Najprv sa roztopil sneh a potom v horúcom lete začalo prituhovať

Milosrdný, všetko skrývajúci sneh sa roztopil – aj tak vydržal nezvyčajne dlho – a z „areálu snov“ sa stal areál plný odpadkov a zabudnutých zvyškov stavebných materiálov. A fešné hostesky i zdatných a statných športovcov nahradili odpratávacie čaty robotníkov v montérkach. Naplnili sa slová prorokov: treba rýchlo všetko dostavať, o ostatné sa postará snehová prikrývka... Taký bol rub najväčšieho športového sviatku dovtedajšej histórie na Slovensku, majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní (TvF č. 27).

Ďalšia konfrontácia s realitou, síce iného typu, je zaujímavá najmä pre Bratislavčanov: týždenník č. 30 je celý venovaný autám a problémom dopravy. Komentátor vystríha pred dopravnými krízami, veď počet áut oproti roku 1945, keď pripadlo jedno na 50 obyvateľov metropoly, vzrástol tak, že pripadá jedno na deviatich (dnes je to 1,3). Preto treba najneskôr do dvoch rokov (!) vybudovať veľký parkovací dom na Kamennom námestí (nestalo sa to ani po päťdesiatich), podchod na Trnavskom mýte (existuje) a do ôsmich rokov mimoúrovňovú križovatku na Patrónke (ani tá nie je). Nuž, sľuby sa sľubujú... A ktovie, či nie je lepšie, ak sa niektoré nikdy nesplnia (to je aj dnes aktuálna otázka). 

Za zmienku stojí, že už v roku 1970 vyvinuli v Brne prvý československý elektromobil (č. 28). 

Na východe Slovenska prežívali boom nové, atraktívne turistické centrá: Čingov pri Dobšinskej priehrade, ale najmä Zemplínska šírava (č. 33), ktorú v roku 1969 navštívilo neuveriteľných sedemstotisíc turistov a na prahu súdobej sezóny sa hovorilo o očakávanom milióne návštevníkov. To všetko bez turistických poukazov (!), stačil fakt, že dovolenkovať v zahraničí bolo snom pre Alicu. Pribúdali aj ďalšie lákadlá: nový ranč v Trenčianskych Bohuslaviciach a čárda v Holiciach (č. 35).

„Turistov cestujúcich“ v pracovnom čase si vzali na mušku príslušníci bezpečnosti v rámci kontroly využívania tohto času. Pri raziách v krčmách (vtedy sa honosne nazývali pohostinstvá) našli mnohých, ktorí sa počas desiatovej prestávky potužovali tvrdým alkoholom. „My tu pracujeme,“ hovorí v kontaktnej odpovedi jeden z „pracujúcich“.

Každá informácia o realite spred polstoročia prináša nové poznanie, i keď pre mladú generáciu alebo aj pre tých, čo rýchlo zabúdajú, často ťažko pochopiteľné.

Leto bolo horúce, prialo politickej turistike. 

Najvyššie stranícke a vládne delegácie dvoch najväčších strážcov komunistickej demokracie Sovietskeho zväzu (č. 41) a Nemeckej demokratickej republiky (č. 49) si podávali kľučky na dverách Hradčian i Bratislavského hradu, aby vyslovili spokojnosť s trendom nastúpeným v Československu a presvedčili „stratených synov“ o svojej obnovenej dôvere.

Prezident Ludvík Svoboda bol v krátkom čase dvakrát na Slovensku (č. 34 a 39), ale jeho politický význam a zložitosť predchádzajúceho osobného vývoja predurčovali dôležitosť programu jeho ciest. Navštívil napríklad turistov na Sĺňave a debatoval s nimi. 

Noví predstavitelia moci sa rozbehli po kraji (č. 36 a 39) s iným poslaním. V Žiari nad Hronom na mítingu pracujúcich, ako hovorí komentátor, „súdruhovia Štrougal a Husák ocenili prácu všetkých ľudí, ktorí sa podieľajú na konsolidácii nášho života“. Bolo to nanajvýš treba.

Leto bolo horúce: tisíce členov komunistickej strany a mnoho vedúcich pracovníkov-nečlenov sa potili pri previerkach, ktoré práve vrcholili. Každý sa musel vyspovedať zo svojich postojov v dňoch augusta 1968 – a za neústupčivosť zaplatiť: straníckym trestom alebo stratou postavenia. Najčastejšie jedným i druhým.

Na najvyššie pozície v slovenskom filme prišli noví ľudia, ani Spravodajský film neobišla výmena šéfredaktora. V tejto súvislosti je povšimnutiahodný (a symptomatický, lebo svedčí o tom, ako boli nové štruktúry na svoje posty odborne pripravené) drobný detail. Po augustovej okupácii sme vymenili optimisticky ladenú znelku týždenníka za citát prvých taktov slovenskej hymnickej piesne z 19. storočia so symbolickým textom „Kolo Tatier čierňava, blýska, bije hrom...“ a nikdy sme nevideli dôvod vymeniť ju, pretože sme boli presvedčení, že čierňava pretrváva a hrom biť neprestal. Nový šéfredaktor pieseň nepoznal, symboliku nepochopil a týždenník ešte niekoľko týždňov uvádzala táto znelka.

Svet žil futbalovými majstrovstvami sveta v Mexiku. Československo utrpelo fiasko, zo šestnástich mužstiev bol horší len Salvádor. Preto si žurnál radšej všímal nočný život v mieste konania a radosť tých, ktorí vyhrávali (č. 35). Je úplnou zhodou náhod, že v rovnakom čase objavili archeológovia v Mexiku vzácne nástenné maľby z 3. storočia, znázorňujúce pijanské orgie a bakchanálie (č. 31).

Snahu utiecť pred nepríjemnosťami prítomnosti (a už zjavne neodvratnej budúcnosti) vidno aj na zostave žurnálu č. 37. Po „povinnej jazde“ v šote k 50. výročiu Pravdy chudoby čakala diváka takáto tematická zostava:
- EXPO 70 v Osake sa chýli ku koncu
- Plesnivec je nielen vzácnym kvetom, ale aj hľadaným suvenírom
- Nové druhy ruží pestujú v krymskej botanickej záhrade
- O najkrajší účes súťažili kaderníci z ôsmich krajín v Moskve
- 126 dvojčiat sa stretlo v belgickom mestečku Barvaux
- Kalimiko a Mikia sú dve opičky žijúce v blahobyte
- Najlepší jagdteriéri súťažili v Bojniciach o Veľkú cenu 

Ani bulvár by sa nemusel hanbiť. Režisérom čísla bol Igor Dobiš.

Tomuto kultivovanému a skúsenému tvorcovi sa podaril ďalší husársky kúsok. 

Týždenník č. 43 bol monotematickým vydaním k 25. výročiu znárodnenia československej kinematografie. Historický prehľad najlepších, resp. najpopulárnejších filmov a tvorcov bol skutočne podrobný. Až natoľko, že Dobiš ako autor nevynechal medzi menami režisérov Bielik, Bahna, Uher či Hollý ani Petra Solana a Eduarda Grečnera, ktorým normotvorcovia nových dejín filmu potom dlho nevedeli prísť na meno a fakticky ich vyradili z ďalšej tvorby. Predstavením fotografií a medzinárodných ocenení vyzdvihol hodnoty filmu Boxer a smrť aj trezorovej snímky 322 Dušana Hanáka. A vrcholom bola (aspoň) pracovná fotografia dokumentaristu Ladislava Kudelku, ktorý bol vtedy už suspendovaný a stranícky potrestaný. Darmo – ale našťastie –, nová cenzúra ešte všetko nestíhala.

Umelecká obec zaznamenala dve straty. Zomrel neúnavný bojovník za obnovu Bratislavského hradu, maliar a spisovateľ Janko Alexy (č. 41). Nečakaná smrť zasiahla rady filmových dokumentaristov, keď v mladom veku ušiel svojmu osudu dramaturg Paľo Sýkora (č. 44).

Dvojmesačná prehliadka filmových žurnálov sa končí oberačkami v Kováčovských kopcoch. V poslednom zábere slnko zapadá za kopce. A hoci týždenníky začala opäť uvádzať optimistická znelka, čierňava kolo Tatier trvala devätnásť rokov.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – APRÍL a MÁJ 2020
4. 4. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 27/1970 a 28/1970 (repríza 5. 4. o 8.30 hod.)
11. 4. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 29/1970 a 30/1970 (repríza 12. 4. o 8.30 hod.)
18. 4. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 31/1970 a 32/1970 (repríza 19. 4. o 8.30 hod).
25. 4. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 33/1970 a 34/1970 (repríza 26. 4. o 8.30 hod.)
2. 5. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 35/1970 a 36/1970 (repríza 3. 5. o 8.30 hod.)
9. 5. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 37/1970 a 38/1970 (repríza 10. 5. o 8.30 hod.)
16. 5. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 39/1970 a 40/1970 (repríza 17. 5. o 8.30 hod.)
23. 5. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 41/1970 a 42/1970 (repríza 24. 5. o 8.30 hod.)
30. 5 – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 43/1970 a 44/1970 (repríza 31. 5. o 8.30 hod.)

Milan Černák