Kino Lumière v máji:

Olmo Omerzu aj tri filmy z doznievajúcej postmodernej vlny

Hovorí sa, že autorský režisér má svoju tému a svoj štýl. Napriek tomu, že Olmo Omerzu má na konte len dva celovečerné filmy, môžeme sa o oboch veciach už dohadovať. Jeho téma, ktorú nachádzame nielen v Príliš mladej noci, ale aj v Rodinnom filme, je prechod z dospievania do dospelosti, ktorý je prísne markírovaný nástupom sexuálneho života. Bezbrehosť sexuality akoby znamenala pre mladých hrdinov až príliš veľké závažie, akoby boli na začiatok sexuality vždy veľmi mladí, čo je napokon hodnotenie, ktorého sa väčšinou dopúšťajú dospelí vo vzťahu k vlastným deťom vo sformalizovanej podobe morálneho súdu. Avšak kúzlo Omerzových filmov je v tom, že nie je mravokárny ani rodičovsky ochraniteľský, ale dokáže zmiešať obe perspektívy – silnú empatiu s hlavnou postavou a silnú ochraniteľskú perspektívu, z ktorých konfliktu niet úniku. To vyvoláva zvláštnu tragickosť Omerzových filmov, ktorej riešenie závisí len od toho, ako ďaleko svoje filmy dejovo dovedie. Som zvedavý na jeho ďalšie filmy, pretože nestarnú len deti.

Tituly Príliš mladá noc a Rodinný film figurujú v májovom programe Kina Lumière, no a na záver mesiaca v ňom nájdeme aj tri výrazné snímky z vlny postmoderných filmov – aspoň tak sme ich vtedy volali –, doznievajúcej na konci deväťdesiatych rokov: Mulholland Drive Davida Lyncha, Všetko o mojej matke Pedra Almodóvara a V koži Johna Malkovicha Spika Jonza. Či už sú to časové hry v Mulholland Drive, pohrávanie sa s identitou postáv a rodičov vo filme Všetko o mojej matke, respektíve V koži Johna Malkovicha, jasne si uvedomíme, ako tieto hry, div že nepovažované za avantgardu, ťažia svoje experimentálne možnosti z pevne vytvorených kinematografických štruktúr. Či už je to ikonografia Hollywoodu v Mulholland Drive, žáner melodrámy vo filme Všetko o mojej matke, alebo postavenie hollywoodskej star v titule V koži Johna Malkovicha. V umení stojí máločo samo osebe, pokiaľ vôbec niečo, a stanoviť pomer medzi pôvodnosťou a výpožičkou, prekročením či využitím existujúceho je skoro nemožné.

odporúča filmový teoretik, dekan FAMU Zdeněk Holý 
FOTO: Rodinný film, Filmtopia