Jaroslav Hochel

filmový publicista

Predstavme si, že by na nejaký verejný podporný fond prišla žiadosť z kultúrneho domu v Rikinčiciach o finančnú podporu estrádneho programu Maje Velšicovej a Andera z Košíc s podrobným zdôvodnením jeho prínosu pre široké masy. Alebo že by súkromná galéria žiadala o podporu výstavy na tému „ručiace jelene na rúbani“. Posudzovatelia žiadostí by sa zrejme blahosklonne usmiali a bez váhania ich položili na kôpku „nepodporené“.

Na Audiovizuálny fond prichádzajú žiadosti súkromných producentov – tu o podporu filmu podľa kníh Evy Urbaníkovej, tam zasa bláznivej komédie s „obľúbenými postavičkami“ Cuky a Luky, erbovými to tvárami komerčnej televízie. Opakovane. Čo nasleduje? Postupne viaceré komisie sa žiadosťami seriózne zaoberajú, zvažujú všetky za a proti a – prideľujú peniaze! Vzbudzuje to celý rad otázok. Cuky Luky film si ako „čistá, ničím nezaťažená zábava“, podaná „hravou a nevtieravou formou“, zaslúžil podporu na vývoj (5 000 eur), ale už nie na produkciu? Možno vyinkasovať podporu na vývoj filmu a následne zmeniť scenáristov, režiséra i žáner? Bude môcť nabudúce niekto dostať podporu na vývoj filmu v réžii Paola Sorrentina a potom to zmeniť na Zdeňka Trošku? Všetko alebo nič si zaslúžilo 100 000 eur na prvú fázu výroby, ale už nie na druhú ani na postprodukciu? Čo sa medzitým zmenilo? A potom bolo odrazu žiaduce podporiť distribúciu tohto komerčného filmu sumou 25 000 eur? Naozaj si (niektorí) svojprávni, príčetní členovia komisií myslia, že z Evitiných predlôh či z útrob komerčnej televízie môže vzísť niečo, čo si zaslúži podporu z verejných zdrojov?

Jana Dudková nedávno vo Film.sk upozornila na doktorandov, ktorí vyinkasujú štipendium, ale neodovzdajú príslušnú prácu, čo je vo výsledku aj mrhaním finančných prostriedkov. Čo-to sa napísalo aj o „koalícii priemerných“. Aj v prípade spomínaných filmov vznikajú podivné koalície, zahŕňajúce pochybných producentov, súkromné televízie, komerčných distribútorov, popkornové multiplexy i bulvárnych novinárov, ochotných nekriticky písať o čomkoľvek. Žeby sa mal do tohto reťazca zapájať Audiovizuálny fond? Len zato, že formálne patria všetky filmy do rovnakej škatuľky audiovízie? V tej by sme pri troche snahy našli aj pornofilmy, ktoré nikoho nenapadne podporovať z verejných zdrojov, hoci nepochybne sú súčasťou audiovizuálneho priemyslu a majú svojich vďačných divákov. Verejnoprávna inštitúcia, akou je Audiovizuálny fond, by však nemala podporovať ani „duševné porno“, audiovizuálny odpad. Myslím si, že je to neprijateľné mrhanie verejnými zdrojmi. Neúspešní doktorandi so zhrabnutými štipendiami sú v týchto súvislostiach fakt amatéri.