Výkonná agentúra EACEA zverejnila výsledky podpornej schémy EACEA/27/2018, Automatická podpora kinodistribúcie. Slovenské spoločnosti získali celkovú podporu vo výške 307 127,90 eur (z toho ASFK 31 250,– eur, Cinemart SK 57 818,20 eur, Continental film 147 000,– eur, Film Europe 25 761,70 eur a Magic Box Slovakia 45 298,– eur). Gratulujeme!

Európska komisia a Výkonná agentúra predstavili opatrenia, ktorých cieľom je zmierniť následky epidemiologickej situácie v sektore, ktorý pokrýva program Kreatívna Európa. V krátkom čase budú zverejnené dve úplne nové výzvy, ktoré majú pomôcť spoločnostiam a umelcom preklenúť kritické obdobie. Zároveň komisia plánuje zaviesť množstvo zmien v rámci už existujúcich výziev: budú sa flexibilne posúvať dátumy uzávierok a podávania záverečných správ, zavedú sa pružnejšie pravidlá, súvisiace so zmenami v už podporených projektoch (napríklad prechod na online formát v prípade tréningov) a v rozpočtoch. Komisia a EACEA budú o zmenách informovať na svojich webových stránkach, ale aj priamo spoločnosti, ktoré už majú uzatvorené zmluvy. 

V dôsledku opatrení EK sa posunula uzávierka schémy EACEA/23/2019, Podpora online distribúcie (pôvodná uzávierka 7. 4. 2020 je posunutá na 5. 5. 2020). V jej rámci sú prípustné tri aktivity:

Akcia 1: Podpora propagácie, marketingu, brandingu existujúcich VoD platforiem.
Akcie ako digitálna propagácia, marketing, branding, vývoj nových ponúk existujúcimi VoD platformami, ktoré ponúkajú väčšinu európskych filmov. Cieľom tejto akcie je zlepšiť viditeľnosť, objaviteľnosť a rozšírenie celosvetového publika európskych audiovizuálnych diel.

Akcia 2: Cezhraničná spolupráca medzi európskymi VoD platformami. Podpora spolupráce medzi existujúcimi VoD platformami s cieľom zvýšiť kvalitu a konkurencieschopnosť európskych VoD služieb a zlepšiť tak viditeľnosť európskych audiovizuálnych diel a rozšíriť ich publikum. Spoločné projekty by mali viesť k deleniu nákladov na technologický rozvoj, kurátorskú činnosť, kolektívnu inteligenciu a pod.

Akcia 3: Podpora inovatívnych stratégií distribúcie a propagácie európskych audiovizuálnych diel.Podpora inovatívnych stratégií distribúcie a propagácie európskych audiovizuálnych diel so zameraním na vývoj nových obchodných modelov alebo nástrojov s cieľom zvýšiť potenciál publika európskych audiovizuálnych diel (hraných, animovaných alebo dokumentárnych filmov vrátane celovečerných filmov, TV filmov a seriálov).

Výzva EACEA/26/2019, Podpora festivalov (pôvodný dátum druhej uzávierky 23. 4. 2020 je posunutý na 21. 5. 2020) – pre jednotlivé festivaly, ktoré sa začínajú v čase od 30. novembra 2020 do 30. apríla 2021, a pre siete festivalov.

Podpora európskych sietí festivalov je novinkou v podprograme MEDIA, podmienky sú nasledovné:
Žiadateľmi môžu byť európske siete skladajúce sa z koordinátora a minimálne 3 členov, ktorí sídlia v rôznych krajinách MEDIA.
Dôležitými prvkami žiadosti sú koordinácia siete a činnosti vedúce k udržateľnému štruktúrovanému rozvoju (spoločné akcie, spoločné informácie a know-how, komunikácia medzi členmi siete). Pre jednotlivé festivaly v sieti sú podmienky rovnaké ako v prípade podpory individuálnych festivalov, ale podpora môže byť do výšky 80 % z celkových nákladov a do výšky 30 000,– eur pre jednotlivých členov siete.

V máji sú aj uzávierky ďalších troch schém (zatiaľ nezmenené): 12. mája je druhá uzávierka výzvy EACEA/17/2019, Podpora vývoja jednotlivých projektov, 14. mája druhá uzávierka výzvy EACEA/20/2019, Podpora TV vysielania, a 28. mája uzávierka výzvy EACEA/24/2019, Podpora sietí kín. Podmienky v prvých dvoch ostávajú nezmenené, v schéme Podpora sietí kín sú niektoré zmeny (napríklad v minimálnom počte divákov za rok na kino), ale vzhľadom na situáciu, keď sú kiná jednou z oblastí najviac postihnutých pandémiou, je predpoklad, že sa podmienky budú meniť tak, aby sa prispôsobili aktuálnej situácii.

vs

(23. 11. 1933 – 29. 3. 2020)

Hľadanie novej zvukovosti, ktorú sa pokúšal dosahovať netradičnými technikami, neobvyklé používanie orchestra a nezvyčajné zvuky plné expresie mu priniesli mnohých obdivovateľov, ale i odporcov. Nebál sa experimentovať, hľadal svoju cestu, aby sa neskôr navrátil ku klasike. „Čím mám viac rokov, tým viac ma priťahuje komorná hudba,“ povedal poľský skladateľ a dirigent Krzysztof Penderecki. Zomrel vo veku 86 rokov. „Moje dielo ako celok napriek zmenám predstavuje syntézu, ktorá má korene v mladosti a siaha až k mojej súčasnej tvorbe,“ tvrdil.

K jeho najznámejším opusom patria Tren – obetiam Hirošimy, Pašie podľa sv. Lukáša, Poľské rekviem alebo Sedem brán jeruzalemských. Komponoval aj opery (Diabli z Loudunu, Ubu Rex – Opera buffa) a bol otvorený spolupráci. Od džezmenov cez populárnu hudbu až k výtvarníkom. Stretával sa so Salvadorom Dalím, ale projekt komponovanej hudby k jeho výtvarným dielam sa pre Dalího smrť neuskutočnil. Vyšla však spolupráca s gitaristom skupiny Radiohead Jonnym Greenwoodom. 

Penderecki bol autorom hudby k približne päťdesiatim filmom. Nielen poľským. V roku 1966 pripravil hudbu k mimoriadnej filmovej eseji Martina Slivku Ikony. Aj preto vystúpil v profilovom filme Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy (2007). Skomponoval hudbu k filmu Rukopis nájdený v Zaragoze (W. J. Has, 1964) a hudbu z jeho diel použili tvorcovia filmov ako Exorcista (W. Friedkin, 1973), Osvietenie (S. Kubrick, 1980), Katyň (A. Wajda, 2007), Prekliaty ostrov (M. Scorsese, 2010) či Démon (M. Wrona, 2015). Siahol po nej aj David Lynch (Divokosť v srdci, 1990; Inland Empire, 2006; Twin Peaks, 2017) a tvorcovia seriálu Black Mirror (2017).

Penderecki nerobil rozdiely medzi uznávanými majstrami a začínajúcimi študentmi, každý bol pre neho predovšetkým tvorca. Keď ho pražskí študenti požiadali o hudbu do päťminútového filmu Vernosť (2005), súhlasil. Slávny a oslavovaný, odmeňovaný, gigant tvorivosti aj pedagóg si vždy vážil každého, s kým si mal čo povedať. Aj keď ste sa s ním stretli po dlhom čase, mali ste pocit, akoby ste sa videli včera. 

V roku 1986 dirigoval Slovenskú filharmóniu a v roku 1993 prejavil veľký záujem o diela z programu festivalu Melos-Étos, na ktorom sa zúčastnil. Keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, pricestoval jeden z najuznávanejších predstaviteľov hudobnej avantgardy druhej polovice 20. storočia i tam.

Ladislav Volko / sociológ a publicista