ponúka. „Svet fantázie, v ktorom sa odohráva väčšina Rikiho príbehu, je pre mňa ideálnym priestorom, ktorom môžem dať voľný priechod vlastnej fantázii a vrátiť sa do      detstva,“ vysvetľuje Budinský.

Tvojazem je 3D animovaný film, aký majú deti možnosť vidieť v kinách. V našom prípade sme sa však pri výtvarnom koncepte a čiastočne aj pri technológii animácie inšpirovali vizuálom bábkovej stop-motion animácie, ktorá má u nás silnú tradíciu. Technologicky výnimočné bolo využitie softvéru pôvodne určeného na výrobu počítačových hier v procese výroby filmu,“ opisujú tvorcovia, ktorí v jednotlivých fázach projektu vytrvalo hľadali kombináciu vhodných technológií, aby vytvorili želaný vizuál. „Spolupráca s Belgickom priniesla do tohto hľadania nový rozmer a spoločne sme našli vhodné riešenie, ako spojiť tradičné animačné technológie a vizuál s moderným 3D CGI svetom,“ upresňuje režisér a dodáva: „Využitie herného enginu Unity pri výrobe animovaného filmu vôbec nie je bežné. Tvojazem bola prvým dlhometrážnym filmom na svete, ktorý takto vznikal.“

„Okrem technologického hľadiska to bola aj obrovská producentská skúsenosť s medzinárodnou koprodukciou a s viaczdrojovým financovaním, ale aj s realizáciou (na slovenské pomery) veľkorozpočtového filmu,“ hodnotia producenti Badač a Budinská. Do projektu, ktorý vznikol v slovensko-belgicko-českej koprodukcii, sa zapojili renomované štúdiá, ako belgická spoločnosť Stacka a postprodukčné štúdio The Fringe, české štúdiá Kredenc a Alkay. Keďže projekt bol od začiatku plánovaný s presahmi do iných médií, technologické postupy môžu uľahčiť výrobu napríklad počítačovej hry alebo mobilnej aplikácie. Súčasťou transmediálneho balíka je aj kniha.

„Každá fáza, ktorou sme si ako tím prešli, mala svoje pekné i náročné stránky, ale najlepší pocit je vidieť prvé nasvietené zábery z filmu, keď sa spojí úsilie všetkých členov tímu a vy sa konečne pozeráte na svoj film,“ zhodujú sa tvorcovia. Autorom námetu aj pôvodnej verzie scenára je Patrik Pašš ml. Scenár prešiel viacerými úpravami aj na základe konzultácií, ktoré prebiehali na medzinárodných fórach a stretnutiach s filmovými profesionálmi. Pri jeho tvorbe boli nápomocné aj česká dramaturgička Kristina Májová a poľská scenáristka a režisérka Katarzyna Gondek, anglické dialógy napísal americko-austrálsky scenárista Phil Parker. Na výtvarnom koncepte spolupracovalo viacero výtvarníkov zo Slovenska, z Česka a z Írska.

„Z pohľadu režiséra je tento film najmä o skúsenosti s dlhou metrážou, keďže ide o môj debutový dlhometrážny film. Ale myslím, že tou najpodstatnejšou skúsenosťou pre mňa bolo      prejsť si všetkými úrovňami vývoja, výroby a postprodukcie, komunikovať s členmi tímu, sprostredkovať im vízie a predstavy a v niektorých prípadoch sa aj vyrovnať s tým, že niečo nie je možné,“ uzatvára režisér Peter Budinský.

Tvojazem (r. Peter Budinský, Slovensko/Belgicko/Česko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 3 854 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 964 240 eur, vklad RTVS: 125 000  eur bez DPH + 13 563 eur (vecné plnenie), podpora z BSK: 6 000 eur, podpora z Programu MEDIA: 60 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: plutoon, BFILM

Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu

Dokumentárny portrét nielen pre fanúšikov

Český dokumentarista Jan Gogola ml. sa o frontmana slovenskej skupiny Elán Joža Ráža zaujíma už dlho – urobil s ním rozhovor pre českú revue Rozrazil a v roku 2009 nakrútil jeho portrét do dokumentárnej série GEN. Od roku 2011 o ňom pripravoval celovečerný film Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu. Dokončil ho až v roku 2020 a tento rok konečne prichádza po viacerých pandemických odkladoch do slovenských kín.

„Ako chlapec som vyrastal okrem iného s hudbou Elánu. Ten mi zo života odišiel s pribúdajúcim vekom, aby sa doň nečakane vrátil niekedy pred desiatimi rokmi počas jedného nočného večierka pri jukeboxe, keď sme si púšťali piesne svojho detstva a mňa Elán opäť zasiahol,“ píše Jan Gogola v autorskej explikácii projektu pre slovenský Audiovizuálny fond. A keďže mnohé z vecí, ktorých sa Gogola dotkol v Rážovom televíznom portréte, ostali nedopovedané, rozhodol sa v dokumentárnom skúmaní slovenského hudobníka pokračovať. Jeho celovečerný portrét Joža Ráža Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu však ani náhodou nie je fanúšikovský film, ktorý by ťažil z chytľavých melódií a naskakoval na diskotékový retrosentiment a popovú nostalgiu. Jan Gogola sa v ňom zameriava predovšetkým na Rážovu osobnosť, na jeho aktuálny temperament i na jeho postoje. A ani zďaleka to nerobí len z hudobného hľadiska, ale najmä z ľudského, spoločenského a... spirituálneho. Nie náhodou definuje Gogola svoj prístup k vyhasínajúcej popovej hviezde ako civilnú metafyziku. Jej podstatou nie je iba skúmanie presahov individuálneho (v tomto prípade Rážovho života a najmä jeho hudobnej kariéry) do spoločenského a univerzálneho, ale aj konkrétne podoby dialógu, ktorý sám režisér na pokračovanie vedie s Rážom pred kamerou. Okrem univerzálnych otázok o zmysle existencie sa v nich dotýka takých tém, akými sú sláva, peniaze, pokora, ale aj Rážových kontroverzných spoločensko-politických názorov. Jan Gogola sa teda nevyhýba trecím plochám ani postojom, ktoré u Ráža vníma ako značne problematické, robí to však formou pokojného, takmer kontemplatívneho či terapeutického rozhovoru. Starnúcu popstar pritom nenápadne provokuje otázkami, ale aj darčekmi, ktoré Rážovi pri každom nakrúcaní prináša a od ktorých sa potom odvíjajú témy rozhovoru. 

Pôvodne sa Jan Gogola neplánoval stať spoluprotagonistom vlastného filmu – pred kameru sa postavil vo chvíli, keď na nakrúcanie nestihol prísť iný protagonista. Napokon sa z režisérovej prítomnosti pred kamerou stal štruktúrujúci prvok celého filmu a „kritické priateľstvo“ tvorcu a hviezdy, ako ho režisér sám nazýva, sa stalo jeho leitmotívom. „Bral som to ako prihrávku svojmu úsiliu niečo Jožovi takisto odovzdať,“ hovorí pre Film.sk. O postupných premenách Rážových postojov, ale aj o premene svojho vlastného vzťahu k nemu dodáva: „Joža som zažil ako človeka, ktorý predtým hýbal svetom a ktorý má dnes potrebu vnímať pohyb sveta. Jeho meditatívnu inklináciu k prázdnote chápem ako cestu k naplneniu existencie, presahujúcu okrem iného aj temné ego.“ Nie je to prázdna fráza. Rážova spiritualita vo filme totiž ostáva oddelená od reálneho sveta a dovoľuje hudobníkovi zatvárať oči pred viacerými konfliktmi i povznášať sa nad vlastnú zodpovednosť. Zrejme i preto nakrúca Jan Gogola Ráža v hotelových izbách, anonymných, neosobných priestoroch, alebo na tatranských štítoch či na Devíne, teda v priestore skôr odcudzenom, prázdnom, prípadne obťažkanom predovšetkým symbolickým významom. 

Film Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu sa vďaka tomu stáva atypickým, autorským, takmer až esejistickým portrétom ikony slovenskej popmusic. Vznikol v koprodukcii českej spoločnosti CIREAL production a slovenskej spoločnosti Punkchart films a do slovenských kín ho prináša spoločnosť Filmtopia.

Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu (Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu, r. Jan Gogola ml., Česko/Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 74 557 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 19 000)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Mária Ferenčuhová
foto: Punkchart films

Láska hory prenáša

Aké jednoduché je niečo skomplikovať?

Nová slovenská romantická komédia Láska hory prenáša je celovečerným debutom českého režiséra Jakuba Machalu, ktorý vstúpi do slovenských kín v máji.

Poviedkový film tvoria tri paralelné príbehy, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prepletajú s ambíciou ponúknuť okrem romantiky a humoru aj priestor na hru s diváckymi očakávaniami. Dej filmu, ktorý sa odohráva počas jedného svadobného dňa v horskom hoteli, rozohrajú rozmanité typy postáv a postavičiek s rôznymi motiváciami a svoje miesto v príbehu si nájde aj samotný hotel. Ako to pri romantických komédiách býva, všetky komplikácie, nešťastné náhody a nedorozumenia vyústia do šťastného konca, ale tvorcovia filmu sľubujú, že ide len o jednu z mála žánrových istôt, ktoré film ponúka.

„K scenáru som sa dostala približne pred dva a pol rokmi. Poslal mi ho režisér Jakub Machala ešte vo forme treatmentu. Čítala som si ho vo vlaku na mobile a nahlas som sa smiala,“ približuje Radka Babincová, jedna zo slovenských producentiek filmu zo spoločnosti Bright Sight Pictures, druhou je Simona Bago Móciková. S mladým českým režisérom Jakubom Machalom, ktorý má na konte niekoľko televíznych a krátkometrážnych titulov (vrátane niekoľkých ocenených videoklipov), spolupracoval na scenári okrem Jana Studničku a Anny Kruchňovej aj slovenský scenárista Michal Baláž. Ako píše v dramaturgickej explikácii pre Audiovizuálny fond, tvorcovia filmu sa snažia „experimentovať, posúvať žánrové hranice, hľadať možnosti či spôsoby, ako prekvapiť divákov (aj seba samých) v tom, čo všetko môže romantická komédia znamenať a kam až môže zájsť.“ Zámerom bolo vytvoriť film, ktorý žáner romantickej komédie súčasne paroduje aj oslavuje.

Hravému poňatiu by mal zodpovedať aj vizuálny štýl, hudobná stránka a strihová skladba filmu. Podieľali sa na ňom slovenský kameraman Nick Kollár, kostýmová výtvarníčka Veronika Vartíková, architekt Branislav Mihálik. Za strih je zodpovedný Marek Kráľovský, za zvuk a hudbu zase českí tvorcovia Martin Ženíšek a Jakub Krajíček. Vo filme sa objavia slovenskí aj českí herci, ako Natália Germani, Anna Fialová, Lenka Krobotová, Ľudmila Swanová, Marek Lambora, Richard Stanke, Noël Czuczor, Csongor Kassai, Matej Landl a ďalší.

„Vytvorili sme tím, ktorého súčasťou sú mladí a motivovaní ľudia, ale aj skúsení tvorcovia, aby sa skúsenosti miešali s nadšením a motiváciou a mohli vznikať zaujímavé nápady,“ hovoria slovenské producentky filmu, ktorý vznikal aj s ohľadom na environmentálnu udržateľnosť filmového priemyslu na Slovensku. „Snažíme sa svoje projekty natáčať tak, ako žijeme aj vo svojich súkromných životoch – čiže ekologicky. Výroba filmov aj iné odvetvia práce prispievajú k tomu, že sa zväčšuje uhlíková stopa. My sa ju snažíme rôznymi opatreniami znižovať,“ opisuje producentka Radka Babincová. Spoločnosť Bright Sight Pictures je certifikovaným ambasádorom európskeho projektu Green Screen, ktorý zastrešuje ekologizáciu filmového priestoru v Európe. 

Pri tomto projekte mali producentky výhodu, že sa celý príbeh odohráva na jednom mieste, čo znamenalo nižšie finančné aj ekologické náklady na prepravu štábu i hercov. Okrem nakrúcania sa dalo v hoteli aj bývať a stravovať. Do príbehu zo súčasnosti nebol problém zapožičať kostýmy alebo ich kúpiť z druhej ruky. Dôležití boli podľa producentiek aj všetci partneri filmu, ktorí podporujú ciele trvalej udržateľnosti životného prostredia. Komplikáciu spôsobila len pandémia a s ňou spojené opatrenia, pre ktoré museli urobiť ústupky. „Nie vždy je to jednoduché, ale pomalými krôčikmi smerujeme, k tomu, aby sme v každom projekte boli lepší a lepší a čoraz ekologickejší,“ uzatvárajú producentky.

Láska hory prenáša (r. Jakub Machala, Slovensko/Česko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET: 650 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 115 000 eur)
DISTRIBUČÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: Bright Sight Pictures/Daniel Brogyányi