Juraj Malíček

teoretik popkultúry

HBO, Netflix, Prime Video, Apple TV+, Dafilms, Edisonline, a keďže nielen filmom je človek živý, tak platím aj Dramox, čím sa dostávam k sume 47,53 eura mesačne, čo je vlastne na to neuveriteľné množstvo obsahu stále neuveriteľne smiešna suma. Na druhej strane platí, že ak si konečne nájdem čas pustiť si niečo len tak, kvôli čírej rekreačnej radosti, vyberám z domácej filmotéky, nezriedka film, ktorý by som pravdepodobne našiel aj v ponuke niektorej z tých služieb, čo si platím, ale jednak sa mi ho tam nechce hľadať a jednak mi je tých DVD a blu-rayov ľúto. Aspoňže som sa zbavil videokaziet, čo znamená, že sú odložené v krabiciach na povale a v pivnici a nemám to srdce ich ani vyhodiť, ani predať, predsa len, tam, pri videokazetách a kvôli nim, sa to u mňa všetko začalo. Láska k filmom, zberateľstvo a tak vôbec.

Najsilnejšie je to stále v kine, o tom niet pochýb, ale ak by som neriskoval, že sa celkom znemožním, trval by som na tom, že naozaj dobrý film, akokoľvek subjektívne naozaj dobrý film musí fungovať a funguje aj na obrazovke mobilného telefónu, čím sa dostávam späť k pozeraniu filmov online. A seriálov, samozrejme.

Pravda totiž je, hoci si to priznávam nerád, že tie predplatné platím vlastne zo zvyku, z pohodlnosti a do veľkej miery aj preto, že sa v tom môžem hrabať na telefóne a objavovať. Moja ideálna predstava je taká, že mám legálny prístup do nejakého ultrakomplexného archívu, kde je obsiahnuté naozaj všetko, a buď platím paušál, alebo platím za pozretie konkrétneho filmu nejakú symbolickú sumu. O tú sumu však naozaj nejde, skôr o to, aby som sa nedíval ilegálne, pirátsky, na čierno. Lebo veď vieme, že aj toto sa stále deje.

Ale späť k tomu pozeraniu: aktuálne toho skutočne platím viac, ako naozaj využívam, ale to je len a len môj problém, lebo musím povedať, že moje nadšenie zo streamingových služieb a z ich ľahkej prístupnosti naďalej trvá. Ale nie pre možnosť pozerať to, čo chcem, a to, čo pozerajú všetci, ale pre možnosť pozerať aj to, o čom ani nemusím tušiť, že by som si rád pozrel. Iste, treba sa naozaj ponoriť hlbšie ako za tie úvodné stránky, ale tak už to s významom a so zmyslom býva. Ak ich nevidno na povrchu, treba sa ponoriť hlbšie a hľadať.