ĽUDMILA CVIKOVÁ

V rubrike Okno do sveta predstavujeme slovenské osobnosti z oblasti audiovízie, ktoré pôsobia v zahraničí. Tentoraz prinášame vyjadrenia Ľudmily Cvikovej, ktorá sa v súčasnosti venuje na medzinárodnej úrovni najmä poradenstvu v oblasti vývoja filmových projektov, ich financovania a festivalových stratégií. Spolupracovala s mnohými festivalmi, predovšetkým s MFF Rotterdam, ale aj s festivalmi v Karlových Varoch, Locarne, Sarajeve a ďalšími. Dva roky bola umeleckou riaditeľkou Art Film Festu a pôsobila i na MFF Bratislava. V apríli sme ju zastihli na Slovensku pri posudzovaní filmových projektov na MFF Benátky.

Do zahraničia som odišla tesne po revolúcii a po zvládnutí jazyka som sa dala na druhé štúdium na Amsterdamskej univerzite (predtým študovala na Univerzite Komenského v Bratislave – pozn. red.). Takmer súčasne ma prijali do študentského kina Kriterion, ktoré bolo najlepšou školou praxe: od predávania lístkov cez programovanie až po samotné premietanie (vtedy ešte z 35 mm nosičov). Mnohí z Kriterionu sa neskôr uplatnili vo filmovej branži. Na univerzite som si vybrala ako vedľajší predmet televíznu a filmovú vedu a začala som pracovať na MFF Rotterdam. Takže všetko išlo organicky a vyústilo do pozvania do programového tímu MFF Rotterdam, kde som zostala pätnásť rokov.

Som rada, že som sa pracovnej morálke naučila v Holandsku. Oceňujem tamojšiu tímovú prácu a to, že každý člen kolektívu je rovnako dôležitý. Navyše sa všetko robí transparentne, najmä čo sa financií týka. Od začiatku počúvali moje názory, prijímali programové návrhy, zohľadňovali kritiku, dávali mi najavo, že si ma vážia. Najťažšie bolo pre mňa „resetovanie“ vlastného mozgu: mohla som totiž byť osobnosťou, vyžadovalo sa odo mňa, aby som niečím vynikala, kým mňa formoval socializmus v Československu, kde sme si museli byť všetci „rovní“.

Iná kapitola nastala, keď ma v roku 2011 pozvali do Kataru, kde som pracovala vo vyšších funkciách vo Filmovom inštitúte Doha. Pracovná morálka, vedomosti, skúsenosti a medzinárodné kontakty mi pomohli. Výzvou bolo pracovať s multinárodným tímom, kde boli okrem domácich Libanončania, Egypťania, Američania, Angličania, Indovia, Východoeurópania – proste absolútny babylon, čo sa týka komunikácie kultúr, hoci sme všetci používali angličtinu. Bolo to dosť náročné, ale profesionálne ma toto obdobie veľmi obohatilo.

Od návratu z Kataru mám v Amsterdame vlastnú spoločnosť: konzultujem filmové projekty a poskytujem tvorcom poradenstvo od scenára cez štádium prvého strihu filmu až po jeho uvádzanie na festivaloch. Zároveň hodnotím projekty pre viaceré európske filmové fondy. Naďalej spolupracujem s MFF Rotterdam a inými festivalmi a hosťujem ako kurátorka vo filmovom múzeu EYE v Amsterdame, čo je ozajstná svätyňa filmového umenia. Pokračujem v práci na medzinárodnej úrovni v rámci Európy a na východ až po Kazachstan.

So slovenským prostredím som však po celý čas v kontakte. V posledných rokoch tu trávim väčšinu času. Aj veľa slovenských kolegov vie oceniť moje skúsenosti a pracujem tu na rôznych projektoch. Len mám niekedy trochu problém porozumieť tunajšej pracovnej kultúre či morálke. Vidím však, že aj v tejto oblasti dochádza k zmenám, prichádzajú skvelé generácie mladých, nadaných, dynamických a moderne zmýšľajúcich ľudí – s nimi som si našla spoločnú reč!

spracoval Daniel Bernát
FOTO: archív Ľ. Cvikovej