DOMINIK JURSA

Vo Film.sk predstavujeme začínajúcich filmárov a zisťujeme, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventa Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU v Bratislave Dominika Jursu, ktorý zaujal viacerými filmami, no najviac z nich zarezonoval titul Toto nie je hra. Za snímku z prostredia slovenských hôr, kde prebieha intenzívny vojenský výcvik násťročných mladíkov, získal pred dvomi rokmi Zvláštne uznanie poroty na Febiofeste.

V dokumentaristickom ateliéri učí veľa kvalitných ľudí. Nikto vám, samozrejme, nepovie, ako správne režírovať, to sa nedá. Môžete sa však dať správne nasmerovať v tom, ako o veciach uvažovať. Dobrá hodina réžie dokumentárneho filmu vlastne pripomína psychoterapeutické sedenie. Na škole kolujú legendy o tom, kto kedy vybehol z hodiny s plačom.

Počas môjho štúdia bolo na škole stále málo techniky a problém dostať sa k nej. Nedávno som bol v Londýne, kde som strávil nejaký čas v istej umeleckej škole, na ktorej sa učia budúci dídžeji a hudobní producenti. V jednej miestnosti bolo dvakrát viac počítačov Mac Pro ako na celej našej škole a tých miestností tam bolo asi desať. Bolo to absurdné. Každý študent tam mal techniku za tisíce eur. To je však len doplnok, najdôležitejší sú učitelia a tých si treba mimoriadne vážiť.

Najcennejšia skúsenosť zo štúdia je jednoducho to, že som si každý rok opakovane prešiel procesom výroby krátkeho filmu. Každá tá skúsenosť bola v čomsi nová. Musím povedať, že hlavne v prvých ročníkoch boli aj vyslovene zbytočné hodiny. Napríklad pokus dať všetkým študentom naraz základy z každého ateliéru. Svoje prednášky tam mali profesori zvukári, kameramani, strihači. Veľa tých prednášok bolo silených. Bolo vidieť, že učitelia to sami považujú za zbytočné, a tie hodiny potom za nič nestáli. Často sa to končievalo pri historkách z natáčania. Myslím, že to ukázalo, že pokiaľ ide o odborné predmety, tak platí: čím je prístup individuálnejší, tým je lepší.

Zatiaľ to po škole vyzerá tak, že som na voľnej nohe a robím internetové spoty, korporátne videá a podobne. To som robil aj pred štúdiom a to ma teraz živí. Zatiaľ sa mi darí vyhýbať práci, s ktorou by som mal morálny problém. Pár zvláštnych ponúk som však už musel odmietnuť. Napríklad nedávno som dostal ponuku nakrútiť anketu tak, aby výsledok vyhovoval PR agentúre, pričom nešlo o žiadnu nevinnú tému. Bohužiaľ, na moje vlastné filmy mi ostáva málo času a energie. Je to ťažké, pretože dobrému filmu sa treba venovať na sto percent. Dúfam, že do budúcna sa mi na financovanie filmov podarí viac využiť Audiovizuálny fond.

Štúdium je dobré aj na to, že človek počas neho získa mnoho kontaktov. Hoci my dokumentaristi sme na škole, žiaľ, trochu viac izolovaní od ostatných ateliérov a katedier, vznikli medzi nami väzby a sme partička kamarátov filmárov. Mám okolo seba perfektných ľudí, ktorí sú ochotní pre film veľa obetovať.

Momentálne pracujem najmä na filme o plánovanej ťažbe ropy na východnom Slovensku. Je to rozpracovaný projekt, s ktorým som ukončil magisterské štúdium. Vo výsledku by malo ísť o celovečerný film, ktorý by sme chceli mať hotový v lete 2018. Produkujeme a financujeme si ho sami. Okrem toho pracujem na ďalších dvoch filmoch, akýchsi portrétoch osobností.

spracovala Zuzana Sotáková
FOTO:
archív D. Jursu