Všestranné vyšehradské hviezdy

Jedna mestská legenda hovorí, že keď sa na kastingu objaví slovenská herečka, prítomné české kolegyne na úlohu vopred rezignujú a otrávene odchádzajú preč. Táňa Pauhofová, Vica Kerekes alebo Danica Jurčová u nás natoľko spopularizovali hviezdny typ „sexy zrzka ze Slovenska“, až sa okolo neho vytvorila aura bezmála mýtickej inakosti a nenapodobiteľného zmyselného fluida. Šikovnosť, s akou slovenské herečky prenikajú do zahraničia, si zaslúži expanzívnejší pohľad, ktorý nezostane len pri kultúrne úzko previazanom priestore bývalého Československa, ale zohľadní aj širšiu oblasť vyšehradských krajín.

Slovensko dnes úspešne nevyváža len ryšavky. Judit Bárdos sa zviditeľnila v českom prostredí ako predstaviteľka hlavnej úlohy šprintérky v športovej dráme Fair Play a potom sa objavila v sledovaných seriáloch Svět pod hlavou, Pěstírna alebo Bohéma. Súčasne sa však dostala k vedľajšej úlohe krajčírky v prestížnej artovej snímke Súmrak maďarského tvorcu Lászlóa Nemesa. Alexandra Borbély účinkuje v nablýskanom europudingu Sklenená izba českého režiséra Juliusa Ševčíka. A čo je dôležitejšie, dva roky predtým zažiarila ako plachá Mária vo výstrednej umeleckej dráme O tele a duši a za túto úlohu získala hereckú cenu od európskych filmových akademikov. Slovenské herečky sa teda nielenže rozbiehajú na západ k Prahe, ale aj na juh k Budapešti. Vytvárajú si pritom chameleónske profily, ktoré okrem práce vo filme, v divadle i televízii zahŕňajú veľmi rôznorodú tvorbu, od mainstreamových projektov cez študentské filmy až po medzinárodné koprodukcie.

Takáto obratnosť alebo odosobneným obchodným žargónom „exportovateľnosť“ rozhodne nie je z českého hľadiska samozrejmosťou. Naša aktuálne najžiarivejšia herečka Aňa Geislerová v tomto smere predstavuje ojedinelú výnimku a aj ju museli najprv objaviť britskí či americkí filmári, ktorí prišli do Česka natáčať svoj veľkofilm (nedávno Sean Ellis s vojnovou drámou Anthropoid alebo Ben Lewin so životopisnou drámouThe Catcher Was a Spy). Geislerová sa tak vydáva podobnou cestou ako Karel Roden. Aj ten dlhodobo opiera svoje renomé o účasť v anglicky hovorených produkciách, ktoré však často nemajú veľký význam, prípadne hercovi nedovoľujú vystúpiť zo stereotypne poňatej úlohy cudzinca z divokého európskeho Východu (pozri Rodenovu kreáciu ruského mafiána v Bournovom mýte).

Čo teda za týmito rozdielmi stojí? Prečo sa slovenské herečky na rozdiel od českých alebo maďarských takto ľahko a plynulo pohybujú v stredoeurópskom priestore? Na komplexnú odpoveď nie je v tomto texte miesto, napriek tomu si dovolím načrtnúť niekoľko (možných) dôvodov. Podstatný je určite maďarský pôvod väčšiny spomenutých slovenských herečiek, ktorý im umožňuje ľahšie prekonávať jazykové i kultúrne bariéry. Vplyv môže mať i výhodná pozícia Slovenska uprostred ostatných krajín, rovnako ako tradične väčšia vystavenosť zahraničnej tvorbe, ako sú napríklad česky hovorené filmy, rozprávky a tak ďalej. Je tu aj otázka, či dnes slovenský filmový a televízny priemysel dokáže sprostredkovať dostatok hereckých príležitostí a ponúknuť perspektívu rozvíjajúcej sa kariéry. To, čo sa môže zdať ako špecifikum malého, príliš tesného trhu, z ktorého umelci a umelkyne utekajú za lepším angažmánom von, má v tomto prípade pozitívne dôsledky – zvyšuje to konkurencieschopnosť slovenských hviezd a dovoľuje im žiariť hneď na niekoľkých rôznych miestach.

Ondřej Pavlík (filmový kritik)