Poézia ako čin

Trubkár Laco Deczi, saxofonista Ľubomír Tamaškovič, kontrabasista Ján Jankeje – traja džezmeni, ktorých životy zachytáva nový dokument Roberta Kirchhoffa a Filipa Remundu. Snímka Para nad riekou je absurdnou odyseou s odkazom, že sláva i život sa rozplynú. Ako východisko na ceste k nesmrteľnosti sa javí poézia, ktorú trojica hudobníkov žije.

„Ten impulz prišiel spontánne. Film, ktorý sme chceli nakrúcať, mal vyzerať inak, ale asi je to tak vždy. Chceli sme nakrúcať podľa knižnej predlohy Jirku Šebánka Laco Deczi na plný plyn, angažovať Alexandrovovcov, obliecť Laca Decziho do sovietskej vojenskej uniformy a urobiť z neho trubkára v Alexandrovovskom súbore piesní a tancov. Hral by duetá s Felixom Slováčkom a sprevádzal by Helenu Vondráčkovú,“ hovorí o začiatkoch projektu Robert Kirchhoff . Snímka vznikala niekoľko rokov a bol to práve Deczi, ktorý výrazne ovplyvnil jej podobu. „Laco nás začal ťahať iným smerom a my sme sa cestou chytali všetkého, čo by filmu pomohlo. A tak sme tam dostali dve ďalšie postavy: Ľubomíra Tamaškoviča a Jana  Jankejeho,“ pokračuje Kirchhoff . „Bolo skvelé sledovať, ako sa skrz našich troch hlavných hrdinov stretávame s ďalšími a ďalšími nadrealistami,“ prezrádza zasa Filip Remunda, ako sa do filmu dostali aj Ted Curson, Chris De Pino či Alan Silva. Hoci režiséri, ktorých pred rokmi zoznámil producent Boris Hochel, v podstate nakrúcali skupinový portrét, výsledok si vyslúžil označenie dokumentárna jam session. Dôvodom môže byť to, že sa pri nakrúcaní pokúšali porušovať konvencie zaužívané hlavne v televíznej tvorbe. „Bolo nám jasné, že akýkoľvek pokus zviazať všetky tie svojrázne postavy informáciami zničí ten pocit na hranici šialenstva, ktorý sme zažívali v ich blízkosti. Preto sme sa rozhodli pracovať len s náznakmi nevyhnutných faktov a dali prednosť rozprávaniu cez nespojité situácie,“ vysvetľuje Remunda, zatiaľ čo Kirchhoff prirovnáva nakrúcanie k improvizácii ako v džezovej muzike. „Niekedy sme nechali situácie úplne bez dozoru, len s kameramanom. Nazvali sme to autoréžia.“

Film je napokon sledom absurdných a tragikomických situácií. „Všetky signály sme vnímali ako znamenia, vymýšľali sme situácie, doslova sme sa dreli s obrazmi a formou. Každá z našich postáv má svoj vlastný obsah a ten nám ukazoval mieru vecí. Takže sme sa nakoniec dopracovali k istému zjednoteniu – poézia ako čin. Tí ľudia žijú poéziu celý život a v tomto filme sme aspoň čiastočne zobrazili časť cesty každého z nich. Vznikla absurdná odysea, boj medzi existenciou a smrťou. Ale sloboda ostáva ako konštanta,“ hovorí Kirchhoff.

Prerodom pritom neprešla len snímka, ale aj jej názov. Od pôvodného Jazz Wars, ktorý parafrázoval Hviezdne vojny, cez Jas až požiar a Ostrov bláznov až po finálny názov, ktorý vychádza z vety Ľubomíra Tamaškoviča, vyslovenej v úvode filmu: Život je ako para nad riekou, preto nie je kam sa ponáhľať.

Para nad riekou (Pára nad řekou, r. Robert Kirchhoff , Filip Remunda, Česko/Slovensko, 2016)
► Celkový rozpočet filmu: 200 000 eur (podpora Audiovizuálneho fondu: 26 000 eur, podpora MK SR: 60 000 eur)
► Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: Film sa bude distribuovať na DCP, DVD a blu-ray nosičoch.

Jakub Lazarčík ( publicista )
FOTO: ASFK