Niekoľko ľudí v Iráne oblizovalo mreže alebo bozkávalo dvere tamojších svätýň, aby ukázali, že sa neboja nového koronavírusu. „Koronavírus nie je na šiitských svätých miestach účinný,“ hlásal jeden z nich. Duchovní ich v tom podporovali, keď tvrdili, že sväté miesta liečia nielen dušu, ale i telo a ľudia by ich mali navštevovať. V polovici apríla hlásil Irán vyše 5 000 oficiálnych úmrtí v súvislosti s koronavírusom. 

Netreba však chodiť až do Iránu. Pravoslávna cirkev na Slovensku v prvom momente reagovala na protivírusové opatrenia tak, že obrady rušiť nebude (neskôr svoj postoj korigovala), a svojich členov uistila, že sa pri spoločných bohoslužbách nemusia obávať bozkávania ikon ani prijímania z jedného kalicha tou istou lyžičkou. Veriaci s obavami o zdravie mali požiadať duchovných otcov o radu, ako posilniť svoju vieru. 

Elo Havetta považoval tragikomédiu za najťažší žáner, pretože sa v nej kombinujú dva žánrové extrémy. Ako povedal pred rokmi Petrovi Mihálikovi, sám mal sklon ísť až do extrému, hnať veci na hranu. Podľa pamätníkov to robil nielen vo filme, ale aj v živote. V čísle sa venujeme jeho filmovej pozostalosti, ktorá aktuálne vychádza na blu-rayi s viacerými filmovými bonusmi a jeho dvomi celovečernými filmami Ľalie poľné a Slávnosť v botanickej záhrade. V nej hovorí aj o potrebe zázraku v našom živote a nebojí sa využiť filmové možnosti, aby takýto zázrak stvoril. 

Hoci si Evu Krížikovú pamätáme z jej častých komických úloh, jej herecký repertoár bol oveľa širší a s bravúrou sa zhostila aj tragicky podfarbených postáv. Zosnulú herečku si v čísle takisto pripomíname. Jedna z mojich prvých spomienok na pani Krížikovú sa spája s jej postavou z televízneho rozprávkového miniseriálu Krajina Haliganda. Ako dieťa ma fascinoval zázrak, keď sa Angelika Voňavá znenazdajky objavila aj so svojím skladom plným zázračných rozprávkových pomáhadiel. 

„Hlavným zlyhaním našej spoločnosti je to, že detstvo z nás vytĺkla priskoro. Stratili sme prirodzenú imagináciu, ktorá by nás bola okysličovala až do staroby. On to zvládol ustáť!“ hovorí v rozhovore čísla režisér Adam Oľha o Janovi Švankmajerovi. Nakrútil o ňom film Alchymická pec, ktorý mal byť už v kinách. V téme čísla sa venujeme dosahom aktuálnej pandémie na kinárov, distribútorov, festivaly a filmové prostredie ako také. V téme budeme pokračovať.

Pandémia ovplyvnila aj toto vydanie Film.sk. Pribudli recenzie diel z VoD platforiem, pre mimoriadne okolnosti vychádza neskôr ako zvyčajne a je dvojčíslom na apríl a máj. Júlové a augustové čísla by sme, naopak, chceli vydať samostatne. Tradičnú letnú rubriku Filmové čítanie, tentoraz s úryvkom z knihy o Helene Třeštíkovej, tak nájdete už v tomto čísle. Estetička a filozofka Romana Javorčeková v texte píše o téme domova, ktorá je pre Třeštíkovej filmy zásadná. Nielen dnes, keď mnohí trávime doma oveľa viac času, ako by sme chceli, nám obe dámy pripomínajú, že mať domov, je pre mnohých luxus. Čosi ako malý zázrak.

Matúš Kvasnička