Amatéra obmedzujú len vlastné schopnosti

V marci odštartovali regionálne kolá etablovanej celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama. V polovici apríla sa zase začína 2. ročník súťaže pre mladých video tvorcov RECfruit. O amatérskej tvorbe, jej vývoji a podujatiach, ktoré ju prezentujú, informujeme v nasledujúcom texte.

Pre potreby prehliadok a súťaží sa ustálila definícia amatérskeho filmu ako diela tvorcu, ktorý nemá špeciálne filmové vzdelanie, film preňho nie je zdrojom obživy, tvorí vo voľnom čase, z vlastného záujmu a za vlastné peniaze. 

Odborná pracovníčka pre amatérsku fotografiu a film z Národného osvetového centra (NOC) Zuzana Školudová pri pohľade do histórie konštatuje, že kedysi bola táto tvorba viac sústredená do klubov a prebiehala na kolektívnej báze. Išlo o finančne náročnú aktivitu, preto sa na kúpe techniky podieľali organizácie a inštitúcie, ktoré zároveň poskytovali potrebné priestory. Dokumentaristka a pedagogička Marcela Plítková, ktorá sa dlhodobo venuje téme amatérskeho filmu, poznamenáva: „Bolo to obdobie, keď na Slovensku pôsobili študentské filmové kluby, napríklad pri vysokoškolskom internáte Mladá garda alebo B klub pri internáte Antona Bernoláka. Niektorí študenti, väčšinou technického zamerania, tu získali také skúsenosti a suverenitu, že boli pripravení nastúpiť do televízie – v čase jej prudkého rozvoja v 60. rokoch – a tam sa vypracovali na výrazné tvorivé osobnosti. Netreba zabudnúť na význam klubov filmových amatérov, ktoré fungovali pri veľkých podnikoch po celom Slovensku.“

Dnešní amatéri to majú v porovnaní s érou filmovej suroviny jednoduchšie – technika je dostupnejšia, komfortnejšia, odpadávajú starosti s vyvolávaním filmov, postprodukčné práce sa dajú realizovať doma pri počítači. Školudová však pripomína, že dostupnosť techniky je síce pozitívom, no neznamená to automaticky aj filmovú gramotnosť a talent. V súčasnosti existuje veľa publikácií, návodov aj internetových videí, ktoré môžu filmovým amatérom značne pomôcť. 

Dôležitým zdrojom nových poznatkov, ale aj priestorom na konfrontáciu a spätnú väzbu od laickej i odbornej verejnosti boli a naďalej sú súťaže filmových amatérov. V minulosti boli vlastne jediným miestom, kde sa mohol tvorca prezentovať a vidieť filmy iných amatérov. Dôraz sa kládol na podrobné rozborové semináre, ktoré mali okrem hodnotiacej aj vzdelávaciu funkciu. Dnes je veľmi dôležitou formou prezentácie filmov internet. Ten dáva možnosť filmy nielen vidieť, ale aj komentovať. Dokonca existujú viaceré (nielen) amatérske súťaže výhradne v tomto priestore.

Najstarším podujatím pre filmových amatérov bola ešte donedávna fungujúca celoštátna súťaž amatérskych filmov Oravská osmička(od roku 1965). Mala dvojročnú periodicitu, a hoci súťaž prebiehala vo viacerých kategóriách, nemala žiadne tematické, žánrové a technické obmedzenia. Po zániku Oravskej osmičky je najstaršou súťažná prehliadka Tatranský kamzík(1973), ktorá má presne dané témy (Kultúra a pamiatky, Tvorba a ochrana životného prostredia a Súčasný spôsob života).

 

Etablovaná Cineama

Celoštátna postupová súťaž a prehliadka amatérskej filmovej tvorbyCineamanadviazala na podujatia, ktoré sa pod rôznymi názvami konali od roku 1960 ako súčasť celoštátnej československej súťaže. „Po rozdelení Československa vznikla v roku 1993 samostatná súťaž s novým názvom a postupne i novou štruktúrou. Cineama prešla vývojom z technickej, ale aj z obsahovej či administratívnej a finančnej stránky. Za necelých tridsať rokov sa prešlo od 8 mm filmu cez VHS, S-VHS, mini DV, DVD, USB až po transport filmu (respektíve dát) cez internetové úložiská,“vysvetľuje Zuzana Školudová. „Niektorí sa prestali filmovej tvorbe venovať. Iní sa len postupne preorientúvali na iný druh techniky. Ale prichádzali aj noví autori, začiatočníci, ktorí tú predchádzajúcu techniku ani nepoznali.“

Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže Cineama je NOC z poverenia Ministerstva kultúry SR. Organizátormi jednotlivých nižších stupňov súťaže sú regionálne osvetové strediská zo všetkých ôsmich krajov. Podľa slov Školudovej sa do týchto kôl ročne prihlási viac ako 200 filmov. Súťažné projekty sú rozdelené podľa vekových skupín – deti (do 16 rokov), mládež (do 21 rokov) a dospelí (nad 21 rokov) – a v rámci nich do žánrových kategórií: dokument, reportáž, hraný film, animovaný film, experiment, videoklip a minútový film. „Kategórie sa rôzne striedali, kým sa našiel optimálny model. V určitom období mali v rámci súťaže samostatnú kategóriu aj školské filmy. Účastníci tak mohli vidieť filmy študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici a Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Bolo to prospešné a prínosné, no amatérskych filmov pribúdalo a bolo treba vytvoriť kategóriu pre mladých autorov. Preto sme školské filmy museli nechať pre iné súťaže,“spomína Školudová a dodáva: „V minulosti mala súťaž aj samostatnú kategóriu filmov nezávislých autorov. Išlo o skupinu tvorcov, ktorí pochádzali z radov bývalých skúsených a vyspelých amatérov, po zmene spoločenských a ekonomických pomerov sa profesionalizovali a zakladali vlastné súkromné štúdiá alebo regionálne televízie. Postupom času táto kategória v rámci amatérskej súťaže strácala opodstatnenie.“

Na všetkých stupňoch súťaže Cineama sa okrem samotnej projekcie uskutočňuje rozborový seminár, kde členovia poroty analyzujú jednotlivé filmy z viacerých aspektov. Podľa slov Školudovej ponúka NOC aj ďalšie formy vzdelávania v tejto oblasti – jednorazové i viacdňové workshopy.Celoslovenské kolo Cineamy sa tento rok uskutoční 7. až 9. júna.

 

RECfruit ako nový podnet

Súťaž pre mladých tvorcov RECfruit, ktorú organizuje agentúra ContentFruiter, sa sústreďuje na tvorcov, z ktorých raz môžu vyrásť profesionáli. Hľadá talentovaných video tvorcov vo veku 12 až 26 rokov a každý rok zadáva novú tému, ktorú by mal autor kreatívne spracovať v rozsahu od 30 sekúnd do 2 minút. Tento rok téma znie: Bola to náhoda? „Žijeme dobu sociálnych sietí a v online prostredí je najkonzumovanejší práve video obsah, záujem oň neustále rastie. Trh si preto prirodzene pýta šikovných ľudí. Veľa z nich netuší, že v nich drieme talent a že môžu naštartovať svoj koníček, ale aj profesionálnu dráhu práve v tomto smere,“vysvetľujú organizátori svoju motiváciu založiť súťaž. Tá je určená pre úplných začiatočníkov, ale môže sa prihlásiť i skúsenejší tvorca, ktorý sa na základe spätnej väzby chce posúvať ďalej. „Autora a jeho tvorbu tak môže spoznať širšia verejnosť, ďalšie spoločnosti, ako aj odborníci z brandže, ktorí ho začnú vnímať. Dostane možnosť priamo sa realizovať, či už ide o stáže, alebo o ďalšie video projekty,“dopĺňajú organizátori. Niektorí účastníci RECfruitu už skonštatovali, že im ocenenie v súťaži pomohlo v ďalšej tvorbe a smerovaní. 

Okrem cien ponúka RECfruit aj spätnú väzbu od odbornej poroty v podobe posudkov na desať najlepších filmov, ktoré sa zároveň budú premietať počas slávnostného vyhlásenia výsledkov. Organizátori plánujú tohtoročný galavečer na koniec leta. Ocenené videá budú zverejnené na internete.

Existujú aj ďalšie súťažné prehliadky, kam je možné prihlásiť amatérske filmy. V marci sa uskutočnil Pezinský alternatívny filmový festival – PAFF,ktorý založili nadšenci amatérskeho filmu. Dnes ho už síce nevedú, no PAFF stále dáva priestor nezávislej, študentskej aj amatérskej tvorbe.

Začiatkom marca sa spustilo prihlasovanie diel na Medzinárodný online festival 1- a 5-minútových filmov a videoklipov Azyl, ktoré je otvorené do 13. mája aj pre amatérskych filmárov.

Pre deti a mládež sú určené súťaže a prehliadky ako Zlatá klapka– celoslovenská súťaž v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže, Animofest– medzinárodný festival animovaných filmov stredných škôl či Mladý filmový tvorca– tematicky zameraná súťaž amatérskej animovanej filmovej tvorby. 

Fungujú aj prehliadky a súťaže, ktoré založili samotní amatéri z filmových klubov ako priestor na spoločné stretávanie, výmenu skúseností i vzdelávanie začínajúcich autorov, napríklad Hraný amatérsky humor – HAH či Filmfest Hrádok.

 

Vyspelé dokumenty

Amatérske filmy spolu s profesionálnymi je možné vidieť aj na ďalších tematických prehliadkach a festivaloch, ktoré sa orientujú na prírodu, adrenalínové športy, cestovanie, ekológiu, etnológiu, folklór a tradície, hudbu, vedu. V týchto prípadoch ide prevažne o dokumenty. Marcela Plítková v tejto súvislosti hovorí: „V oblasti dokumentárneho filmu a predovšetkým reportáže je amatérska tvorba na úrovni profesionálnej, aj preto, lebo to umožňuje súčasné technické vybavenie. Amatéri sa nevyhýbajú ani sociálnym témam. Výrazne sa angažujú v spoločenskej analýze a kritike, predovšetkým pri ochrane životného prostredia.“Amatérski autori dokumentárnych filmov prinášajú týmto spôsobom aj užitočné dobové svedectvá, ktoré môžu hneď či s odstupom času získať nadregionálny význam. 

Plítková však na druhej strane konštatuje, že sa postupne vytratil poetický film, ktorý sa kedysi považoval za doménu amatérskej filmovej tvorby. „V súťažiach mal aj svoju kategóriu: pocitový film. Dnes akoby tvorcov nezaujímali dojmy, pocity, snažia sa všetko vysloviť priamo. Vytratil sa aj experimentálny film.“

Filmoví amatéri si na tomto druhu tvorby najviac cenia voľnosť a slobodu, ktorú im poskytuje. „Amatér nemusí rešpektovať producenta, distribúciu ani divákov. Amatéra obmedzujú len jeho vlastné schopnosti. Prostredie amatérskeho filmu je priestor, kde sa dá skúšať, tvoriť, experimentovať,“myslí si Marcela Plítková a uzatvára: „Je to tvorba. Je to zábava. Mladí ľudia sa učia filmovať, niektorí sa pripravujú na profesionálnu dráhu. Pre starších je to krásny koníček. Amatéri kultivujú filmové prostredie – sú náročnými divákmi, ktorí filmu rozumejú a vedia ho oceniť.“

Jaroslava Jelchová

Dve generácie, dva príbehy úspešných amatérskych filmárov

Amatérsky filmár Ľubor Patsch sa venuje tejto tvorbe už desaťročia. K nakrúcaniu sa dostal v klube, ktorý fungoval pri podniku Tesla v Liptovskom Hrádku. Po jeho zániku založil v roku 1992 nové zoskupenie amatérskych filmárov Art štúdio, ktoré funguje dodnes a podieľa sa aj na organizácii rôznych aktivít a podujatí. „V druhej polovici 90. rokov už bolo na Slovensku okolo 250 000 majiteľov videokamier, ale iba veľmi málo z nich vedelo záznam upraviť do filmovej podoby. Vtedy som dostal ponuku viesť kurz pre filmárov začiatočníkov. Z 18 účastníkov sa po absolvovaní kurzu viacerí rozhodli ďalej vzdelávať a nakoniec sa 11 z nich venuje filmu profesionálne,“spomína Ľubor Patsch. „Po takom úspešnom kurze som chcel k filmovaniu doviesť čo najviac majiteľov domácich videokamier as pomocou pani Školudovej z Národného osvetového centra sme v roku 1998 usporiadali v Liptovskom Hrádku 1. ročník súťažno-vzdelávacieho podujatia Rodinné video. Z neho je dnes Filmfest Hrádok, medzi amatérskymi filmármi uznávané podujatie s medzinárodnou účasťou.“

Patsch má na konte okolo 300 dokumentárnych filmov, ktoré by nemohol zrealizovať, keby nemal aké-také príjmy z obrovského množstva reportáží pre obecné televízie.„Zažil som čaro zliepania kúskov celuloidového filmu, vrčanie premietačiek, prvé očarenie z neobmedzeného zaznamenávania videokamerou VHS, prvé kroky off-line strihu na počítači, ale aj čoraz väčšie ťažkosti staršieho človeka pri snahe držať krok s neskutočne rýchlym technickým pokrokom v súčasnosti. Zistil som však, že tak ako sa dá pekná báseň napísať zlatým perom, ale aj husím brkom, tak úžasná moderná technika nevytvorí dobrý film bez prispenia tvorcu,“hovorí Patsch, ktorý je držiteľom mnohých ocenení z festivalov a súťaží amatérskej tvorby.„Na Slovensku je iba necelá desiatka celoštátnych filmárskych súťaží, ale v Česku je ich oveľa viac, preto rád chodím najmä tam, aby som sa stretával s filmárskymi priateľmi. Svoje filmy posielam do mnohých súťaží doma aj v zahraničí a podľa možnosti sa na nich aj osobne zúčastňujem. Aj v mojom veku sa totiž vždy je čomu priučiť – tak ako sme sa kedysi mladí učili od starších, dnes sa my starší učíme, ako udržať krok s mladými. A to je vo sfére amatérskeho filmu neskutočne príťažlivé dobrodružstvo.“

Matej Kováč patrí naopak k mladej generácii nadšených filmárov. Vlaňajší víťaz Cineamy (v skupine autorov do 21 rokov) aj aktuálny držiteľ hlavnej ceny v celoslovenskej súťaži audiovizuálnej a multimediálnej tvorby detí a mládeže Zlatá klapka (ako jediný v histórii ju získal dvakrát) sa nakrúcaniu začal venovať ako žiak Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote. Od vymýšľania príbehov a ich javiskového inscenovania prešiel postupne k práci s kamerou (na ktorú si sám zarobil brigádovaním) a k filmovým scénam v prirodzených prostrediach. Netrvalo dlho a vyskúšal si pestrú vzorku žánrov. „Postupom času som zistil, že na Slovensku existujú aj rôzne amatérske filmové festivaly, kde by moja tvorba mohla nájsť svoje publikum. Z obyčajnej zábavky sa zrazu stávala tvorba, ktorá obsadzovala prvé miesta na celoštátnych, európskych a svetových amatérskych filmových festivaloch,“ hovorí Matej Kováč. „Tieto ocenenia mali pre mňa veľkú hodnotu, no vždy ma ďalej posúvali pozitívne, ale i kritické názory divákov,“dodáva mladý tvorca, ktorý začal ešte počas strednej školy pracovať v regionálnej televízii a stážoval aj v celoplošnej komerčnej televízii. Aktuálne vyučuje audiovizuálnu tvorbu na základnej umeleckej škole, externe pracuje pre RTVS a budúci rok začína študovať réžiu hraného filmu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

jj