Filmová propaganda. Sovětské Rusko a nacistické Německo
Richard Taylor

(z originálu Film Propaganda: Soviet Russia and Nazi Germany preložila Petruška Šustrová, Academia, Praha, 2016, 432 strán, viaz., 18 €/395 Kč)

Propaganda sa ako hegemonistický názorový rozsievač zmocňuje uvedomelého aj podprahového vnímania zasiahnutých, aby ich falzifi kačnými nástrojmi ovládla v mene „vyšších cieľov“. V období bujnenia dvoch antagonistických, hoci vo viacerých prejavoch príbuzne projektovaných mocností, „Sojuzu“ a „Reichu“, mali oba totalitné režimy eminentný záujem ovládať filmový priemysel. Waleský autor knihy skĺbil v profesii univerzitného profesora svoj záujem o filmovú teóriu a európsku politiku 20. storočia. Poučený štúdiom zahraničných archívov rozoberá témy a mechanizmy komunistickej a nacistickej filmovej propagandy a venuje sa sujetu a významu dvoch kvartet reprezentatívnych filmov – sovietskych (Desať dní, ktoré otriasli svetom, Tri piesne o Leninovi, Alexander Nevský, Pád Berlína) a nemeckých (Triumf vôle, Večný Žid, Strýko Krüger, Kolberg). Doslov do českého vydania doplnil Petr Kopal, spätý s projektom Film a dějiny totalitních režimů.


Od Snové novely k Eyes Wide Shut. Kubrickova adaptace Schnitzlera scenáristickým pohledem
Jakub Felcman, Vilém Hakl, Marie Mravcová
(Akademie múzických umění, Praha, 2016, brož., 226 strán, 10,90 €/239 Kč)

Príspevok Katedry scenáristiky a dramaturgie FAMU k výskumu adaptačných relácií filmového diela a jeho prozaickej predlohy sa v štyroch štúdiách venuje spojitosti filmu Stanleyho Kubricka Eyes Wide Shut (1999) a Snovej novely rakúskeho spisovateľa Arthura Schnitzlera. Doktoranda FAMU Jakuba Felcmana upútala popri okolnostiach vzniku filmu jeho konštrukčná symetria a umiestnenie dialógov a monológov. Jeho kolega Vilém Hakl sa okrem iného zameral na funkciu priestorovo aj časovo vzdialených mestských lokácií v novele a vo filme. Literárnu predlohu (nielen o rozklade manželstva) a vplyv autorových skúseností na jej podobu preskúmala literárna a fi lmová historička a pedagogička Marie Mravcová, ktorej analýzy, interpretácie a konfrontácie knižných predlôh a ich filmových prepisov môžeme oceniť aj v jej starších knižných súboroch Literatura ve filmu (Melantrich, 1990) a Od Oidipa k Francouzově milence (NFA, 2001).

Peter Ulman