DOMINIKA UDVORKOVÁ

V rubrike Ako ďalej, absolvent? začínajúci filmári rozprávajú, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami vstupujú do profesionálneho života. Dominika Udvorková je absolventka Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU. Krátky film Pura Vida, pod ktorého scenárom je podpísaná spolu s Martinom Gondom a Martinom Šusterom, vlani vybrali do súťaže Cinéfondation na festivale v Cannes.

Moje bakalárske štúdium scenáristiky viedli najprv Marek Leščák a Zuzana Liová, ktorí sa snažili rozvíjať naše schopnosti a talent pri tvorbe scenáristických útvarov. Dôležité bolo pochopiť základnú výstavbu dramatických situácií a budovanie významov, ako aj schopnosť vykresliť a správne uchopiť charakter postavy. Cvičili sme si to písaním rôznych tematických etúd, ktoré sa neskôr pretavili do krátkeho koncoročného scenára. Na konci tretieho ročníka sme už mali byť schopní vytvoriť podklad na celovečerné dielo – adaptáciu knihy podľa vlastného výberu. V rámci teoretickej prípravy je podľa mňa dôležité aj doplnkové samoštúdium kníh zameraných na film a scenáristiku a literatúry zameranej na históriu, spoločensko–kultúrne vedy, umenie atď. Škola nám predmety s podobným zameraním poskytovala, no ak si dobre spomínam, často boli voliteľné. A keďže mnohí sme leniví alebo naša pozornosť unikala niekam inam, flákalo sa to. Neskôr človek príde na to, ako by sa mu to zišlo. Myslím si, že v priebehu prvých troch rokov je pre scenáristu veľmi dôležité nájsť si ľudí, s ktorými si rozumie a s ktorými sa mu dobre robí. Keď som bola na škole, mali sme na to takzvané „tímovky“, kde sme sa všetci navzájom spoznali a skúšali sme robiť prvé cvičenia. Neviem, ako je to na škole teraz, no ja ich spätne hodnotím pozitívne.

Magisterské štúdium sa končí celovečerným scenárom na vlastnú tému. Ten môj je zatiaľ v šuplíku. Nemyslím si, že som vtedy bola pripravená napísať ho. Veľkú časť mojej pozornosti zaberalo písanie krátkeho filmu Pura Vida, s ktorým sme sa nakoniec dostali do Cannes. Lákalo ma to viac, lebo som vedela, že sa náš scenár bude aj realizovať. Zároveň sa mi lepšie pracuje v tíme, ako keď som zatvorená medzi štyrmi stenami. Keď mi Gondi (Martin Gonda, pozn. red.) o polnoci zavolal, že náš krátky film vybrali do Cannes, myslela som si, že si robí žarty. Bola to jedna veľká bublina, človek by si až prial chodiť tam každý rok. To však znamená pracovať. Cannes má doteraz vplyv na naše životy a je to mimoriadne motivujúce. Možno aj vďaka tomu sme dostali príležitosť vyvíjať celovečerný hraný film Potopa, v ktorom sa vraciame na východ a venujeme sa téme vysídľovania Rusínov počas výstavby vodnej nádrže Starina. 

Veľmi si cením, že naši pedagógovia sa snažili, aby sme pracovali aj cez leto. Vždy sme mali za úlohu natočiť ešte pred začiatkom školského roka dokument alebo krátky film na zadanú tému. Vo štvrtom ročníku si každý scenárista vyskúša zrežírovať vlastný film. Na základe toho človek pochopí, čo znesie iba papier a čo sa dá reálne natočiť. Zároveň si cením, že škola poskytuje priestor na získanie kontaktov, ktoré sú veľmi cenné do budúceho profesionálneho života – teda ak sa scenárista rozhodne v odbore zostať, čo je po škole naozaj boj. Nechcem byť príliš kritická, no zároveň si myslím, že škola vedie scenáristov viac k autorskému písaniu a nepripravuje študentov dostatočne napríklad na prácu v televízii či reklame. Práve na ňu sú mnohí absolventi po škole najviac odkázaní. Dôležité je aj rozvíjať spoluprácu scenáristu a režiséra alebo viacerých scenáristov a režiséra. Je to však individuálne, každému vyhovuje niečo iné.

Po škole som už takmer tri roky. Za ten čas som si vyskúšala rôzne smery vo filmovom priemysle. Robila som scenáristku reality show pre komerčnú televíziu, redaktorku televíznej relácie o remeslách pre RTVS alebo skriptku na televíznych seriáloch a neskôr som sa podieľala aj na ich písaní. Všetko hodnotím pozitívne. Každá táto práca, či už má viac plusov, alebo mínusov, vás niekam posunie a niečo nové sa naučíte. Okruh spolupracovníkov som si pomaly začala budovať už na pôde školy a dodnes s mnohými spolupracujem. Samozrejme, postupom času, ak má človek šťastie na prácu, sa okruh začína zväčšovať a to je skvelé. Často sa stane, že sa so spolužiakmi stretneme pri profesionálnej tvorbe relácií a seriálov. Vtedy sa bavíme na tom, ako sme si na škole mysleli, že budeme spolu niekde predávať rožky.

Momentálne som súčasťou scenáristického tímu seriálu Horná Dolná pod vedením Stana Dančiaka mladšieho. Ako dramaturgička pracujem na dokumentárnych fíčroch pre Rádio Devín v Slovenskom rozhlase a spolu s Martinom Gondom a Martinom Šusterom vyvíjame náš celovečerný debut.

spracovala Zuzana Sotáková