Dáždnik spojil Maďarsko so Slovenskom

V rubrike TV tip predstavujeme slovenské filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime film Frigyesa Bána a Vladislava Pavloviča Dáždnik svätého Petra (1958), ktorý v apríli uvedie televízia Doma

V roku 1958 vznikla prvá filmová koprodukcia medzi Slovenskom a Maďarskom. Dáždnik svätého Petra je adaptáciou rovnomennej literárnej predlohy maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha, rodáka z obce Sklabiná (v súčasnosti okres Veľký Krtíš), z národnostne zmiešanej oblasti, kde sa odohráva viacero jeho literárnych diel. Film nakrútil maďarský režisér Frigyes Bán (narodil sa v Košiciach) a spolurežisérom bol slovenský tvorca Vladislav Pavlovič. Rozprávajú legendu o červenom dáždniku, ktorý zoslal svätý Peter, aby ochránil Veroniku preddažďom. Na začiatku príbehu, odohrávajúceho sa v druhej polovici 19. storočia, stretávame rodinu Gregoričovcov, ktorá je rozhádaná pre dedičstvo, pretože zosnulý odkázal svoj dom nemanželskému synovi Jurajovi a finančnú pozostalosťukryl do rukoväti dáždnika. Lenže dáždnik sa predal na mestskej dražbe neznámemu starcovi...

Snímka vznikla v maďarskej i slovenskej jazykovej verzii. Hlavnú ženskú postavu stvárnila Mari Törőcsika po jej boku účinkoval Karol Machata. V epizódnych postavách sa na plátne mihli napríklad aj trinásťročný Ľubo Roman či pätnásťročná Emília Vášáryová. Exteriérové scény sa natáčali na Slovensku, konkrétne v okolí Banskej Štiavnice v obciach Žibritov a Banská Belá, ale aj v Bratislave. Interiérové scény vznikali v ateliéroch Hunnia v maďarskej metropole. Premiéra snímky bola v decembri 1958.

Dobové názory na film sa líšili. V denníkuPrácaz 31. 12. 1958 sa píše: „O dobrý výsledný dojem z filmu sa pričinila predovšetkým réžia Frigyesa Bána. Farebná kamera G.Illésa si uchovala dobrý fotografický štandard a ukázala zmysel pre kompozíciua poetické nálady. Šimon Jurovský vytvoril dramatickú hudbu bez zlej ctižiadosti, ktorá je u nás zlozvykom, urobiť z každého filmu nasilu hudobný film. Jeho hudba je nevtieravá a priliehavá.“

V niektorých článkoch sa hodnotila tvorivá spolupráca Maďarska a Slovenska ako vydarená a perspektívna. Objavili sa však aj kritickejšie reakcie, v ktorých sa upozorňovalo na to, že na prvú medzinárodnú koprodukciu sa mal použiť vhodnejší materiál, súčasnejšie témy, sústredené na bežných ľudí. V Smene z 30. 12. 1958 sa uvádza:„... dnes sme mali začať už ďalej, bližšie k dnešku. Myslím, že musí byť rozdiel medzi komerčnou kapitalistickou koprodukciou, ktorá sa obáva hlbších a dnešných ideových problémov, a medzi socialistickou koprodukciou, ktorá by sa nemala utiekať do vôd nenáročnosti a zábavnosti.“Kritické poznámky Agneše Kalinovej v Kultúrnom živote(v článku s príznačným názvom Dáždnik s cukrovou polevou) vyplývali aj z porovnania filmu s literárnou predlohou: „... kresba prostredia, charakteristiky jednotlivých postáv a figúrok – napríklad účastníkov pamätihodnej večere u babovského mešťanostu – zďaleka nedosahujú precízny ostrovtip Mikszáthov, ale sa neraz dostávajú do polôh lokálne i časove nepresne určenej frašky.“

Film sa v čase svojho uvedenia tešil vysokej návštevnosti. V denníku Prácanapísali, že Dáždnik svätého Petranie je len zábavou pre diváka, ale aj „hlásateľom bratského spolunažívania našich národov“, ktoré už autor literárneho textu považoval za dôležité. S odstupom šesťdesiatich rokov sa dá konštatovať, že film vo viacerých aspektoch zostarol a čiastočne zostal uzavretý ako dielo svojej doby, no jeho príbeh má stále isté čaro. A určite je dosť takých divákov, ktorí ocenia návrat práve k takémuto spôsobu rozprávania a výrazu. Zrejme aj to je dôvod, prečo sa Dáždnik svätého Petranaďalej objavuje v programe slovenských televízií.

Dáždnik svätého Petra (r. F. Bán, spoluréžia V. Pavlovič, 1958)   Doma, 22. 4. 2019

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
foto: archív SFÚ / János Oláh