Vírus zatienil i Slnko, v sieti opatrení uviazli aj filmári

Popri cestovnom ruchu a gastronómii patrí kultúra k oblastiam, ktoré opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu postihli najviac. Filmári nie sú výnimkou. Zastavilo sa nakrúcanie, festivaly a premiéry sa presúvajú. Slovensko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Slovinsko boli po Taliansku prvými krajinami v Európe, ktoré 9., resp. 10. marca zatvorili kiná. Správa Medzinárodnej únie kín o vplyve pandémie na kinopriemysel tiež uvádza, že z vyše 42-tisíc plátien, ktoré divákom v Európe pravidelne prinášajú filmové zážitky, zostali v prevádzke necelé dve percentá. 

Keď s hrozbou ochorenia COVID-19 prišli prvé obmedzenia, mnohí si mysleli, že potrvajú dva-tri týždne. „Nikto z filmového sveta nemohol tušiť, ako dlho bude trvať táto výnimočná situácia. A netuší to ani dnes,“ hovorí vedúci kina Tatra v Komárne Tomáš Ficza. „V optimistických variantoch sme počítali s tým, že v máji, najneskôr v júni by sme sa mohli vrátiť do zabehnutých koľají. S pribúdajúcimi dňami, vo svetle nových informácií a postupujúcej nákazy sme začali pracovať s verziou, že tento stav môže pretrvať dlhšie,“ opisuje situáciu Jakub Zipser z Asociácie slovenských filmových klubov. Aj vedúca kina Mier v Spišskej Novej Vsi Anna Koťuhová rátala s kratšími obmedzeniami. „Určite som si nepredstavovala, že školy aj kiná budú zatvorené dlhšie ako mesiac. A keď neotvoria školy, neotvoria ani kiná.“ Čakala, že vďaka prísnym opatreniam a zatvoreniu hraníc sa situácia vyrieši rýchlejšie. „Som totiž životná optimistka. Musíme byť silní, nie sme v prvej línii ako lekári, sestričky, predavačky a ďalší.“

Podľa Audiovizuálneho fondu sú však z hľadiska audiovizuálneho priemyslu práve kinári, usporiadatelia filmových podujatí a distribútori filmov v „prvej línii“ tých, ktorých zasiahli opatrenia proti živelnému šíreniu vírusu. ,,Audiovizuálny fond citlivo vníma ich situáciu,“ píšu v stanovisku na stránkach AVF predseda rady fondu Robert Ťavoda a jeho riaditeľ Martin Šmatlák. K zasiahnutým projektom a žiadateľom chcú pristupovať individuálne. „Sme tu s vami a sme tu pre vás,“ odkazujú im. 

 

Pán Boh zaplať za Sviňu

„Tento rok by bol piatym rokom nášho kina. Hovorím ,bol byʻ, pretože netuším, čo bude,“ obáva samanažérka kina Tatran v Poprade Ľubomíra Olejárová. „Predtým bolo kino takmer päť rokov zatvorené, lebo nebolo digitalizované. Po výmene vedenia Popradu sa našla vôľa do kina investovať a digitalizovať ho,“ dodáva pre Film.sk. Ešte začiatkom marca písala správu o februári 2020, najúspešnejšom mesiaci v počte divákov na predstavenie od znovuotvorenia kina. Potom ho zavreli. „Predstavovala som si, že koncom marca znovu otvoríme. Môj optimizmus chladol a dnes verím skôr v pesimistický scenár. Nevieme, dokedy bude situácia trvať. Aj keby sa kiná otvorili už v lete, dôvera ľudí v kolektívne verejné podujatia bude rásť veľmi pomaly,“ hovorí manažérka Tatranu. „Ale Pán Boh zaplať za Sviňu, ktorá nám pred vypuknutím pandémie všetkým nahnala nejaké peniaze do pokladníc.“Predvolebný hit Sviňa videlo takmer 390-tisíc divákov. Snímka Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna sa za 5 týždňov premietania stihla stať druhým divácky najúspešnejším domácim filmom v období samostatnosti. Ak by kiná nezavreli, je možné, že by prekonala doposiaľ neohrozených 432 300 divákov Jakubiskovej Bathory (2000). 

Do kín mierili ďalšie domáce novinky. Dokument Tempos o raperovi Rytmusovi videlo počas dvoch týždňov vyše 22-tisíc divákov. Česko-slovenský film V sieti o zneužívaní detí na internete sa v Česku stal najnavštevovanejším dokumentom od roku 1993. V slovenských kinách pobudol iba cez otvárací víkend a videlo ho vyše 6 500 divákov. Okrem neho pripravila distribučná spoločnosť Filmtopia na marec aj očakávaný druhý hraný film Ivana Ostrochovského Služobníci. Ani nie mesiac po svetovej premiére na Berlinale ho mal uviesť MFF Febiofest. 

„Štyri mesiace som pripravovala reštart spoločnosti a takmer súbežne pomerne veľké distribučné kampane k filmom V sieti a Služobníci. Na Febiofeste sme mali uvádzať sedem titulov. Všetko nasvedčovalo tomu, že Filmtopia môže začať veľmi sľubne,“ hovorí pre Film.sk jej riaditeľka Silvia Učňová Kapustová. „Pre distribučnú spoločnosť znamená zavretie kín absolútne odstrihnutie od tržieb. Pre kolegov, ktorí pracujú na živnosť, aj keď nie výhradne pre Filmtopiu, je situácia, samozrejme, zlá. Kríza zasiahla celú oblasť kultúry,“ pokračuje Učňová Kapustová. Verí, že Filmtopia ako menšia spoločnosť prežije. „Problém budú mať väčšie spoločnosti s väčším počtom zamestnancov, vysokými nájmami a celkovo vyšším štandardom,“ myslí si. „Dúfam, že ministerstvo kultúry spolu s Audiovizuálnym fondom vymyslia spôsob priamej podpory, aby z mapy Slovenska nezmizli kiná a distribučné spoločnosti, aby ľudia nezabudli, ako chutí zážitok z dobrého filmu na veľkom plátne.“

 

Film nie sú len autori a výkonní umelci

„Situácia nie je ľahká, ale je dôležité, aby sme spojili sily a ťahali všetci za jeden povraz. Práve kultúra má veľmi špecifické potreby a my hľadáme riešenia, ktoré pomôžu celému sektoru. Ministerstvo kultúry preto zriadilo dočasnú pracovnú skupinu, ktorej poslaním je zmapovať situáciu a hľadať riešenia pre celý sektor, teda aj pre audiovíziu, ktorá bude spadať pod oblasť médií,“ reagovalo ministerstvo v odpovedi na otázky Film.sk

O pomoc od štátu žiadali v otvorenom liste najskôr združenia kinárov a distribútorov, vzápätí sa pripojili aj k hlasu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a druhému listu, ktorý podpísali prezidentka SFTA Wanda Adamík Hrycová, viaceré osobnosti a mnohé profesijné filmárske združenia. „Reprezentujeme nielen autorov a výkonných umelcov, z ktorých mnohých zavedené opatrenia obrali o jediný príjem, ale aj ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby a malé podnikateľské subjekty,“ písali premiérovi. „Produkční, kameramani, osvetľovači, kostyméri, maskéri, technici stavieb, rekvizitári, patinéri, šoféri, helperi a pod., tí všetci zostali v dôsledku preventívnych opatrení (...) bez akéhokoľvek príjmu.“ Ide o množstvo ľudí, ktorí nie sú zamestnancami a sú platení výlučne za odpracovaný čas. „Ich náročná práca je projektová, vyžaduje cestovanie, stretávanie sa vo veľkých skupinách (filmový štáb má nezriedka viac ako 100 ľudí). To sú podmienky, ktoré sú v súčasnosti nezabezpečiteľné.“Signatári žiadali o pomoc pri riešení existenčných problémov a prišli aj s návrhmi. Niektoré z nich, ako odklad splátok úverov či odklad platby odvodov, vláda medzičasom prijala, na ďalších pracuje.

„Zástupcovia sektoru audiovízie sa intenzívne stretávajú už viac ako tri týždne a zhromažďujú informácie o konkrétnych potrebách tohto sektoru. Bude dôležité prijať krátkodobé opatrenia, ktoré zahŕňajú to, aby vôbec sektor prežil a dlhodobé opatrenia, ktoré bude potrebné aplikovať, keď táto kríza pominie,“ uviedlo ministerstvo kultúry bez bližšej špecifikácie opatrení s tým, že na ich príprave spolupracuje aj Audiovizuálny fond. Nasledovať má vyčíslenie finančnej náročnosti riešení a analýza vplyvu pandémie na dotknuté subjekty. 

 

Štát ako jediná možnosť záchrany

Vlastnú analýzu spracovali kinári a distribútori, ktorí ju poskytli portálu Filmpress.sk. Stratu prevádzkovateľov kín za obdobie od 10. do 26. marca vyčíslili na 1 346 143 eur, stratu distribútorov na 566 873 eur. „Pre distribučné spoločnosti je gro príjmu podiel z tržieb kinodistribúcie a ostatné príjmy sú okrajové. Prevádzkovatelia kín v drvivej väčšine majú okrem tržieb zo vstupného, ktoré tvoria významnú časť príjmov aj tržby plynúce z prevádzkovania bufetov a prenájmu kinosál a iných služieb, ktoré sú v tejto situácii tiež na nule,“ píše sa v analýze, ktorú za radu Únie filmových distribútorov SR podpísal Tomáš Janísek (CinemArt SK). „Dostávame sa, bohužiaľ, do obdobia, keď pomoc štátu, či už cez Audiovizuálny fond alebo ministerstvo kultúry a iné inštitúcie nebude už len zlepšením situácie a udržaním situácie, ale bude jedinou možnosťou záchrany a prežitia filmových distribútorov a prevádzkovateľov kín,“ apeluje sa v dokumente. Prináša aj návrhy na výrazné zníženie alebo zrušenie DPH zo vstupného, ako i dočasné rozšírenie podpory návštevnosti aj na zahraničné diela. Návštevnosť slovenských filmov Audiovizuálny fond dnes podporuje maximálne eurom za každú predanú vstupenku. 

„Opatrenia, ktoré prijala vláda, nám pomôžu len v tom, že máme sčasti z čoho hradiť mzdy zamestnancov. Naďalej však musíme platiť ďalšie prevádzkové náklady, ako sú elektrina, plyn a podobne. Predstavujú vysoké sumy, niekoľko tisíc eur mesačne,“ hovorí vedúci kina Tatra v Komárne Tomáš Ficza. Potvrdzuje tak ďalšie konštatovanie analýzy o nulových tržbách, ale prakticky nezmenených nákladoch. Vedúci Tatry dodáva, že nulové tržby z predaja vstupeniek a prevádzky bufetu pociťujú ako súkromné kino viac než tie, ktoré sú „mestské“. 

Kino Fajn v Humennom spadá pod mestské kultúrne stredisko. Zriaďovateľom príspevkovej organizácie je mesto. Riaditeľka MsKS Marta Helemiková vysvetľuje, že prijaté podporné opatrenia sa ich ako verejnej správy netýkajú. „Pomohlo by nám, ak by vláda prispela aspoň päťdesiatimi percentami na mzdy zamestnancov,“ hovorí pre Film.sk. Už po dvoch týždňoch od zatvorenia kín dostali od mesta pokyn, aby znížili náklady o 20 percent. V hlavnom pracovnom pomere zamestnáva kino iba dvoch ľudí, ktorým sa znížila mzda na 80 percent ich priemeru. Ostatní pracujú podobne ako v ďalších kinách na dohodu. „Ďalší postup budeme voliť podľa pokynov zriaďovateľa. Ak budú kiná zatvorené dlhšie ako do letných prázdnin, bude to mať väčší dosah na fungovanie nielen kina, ale celej našej organizácie,“ dodáva. 

Podobná situácia je v Handlovej. Tamojšie kino Baník s multifunkčnou sálou je súčasťou Domu kultúry, príspevkovej organizácie mesta. „Otázka prežitia sa týka celého Domu kultúry. Čím dlhšie budú trvať obmedzenia, ktoré majú dosah na ekonomiku štátu, tým väčší je predpoklad, že mesto v rámci úsporných opatrení pristúpi k prepúšťaniu zamestnancov,“ hovorí vedúci kina Roman Martinca. Predpokladá, že hromadné podujatia vrátane projekcií povolia až medzi poslednými. 

 

Niekoľko mesiacov v úspornom režime

„Zatvorenie kín znamená pre distribútora v prvom rade nulovú možnosť realizovať jeho základnú náplň a predstavuje obmedzenie jeho hlavného príjmu a financovania vlastnej prevádzky,“ vysvetľuje koordinátor distribučných projektov Asociácie slovenských filmových klubov Jakub Zipser. Víta snahy na pomoc kultúre aj hľadanie možností, ako podporiť filmový a kreatívny priemysel. „Podpora v prípade 80-percentného príspevku pre zamestnanca je prostriedkom na udržanie pracovného miesta v prípade dlhšieho výpadku príjmu z distribúcie filmov. V ASFK má prevažná časť aktivít charakter projektov založených na kontraktoch. Aj preto je dôležitá podpora pre SZČO, či už je to paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti, alebo možnosť čerpať OČR.“

Aj ASFK si spravila analýzu, aby poznala výšku predpokladaných strát a prispôsobila jej napríklad prevádzkové náklady. „Viac ako dva mesiace bez príjmu z distribúcie by mohli byť likvidačné za predpokladu, že sa neprijmú niektoré opatrenia, akým je napríklad plošné zníženie platov,“ hovorí Zipser. Ak kiná otvoria až na jeseň, pre ASFK to znamená niekoľko mesiacov v úspornom režime. „Veríme, že to zvládneme, hlavne vďaka ľuďom, ktorí asociáciu tvoria.“ Aj v prípade ASFK zasiahla situácia premiéry slovenských titulov. Dokument Jara Vojteka o Andrejovi Bánovi Raj na zemi, Milan Sládek v réžii Martina Šulíka aj krátky animovaný film Cez palubu  sú teraz v októbrovom pláne premiér. 

Presúvali sa aj festivaly (viac v texte na stranách 8 – 9) a v pôvodnom aprílovom termíne sa nekonalo ani odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti a s nimi súvisiaci Týždeň slovenského filmu. „Snažíme sa byť zodpovední voči verejnosti, a preto sme sa rozhodli po dôkladnom zvážení všetkých okolností nič neriskovať a presunúť podujatia na obdobie, keď pominie šírenie koronavírusu,“ povedala už v polovici marca prezidentka SFTA Wanda Adamík Hrycová. 

 

Audiovizuálny fond privíta podnety

V aktuálnej situácii mnohí upierajú zrak na Audiovizuálny fond či ministerstvo kultúry. „Obávam sa, že pokus o riešenie tejto výnimočnej situácie a jej katastrofálnych následkov aj na audiovizuálny sektor je v kompetencii inštancií vyšších, ako je AVF, a dokonca aj mimo MK SR,“ upozorňuje producentka a výkonná riaditeľka MFF Febiofest Ľubica Orechovská. Obe inštitúcie podľa nej môžu pomôcť v rámci svojich kompetencií, najmä by však mali obhajovať celý audiovizuálny, resp. kultúrny sektor, aby prišla rýchla a zásadná pomoc štátu pre malé firmy, SZČO a ďalších, ktorých príjem je priamo závislý od kolotoča výroby. Vláda medzitým schválila viaceré formy podpory.

Aj samotné vedenie Audiovizuálneho fondu upozornilo, že nemá zákonné možnosti na riešenie existenčných problémov všetkých, ktorí sa podieľajú na vzniku filmov. AVF však rád vyjde v ústrety napríklad žiadateľom, ktorí museli prerušiť produkciu filmov, iných projektov alebo odložiť premiéru. Dodatkami k zmluve môže riešiť nové určenie splátok dotácie, odložiť termíny vyúčtovania, termíny dodania vecných výstupov či splátok pôžičky. Podporených žiadateľov fond zároveň vyzýva, „abyzvážili nevyhnutnosť pokračovania v realizácii svojich projektov a aby fondu oznámili akékoľvek závažné skutočnosti,“ ktoré projekty prerušia či ohrozia. „Privítame aj ďalšie podnety, ako by Audiovizuálny fond mohol v rámci svojich možností a pri dodržaní zákonov (...) vyjsť v ústrety svojim žiadateľom,“ dodáva AVF.

Kinám môže pomôcť aj tak, že odloží úhradu príspevku do fondu pre prevádzkovateľov kín v dočasnej platobnej neschopnosti. Najmä malým kinám bez iných zdrojov môže na prevádzkové náklady poskytnúť krátkodobú bezúročnú pôžičku. A pomoc potrebujú aj presunuté festivaly. „Audiovizuálny fond či iné fondy a ministerstvo kultúry môžu pomôcť tak, že v prípade nekonania podujatia schválenú podporu nezrušia, ale presunú podľa dohody s organizátorom na nový termín,“ hovorí Ondrej Starinský, umelecký riaditeľ MFF Febiofest. „Fond otvorene komunikuje s podporenými podujatiami, vychádza v ústrety už zrušeným a presunutým akciám. Cítiť ochotu flexibilne riešiť aj ďalšie problémy, ktoré nás v dôsledku pandémie čakajú,“ hovorí o svojej skúsenosti Starinský. 

 

Najhoršie je, že nevieme dokedy

„Iné a zásadné škody vznikajú pri zastavení nakrúcania náročného filmového projektu, obrovské sú na strane kín, a teda aj distribučných spoločností a výrobcov filmov; sú to prostriedky, ktoré sa ďalej investovali do produkcie filmov a plnili aj kasu Audiovizuálneho fondu,“ vysvetľuje Ľubica Orechovská previazanosť jednotlivých zložiek. „Škody utrpí celý sektor. Najhoršie je, že nevieme, dokedy sa budú kopiť.“

ASFK využila čas neistoty tak, že oživila svoj projekt VoD z roku 2016. Doladila detaily a vybrané filmy ponúka online. „ASFK VoD funguje na video platforme, ktorú ponúka webový projekt Vimeo. Nahradili sme ním prvú podobu VoD z roku 2016. Služba Vimeo on Demand je rýchla a efektívna a v krátkom slede nám umožnila posunúť sa k digitálnej distribúcii,“ hovorí Jakub Zipser. VoD služba sa podľa neho dopĺňa s kinodistribúciou. „Ich spojenie tvorí funkčný model, pretože na seba vzájomne nadväzujú. „Je to, samozrejme, určitý zdroj príjmu, ale v porovnaní s tržbami z kín je a dlho aj bude iba sekundárnym zdrojom,“ vysvetľuje Zipser. „Iné by bolo, ak by sme postupne aj úplné novinky premiérovali touto formou alebo formou live kina. Na tento model prechádzajú aj veľké americké štúdiá a európske produkčné spoločnosti, ktoré si donedávna udržiavali čo najširší priestor na uvedenie v kinách,“ načrtáva možnú perspektívu Zipser. Uvedomuje si však širokú ponuku aj silnú konkurenciu v tomto priestore. 

VoD projekt funguje od 21. marca, odštartoval ho oscarový Parazit a ohlasy sú podľa Zipsera pozitívne. Asociácia takto uvedie v priemere tri filmy do týždňa. Zároveň spolupracuje na online projekte Kino Lumière doma, ktorý ponúka v reálnom čase streamovanie vybraného filmu. (Viac čítajte na stranách 10 – 11.)

Na internet presunie niektoré aktivity aj mladá distribučná platforma Film Expanded. Zastrešuje viacero projektov a zameriava sa na autorský dokumentárny film. „Do online priestoru sa adaptuje medzinárodný vývojový workshop Ex Oriente Film, ktorý ako slovenský partner spoluorganizujeme. Uvažujeme aj o špeciálnych VoD predpremiérach niektorých filmov a ich spojení s diskusiami,“ hovorí spoluzakladateľ Film Expanded Matej Sotník. „V rámci Dokumentu na kolesách vyvíjame online filmový vzdelávací modul pre stredné školy,“ dodáva. Ambíciou Film Expanded sú inovatívne formy distribúcie. Myslí sa tým skôr netradičný priestor na premietanie alebo zaujímavý hosť následnej diskusie než presun na internet. „V niečom je to vzrušujúce, núti nás to uvažovať v nových rámcoch, no zároveň je to v zásade len dookola neosobný online priestor,“ dodáva Sotník s tým, že fyzický priestor je pre nich často kľúčový. „Vzniká nová paradigma, ktorá filmový terén v našich reáliách určite poznačí, no myslím si, že offline priestor nestratí svoj význam a bude preferovaný. Nemám na mysli len inštitúciu kina, ale celkové fungovanie audiovízie.“

V popradskom kine rozmýšľajú o možnostiach obsahu, ktorý by ponúkli online. „Chceli by sme vyskúšať aspoň streamy cestovateľských prednášok, ktoré boli u nás veľmi populárne,“ hovorí Ľubomíra Olejárová. „Je mi jasné, že o streame nejakých zahraničných blockbusterov sa baviť nemôžeme, no je potrebné uvažovať nad online alternatívou premietania v kine. Aby nám diváci neutiekli k Netflixu, HBO GO a k stiahnutým filmom a potom si nepovedali, že keď prežili bez kina pol roka, prežijú bez neho aj potom.“ Anna Koťuhová z kina Mier by preto bola rada, keby v lete mohli otvoriť. „Našou výhodou je veľká sála, má kapacitu 378 miest, ľudia by sa v nej rozložili a mohli by sme nechať otvorené východy na oboch stranách,“ uvažuje. „Zatiaľ sa venujeme údržbe, triedime plagáty, upratujeme, robíme to, na čo nebolo pri bežnej prevádzke viac času.“

V košickom kine Úsmev využili čas tak, že spustili kampaň na jeho podporu Daruj si Úsmev. Diváci si v nej môžu dopredu kúpiť vstupenku na predstavenie po znovuotvorení kina. V ponuke so zaujímavými bonusmi sú lístky na jedno predstavenie, celoročná permanentka za 200 eur a ďalšie balíčky. 

„Hneď ako vláda povolí prevádzku kín a divadiel, sme pripravení v spolupráci s distribučnými spoločnosťami začať znovu premietať,“ hovorí vedúci handlovského kina. V to, že situácia sa čoskoro upokojí, dúfa aj šéf komárňanského kina. Zároveň hovorí, že dôsledky sa dnes dajú ťažko odhadnúť. „Môže sa stať, že niektoré kiná túto krízu neprežijú a po nej už neotvoria,“ dodáva. „Môj osobný odhad je, že tento rok sa kiná neotvoria v takej podobe, ako to poznáme,“ myslí si Sylvia Učňová Kapustová z Filmtopie. „Ak by sa to aj stalo, ľudia ostanú obozretní a ešte dlho nebudú tento spôsob zábavy vyhľadávať.“ A aby sme nekončili pesimisticky, požičiame si slová šéfky kina Mier zo Spišskej Novej Vsi, ktorá hovorí: „Radšej byť pripravení ako zaskočení.“

Matúš Kvasnička
foto: Miro Nôta

Festivalový kolobeh sa zastavil

Po mesiacoch práce, plánovania, stovkách mailov a telefonátov konečne presunutých z kategórie „treba vyriešiť“ do kategórie „vyriešené“, musíte zrazu z ničoho nič podujatie pár hodín pred začiatkom zrušiť. Presne to sa stalo MFF Febiofest a podujatiu Visegrad Film Forum. Trochu viac času mali na rozhodnutie košický Art Film Fest a Fest Anča, ktoré sa takisto nebudú konať v pôvodnom termíne. Jedine piešťanský Cinematik, ktorý sa tradične koná až v septembri, zatiaľ svoj dátum nemení. 

Aké dôsledky má pre organizátorov a festival to, že sa termín jeho konania musí zrazu presunúť? „Jednoducho povedané – veľmi nepríjemné. Presun postihne všetky podstatné oblasti, predovšetkým rozpočet, ale aj festivalové priestory, keďže tie nemôžeme mať rezervované celý kalendárny rok,“vysvetľuje pre Film.sk umelecký riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel. Podľa neho kľúčoví ľudia Art Film Festu nepracujú pre iné festivaly, takže v tomto zmysle posun termínu situáciu nekomplikuje. „Ale pripravujeme sa na variant menšieho výkonného štábu, keďže predpokladáme, že festival sa uskutoční v neštandardnom modeli,“ hovorí Nágel. Košický festival sa mal pôvodne konať koncom júna, pred začiatkom letných prázdnin. Organizátori zatiaľ ohlásili len to, že v pôvodnom dátume nebude. Teraz musia vyriešiť, kedy a v akej podobe bude. „V prvom rade, či sa Art Film Fest uskutoční v tomto kalendárnom roku,“ vysvetľuje umelecký riaditeľ. Organizátori síce predstavu majú, brzdí ich však nejasná pandemická perspektíva. „Uvažujeme, že ak to všeobecná situácia v Slovenskej republike umožní, 28. ročník by sa mohol konať na prelome augusta a septembra, možno v skrátenom vydaní. Ale teraz, začiatkom apríla, je to stále iba hypotetická úvaha,“ dodal Nágel. 

 

Kde bude svet koncom leta?

Pôvodný termín presunula aj Fest Anča, ktorá sa zameriava na animovaný film a jeho rôzne podoby. Žilinská prehliadka sa posunula z prvého júlového víkendu na posledný augustový. „Cieľom presunu na neskôr bolo v prvom rade zabezpečiť, aby sme mohli Fest Anču zrealizovať v čo možno najviac nezmenenej podobe, akú od nás naši návštevníci očakávajú a tešia sa na ňu,“ vysvetľuje pre Film.skriaditeľka festivalu Ivana Sujová. Uvedomuje si úskalia tohto rozhodnutia: „Situácia na Slovensku aj vo svete sa však stále vyvíja dosť živelne. Pre nás to znamená najmä to, že musíme pracovať oveľa flexibilnejšie a počítať s niekoľkými variantmi podľa toho, v akom štádiu sa svet ocitne koncom leta.“Jednu z kľúčových zložiek žilinského festivalu tvoria podľa riaditeľky hostia. „Sme festival, na ktorom sa stretávajú stovky ľudí zo Slovenska aj zo zahraničia a ktorého program je do veľkej miery vystavaný na prítomnosti domácich i zahraničných hostí – toto je pre nás momentálne najťažšie odhadnuteľná zložka celej skladačky,“ hovorí Sujová. 

Pandémia festival zastihla zhruba v polovici príprav. „Celú doteraz vyriešenú agendu musíme upravovať na nový termín – od zabezpečenia priestorov cez prebukovanie ubytovania, potvrdenie účinkujúcich, zabezpečenie brigádnikov, upravenie dohôd a spolupráce s partnermi až po prestavenie komunikačnej kampane. Zatiaľ nevieme presne odhadnúť, ako sa presun podpíše na programe, najmä čo sa týka hostí a ich možnosti pricestovať na festival,“ dodáva Sujová, podľa ktorej je možné, že tento rok bude festival hľadať väčšinu svojich hostí na Slovensku alebo v blízkom zahraničí. Organizátori si uvedomujú realitu a nepracujú iba s optimistickým scenárom. „Variant B pre prípad, že by sa opatrenia do konca augusta neuvoľnili, predbežne plánujeme tiež, ale hovoriť o ňom začneme konkrétnejšie, až ak to začne byť aktuálne. Neradi by sme sa vzdali tohtoročnej Fest Anče v podobe festivalu, ktorý sa dá fyzicky zažiť v našej obľúbenej Žiline.“

 

Rozhodne vývoj situácie

Svojho pôvodného termínu sa drží piešťanský festival Cinematik, ktorý sa koná od 10. do 15. septembra. „V tomto momente nad iným termínom neuvažujeme. Ak nám situácia neumožní festival zrealizovať, prikláňam sa k tomu, aby sme ho presunuli do ,nášhoʻ klasického termínu o rok,“ povedal výkonný riaditeľ festivalu Tomáš Klenovský v rozhovore pre portál Kinema.sk„Cinematik má charakter letného festivalu, okrem projekcií aj sprievodné podujatia pred Domom umenia. Zdá sa mi nezmyselné nasilu hľadať iný termín a biť sa o filmy a divákov s inými festivalmi,“ dodal s tým, že rozhodnutie nie je iba na ňom. V rozhovore povedal aj to, že festival by ekonomicky zvládol, ak by sa jeho 15. ročník teraz nekonal, pretože nemá žiadne úvery a fixné náklady sú minimálne. „To všetko, samozrejme, platí za predpokladu, že včas stopneme prípravy festivalu. Najhorším scenárom by bolo, ak by sme situáciu odhadli zle, investovali by sme do aktuálneho ročníka a museli ho rušiť na poslednú chvíľu. To by mohlo mať škaredé následky,“ povedal Klenovský. 

Film.sk teda zaujímalo, kedy sa musia organizátori rozhodnúť, či budú v prípravách 15. ročníka pokračovať. „Úzky štáb pripravuje Cinematik vlastne bez prestávky; skôr ako stihneme uzavrieť predošlý ročník, pracujeme na ďalšom. Už v tomto čase doň teda mnohí investujeme svoju energiu. V tejto výnimočnej situácii to však považujem za akceptovateľné riziko,“ hovorí Klenovský. „Dôležité je, aby sme vyhodnotili situáciu skôr, ako začneme objednávať externé služby a platiť zálohy. To sa v našom prípade deje na prelome júna a júla. Možno sa nám tento termín podarí o pár dní ,natiahnuťʻ. Pokiaľ bude vývoj situácie neistý, určite sa budeme snažiť posunúť rozhodnutie čo najviac. Ak sa však situácia výrazne zhorší, nemá význam predlžovať agóniu,“ dodáva výkonný riaditeľ Cinematiku pre Film.sk.

Podobnú možnosť vyhodnocovať situáciu nemal Febiofest. „V súvislosti s MFF Febiofest, ktorý sme zrušili dva dni pred plánovaným začiatkom, sme zatiaľ vyčíslili priame náklady – preinvestované prostriedky, ktoré sa budú musieť nájsť opäť na náhradný termín 30. 9. až 4. 10. 2020. Dostali sme sa na úroveň takmer 30-tisíc eur,“ hovorí výkonná riaditeľka festivalu Ľubica Orechovská. „Vďaka trpezlivosti a ústretovosti ľudí, ktorí pre Febiofest pracujú na všetkých úrovniach, ako aj podpore našich zásadných finančných partnerov, akými sú AVF, BSK, ale aj vďaka Nadácii SLSP a Nadácii ESET a zahraničným kultúrnym inštitútom túto situáciu zvládneme a pripravený festival zrealizujeme na jeseň v mierne modifikovanej podobe bez zbytočného zvyšovania nákladov,“ dodáva pre Film.sk.

Bratislavská časť Febiofestu sa mala konať práve v čase, keď sa na Slovensku začali zavádzať protivírusové opatrenia, rovnako ako iné podujatie v hlavnom meste – networkingová a vzdelávacia platforma Visegrad Film Forum. Tieto dve akcie navzájom spolupracujú, ich spoločným hosťom mal byť svetoznámy grécky režisér Costa-Gavras. Na fórum mal pricestovať aj poľský kameraman Paweł Edelman, spolupracovník Romana Polanského a Andrzeja Wajdu, dánska strihačka filmov Larsa von Triera Molly Malene Stensgaard, britský strihač zvuku Eddy Joseph (Pink Floyd: The WallBatmanCasino Royale) a ďalší zaujímaví hostia. Na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa mali podeliť o svoje skúsenosti. Všetci zostali doma; organizátori podujatie tesne pred začiatkom zrušili s tým, že ešte oznámia, či sa termín posunie, alebo zrušia tento ročník úplne. 

„Nech budeme mať akýkoľvek termín, radi by sme priviezli do Bratislavy všetkých hostí, ktorých sme mali pôvodne potvrdených, avšak bude to závisieť od termínu a ich dostupnosti,“ vysvetľuje pre Film.sk výkonný riaditeľ podujatia Jakub Viktorín. Podľa neho náhradný termín stále hľadajú. „Sledujeme, ako sa vyvíja situácia, a rozhodnúť sa chceme pred začiatkom leta. Neradi by sme urobili urýchlené rozhodnutie, ktoré by sme museli meniť, keďže pôvodný termín sme museli zrušiť iba dva dni pred začiatkom,“ hovorí Viktorín a dopľňa, že stále sú v hre obe možnosti – nový termín počas tohto roka alebo zrušenie ročníka. Až keď padne toto rozhodnutie, budú organizátori vedieť, ako súčasná situácia ovplyvní budúcnosť Visegrad Film Fora. „Následne musíme celú záležitosť dokomunikovať s našimi partnermi. Keďže sme ako hlavný organizátor malé občianske združenie, je v hre viacero možností od totálneho zrušenia združenia a podujatia až po vykrytie situácie s organizovaním ďalšieho ročníka v čo najlepších podmienkach. Ale na konkrétne závery je ešte priskoro,“ dodáva Viktorín.

 

Program nezostarne, otázkou sú hranice

Ako presun festivalov ovplyvní ich program? „Nepochybne to ovplyvní aj skladbu programu v sumári uvádzaných sekcií i filmov, ako aj sprievodných akcií. A najmä sa to dotkne účasti zahraničných hostí, keďže nikto nevie, dokedy budú uzavreté hranice,“ hovorí za Art Film Fest Peter Nágel. 

Febiofest mal už program kompletne pripravený. „Všetky zahraničné tituly máme riadne zakúpené a potvrdené aj na jesenný termín, vrátane statusu slovenskej premiéry. Keďže sa celý kolobeh podujatí zastavil, kiná nepremietajú, nebojíme sa nejako zásadne, že by nám program stihol za tých pár mesiacov zostarnúť,“ hovorí Ľubica Orechovská. „Problém môže nastať s niektorými slovenskými novinkami, ktoré sa rozhodnú pre štart na inom festivale, ale tie sa zase nahradia inými titulmi, ktoré by v marci ešte nebolo možné uviesť,“ dodáva. Výraznejšia zmena sa podľa nej bude týkať iba programu pre filmových profesionálov Industry Days, ktorý mal hostiť zahraničných odborníkov z oblasti distribučného a festivalového biznisu. V jesennom termíne nebude. „Myslíme si, že svet sa ešte medzinárodne celkom neprepojí,“ vysvetľuje Orechovská a dodáva, že dôvodom zrušenia je aj jesenná hustota podujatí na medzinárodnej scéne. 

Nielen organizátorov festivalov, ale aj drvivú väčšinu kultúrnej scény a kreatívneho priemyslu drží momentálne v šachu nepredvídateľnosť situácie. „Základný problém sa dá pomenovať jednoducho: festivaly sú verejné podujatia, a kým sa nezastaví, prípadne výrazne neobmedzí šírenie nákazy, nebudú sa môcť tieto podujatia uskutočniť. Jednou z možností je presunúť časť programu online, ale to ide úplne proti koncepcii festivalov, ktoré sú nielen o pozeraní filmov, ale aj o stretávaní sa ľudí, živej výmene názorov, diskusiách s tvorcami. Nemyslím si, že festivalovú atmosféru je možné replikovať doma v obývačke,“ zhrnul pre Film.sk pozíciu festivalov umelecký riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský.

Matúš Kvasnička
foto: Fest Anča

Nová doba! Kino prichádza k divákom

Bratislavské Kino Lumière začalo púšťať filmy online. Nechce konkurovať VoD službám, iba reaguje na situáciu, ktorá mu zatiaľ iný kontakt s divákmi neumožňuje.

„Podľa vzoru kolegov z Česka sme sa po pomerne dlhom zvažovaní a váhaní rozhodli spustiť projektKino Lumière doma. Stále sme presvedčení, že najlepším miestom na ponorenie sa do filmu je kinosála, ale absurdné situácie si vyžadujú absurdné riešenia, a teda kino prichádza domov k svojim divákom,“ hovorí pre Film.sk manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. Na úvod kino naplánovalo „premietania“ trikrát do týždňa, vždy v utorok, vo štvrtok a v sobotu. Netypické filmové predstavenia sa začínajú o 20.20 h. Lumière chce počas nich divákom ponúknuť viac než iba online video.

„Projekcie“ sa vyznačujú niekoľkými špecifikami, ktorými sa majú líšiť od televízie, DVD či VoD služieb, ako Netflix alebo HBO GO. „Ide o živé vysielanie, ktoré si nemôžete zastaviť, pretočiť ani dopozerať na druhý deň. Vyžaduje si teda disciplínu kontinuálneho sústredenia sa na film. Táto zdanlivá banalita ide výrazne proti zvyklostiam domáceho pozerania filmov a seriálov, ktoré neraz bežia celé dni ,v pozadíʻ ako kulisa alebo je ich pozeranie rozkúskované na etapy podľa toho, akú máte náladu či iné povinnosti a záujmy,“ vysvetľuje Hosszúová. „Súčasťou projekcie je aj divácky čet, do ktorého sa môžu, ale nemusia zapojiť. Pridanou hodnotou pri vybraných filmoch sú lektorské úvody či projekcie krátkych filmov z archívu Slovenského filmového ústavu,“ dopĺňa manažérka kina. 

Online projekt Kino Lumière doma ponúka divákom napríklad slovenské a klubové tituly z kinodistribúcie, ktorých cestu k divákom zastavila pandémia. „Ide o filmy, ktoré sa mali nasadzovať v kine v priebehu jari, ale i staršie filmy,“ prezrádza Hosszúová. Pri starších tituloch vyberali snímky, na ktoré malo kino dobré ohlasy. „Sme radi, že viacerí slovenskí distribútori prejavili vôľu s nami spolupracovať. Pôvodne sme sa chceli len pridať k českému projektu spoločnosti Aerofilms. V praxi by to znamenalo iba minimálne starosti a zabezpečený denný online program, ale aj rezignáciu na vlastnú dramaturgiu a podporu výsostne českého distribučného prostredia – odvody z predaja vstupeniek by vo väčšine prípadov putovali do Česka. Bolo by to fakticky v rozpore s naším hlavným zámerom – udržovať svet slovenskej kinokultúry pri živote,“ vysvetlila Hosszúová. 

Kino Lumière si uvedomuje, že online ponuka je dnes bohatá. „Projekt Kino Lumière doma nemá ambíciu konkurovať veľkým (ani menším) streamovacím službám a televíziám. Smerujeme k oživeniu komunikácie s komunitou kina, ktorej súčasťou nie je len živá, teda online diskusia o filme, ale aj solidarita s lokálnym kinom a distribútorom a vyjadrenie podpory týmto subjektom,“ vysvetľuje Hosszúová zámery projektu. Solidaritu môžu diváci vyjadriť tak, že si kúpia vstupenku na predstavenie. V závislosti od konkrétneho filmu stojí dve až tri eurá. „Jej cena je síce symbolická, ale, samozrejme, v porovnaní s výškou mesačného predplatného na streamovacie služby a VoD sa môže zdať privysoká,“ hovorí kinomanažérka. Hneď však dodáva: „Projekt Kino Lumière doma je o udržiavaní ducha kinokultúry pri živote, o hľadaní nových spojení medzi milovníkmi filmu. Nie je to však dlhodobo akceptovateľná alternatíva k predstaveniu filmu v kinosále.“ Ako tvrdí, za normálnych okolností by nemali dôvod takýmto spôsobom vstupovať do online sveta. Navyše s personálom kina sa cítia istejšie v priestore kinosál. „Vybavovanie práv na takéto online predstavenia a samotná príprava troch ‚projekciíʻ za týždeň je pre kino z istého pohľadu náročnejšia ako zabezpečovanie 60 riadnych predstavení týždenne. Pripravovať niečo nové je obvykle ťažšie ako udržiavať v chode rozbehnutý vlak,“ uzatvára Hosszúová. Online predstavenia možno sledovať iba na Slovensku, program a ďalšie informácie nájdete na www.kino-lumiere.sk.

mak
foto: ASFK

Anketa

Z Číny ma koronavírus odklonil do Španielska

Barbora Námerová
scenáristka

Po dlhých obdobiach písania zvyčajne odídem niekam preč, aby som trochu získala odstup, a pracujem na veciach, ktoré sa dajú robiť aj na diaľku. Myslím si, že práve ľudia, ktorí sa živia písaním, boli prví digitálni nomádi. Najprv som mala ísť do Číny – na horu Kchun-jü blízko mesta Jen-tchaj, no keď sa rozšíril koronavírus aj v akadémii kung-fu, radšej som sa vybrala do vysneného Baskicka v Španielsku. Tu som nakoniec aj uviazla. Snažím sa to vnímať tak, že som tu na rezidenčnom pobyte, kde ma zavreli do bytu, aby som toho čo najviac spravila a zbytočne sa nerozptyľovala ani tým nádherným okolím. Keď mi veľmi chýba pohyb na čerstvom vzduchu, myslím na to, že niektorým ľuďom veľmi chýba schopnosť dýchať. Z projektov, na ktorých pracujem, sa zatiaľ žiaden nezrušil, možno práve preto, že som scenáristka. Scenár môže mať producent pripravený a vyčkávať s jeho realizáciou. Z toho usudzujem, že rozdiel možno pocítim neskôr, keď budú mať producenti dosť pripravených scenárov a nejaký čas nebudú potrebovať ďalšie. Pre svoju španielsku „rezidenciu“ platím dva nájmy – jeden tu a jeden v Prahe. Navyše neviem, kedy sa tam budem môcť vrátiť, lebo trvalý pobyt mám na Slovensku. Mám však opäť šťastie, že mám rodinu, ktorá ma vždy prichýli a pomôže mi, keby sa dialo čokoľvek. 
 

V Bratislave by som bola v štichu

Zuzana Kizáková
filmová PR manažérka

Tento príspevok píšem na terase na našej farme v Srbsku. Žijem a pracujem medzi dvoma krajinami. Marec som mala stráviť na Slovensku. V Bratislave som odmoderovala tlačovú besedu k Febiofestu a doťahovala som posledné veci v rámci kampane festivalu a PR filmov Raj na zemi a Služobníci. V tom čase Slovensko zaznamenalo prvý prípad koronavírusu. Febiofest sme 48 hodín pred štartom zrušili. Padli aj premiéry filmov. Tri mesiace mojej práce – a nielen mojej – vyšli takpovediac navnivoč. Pred uzavretím hraníc sme sa stihli vrátiť na farmu. Prišla jar, záhradkárčime, sadíme stromy, pečiem, varím, vyrábam syry a jogurty z mlieka našej novej kozy, očakávame kuriatka a kačičky, hráme sa s naším synom, staviame, renovujeme. V podstate tradičná jar na farme. Život sa však pre mňa o čosi viac spomalil. Nasledujúceho (minimálne) pol roka som bez práce. Ako freelancerka pracujem už vyše desať rokov, práce si plánujem, z ponúk si vyberám obvykle šesť aj viac mesiacov vopred, aby som vedela, koľko práce unesiem a koľko si zarobím na nasledujúce mesiace života. Febiofest, premiéry a ďalšie veci, na ktorých som mala pracovať, sa presunuli na jeseň – s vierou, že dovtedy svet zvládne či vyrieši koronakrízu. Honoráre za PR práce na filmoch som zatiaľ nedostala, keďže sa vyplácajú z distribučných grantov a tie sa posunuli spolu s premiérami. Teraz si hovorím, aké mám šťastie, že som si vybrala jednoduchý život na farme. Kúpili sme ju z úspor, nie sme zaťažení hypotékou, roky sa snažíme o čo najviac sebestačný život, na ktorý nám stačí minimum financií. Veľkú časť potravín si dokážeme zabezpečiť sami – pestovaním, zaváraním, vlastnou výrobou, vlastným chovom. Úprimne povedané, mám pocit, že ak by som žila v Bratislave, momentálne by som asi bola v dosť veľkom štichu.

Prioritou ministerstva je zachrániť kultúru

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala 21. marca za ministerku kultúry Natáliu Milanovú (OĽANO). 

Pred koronakrízou hovorilo hnutie vo volebnom programe napríklad o podpore vstupu súkromných investícií do kultúry, obnove pamiatok a kultúrneho dedičstva, transformácii Audiovizuálneho fondu, vytvorení podmienok pre filmárov na získanie zahraničného kapitálu, zmene voľby riaditeľa RTVS či diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov. Koncesie však podľa ministerstva určite nie sú témou dňa. „Aktuálne sme v situácii, v akej spoločnosť ešte nebola. Musíme vyriešiť súčasný stav a až potom sa zaoberať ďalšími otázkami, ktoré sú na stole. Aktuálne je našou prioritou číslo jeden zachrániť kultúru, ktorá má už v dnešných dňoch veľké existenčné problémy,“ reagovalo ministerstvo pre Film.sk. Programové vyhlásenie vlády s prípadnými ďalšími prioritami rezortu schválili až po našej uzávierke.

Natália Milanová študovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského kombináciu slovenský jazyk a literatúra – dejepis. Učila na gymnáziu, neskôr sa venovala politickej komunikácii a marketingu. Spoluzakladala divadelný projekt Equiteatro, je autorkou knihy Dejiny statočného národa slovenského a ďalších textov pre deti. Ako kaskadérka a dablérka sa pri nakrúcaní scén s koňmi pohybovala aj vo svete filmu. Od roku 2018 bola poslankyňou NR SR za OĽANO a podpredsedníčkou parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Najmladšia členka vlády má 37 rokov. Milanová vystriedala na pozícii Ľubicu Laššákovú zo strany Smer-SD, ktorá post obsadila v marci 2018, keď dlhoročný šéf rezortu Marek Maďarič podal demisiu v reakcii na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. 

Novým štátnym tajomníkom ministerstva kultúry je od 16. apríla Radoslav Kutaš. V minulosti tu už pôsobil ako člen pracovných skupín a poradných orgánov pre mediálne a audiovizuálne služby a digitálne vysielanie. Ako analytik sa v Rade pre vysielanie a retransmisiu venoval reklame aj sponzorstvu. Je absolventom žurnalistiky a práva na Univerzite Komenského.

mak