Myslieť mimo rámca 

Networkingová platforma Visegrad Film Forum (VFF) si zaslúži označenie jedného z najlepších filmových podujatí na Slovensku. Tento rok sa organicky prepojila s paralelne prebiehajúcim MFFK Febiofest a v dňoch 19. až 23. 3. priniesla do Bratislavy zástup osobností na čele so Sergejom Loznicom a s Eugeniom Caballerom.

Ôsmy ročník VFF priniesol na VŠMU filmové projekcie, prípadové štúdie, masterclassy, diskusie aj prezentácie školských filmov z domácej i zahraničnej tvorby, a to všetko nielen pre študentov, ale aj pre laickú verejnosť. Tento rok chýbal workshop, ktorý mal so zameraním na VFX zastrešiť americký filmár Mark H. Weingartner, no pre pracovnú zaneprázdnenosť ho zrušil. Neprekážalo to, pretože organizátori oznámili ako náhradu ďalších zaujímavých rečníkov.

Otvárací film Roma Alfonsa Cuaróna sprevádzala diskusia s hlavným scénografom Eugeniom Caballerom, ktorý mal na druhý deň masterclass s názvom Formovanie scény (Shaping the Scene). Hovoril nielen o oscarovej Rome, prešiel najvýraznejšími projektmi svojej kariéry. Ukážkami kreatívnych riešení jednotlivých scén, konceptov a vízií aj príkladmi „adrenalínových“ situácií z výroby, keď sa všetko pokazí, vyvolal v publiku chuť opätovne si pozrieť filmy Faunov labyrint, Hranice ovládania či Nič nás nerozdelí a hľadať všetky tie detaily, pozorovať a vychutnávať si priestory a prostredia filmu. 

Zážitkom bol bezpochyby aj ukrajinský režisér Sergej Loznica. V totálne nabitej kinosále rozprával na tému štúdia ľudí okolo nás (A Study of the People around Us). Premietol svoje prvotiny a hovoril aj o filme, na ktorom pracuje aktuálne. Jadro jeho rozprávania tvorila analýza snímky Donbas z prostredia zbaveného morálky, svedomia a vkusu. Trinásť epizód, ktoré prostredníctvom postáv prechádzajú jedna do druhej, je inšpirovaných skutočnými videami, ktoré sa objavili na internete. Loznica divákom púšťal pôvodné videá a potom ich spracovanie vo svojom filme, ktorý ocenili v Cannes. V neskorších večerných hodinách, vyhradených na VFF pre prípadové štúdie, priblížil svoj film Proces. 

„Naučiť sa zvládať nekomfortné pozície, fyzicky aj psychicky, je jednou z výziev, ktoré v sebe nesie profesia filmára,“ povedala účastníkom svojho masterclassu americká kameramanka a dokumentaristka Kirsten Johnson. Počas neho neustále chodila po kinosále a zapájala divákov, ktorí sa síce sprvu hanbili, no neskôr sa uvoľnili. Aj to ilustrovalo jej schopnosť dostať sa blízko k ľuďom, aby o nich mohla vypovedať vo filmoch. Večer prezentovala prípadovú štúdiu svojho režijného projektu Za kamerou, v ktorom sa zamýšľa nad prácou dokumentaristky. 

O tom, ako sa dajú robiť filmy s malým rozpočtom, ale s kreativitou o to väčšou, hovoril marocko-americký nezávislý filmár Hakim Bellabes. Zdôraznil, že vychádza z pozorovania druhých a z ich príbehov, čo napokon ukazujú aj jeho snímky. „Najprv sa venujem zbieraniu príbehov a obrazov a až pri strihu, keď to dávam dokopy, mi z toho začne vychádzať zmysel,“uviedol Bellabes v Bratislave. Inak, podobnú skúsenosť spomenula aj Johnson a to, že niekedy je jednoducho dobré rozmýšľať mimo bežného rámca, podčiarkol aj Caballero.

Ako vyvinúť naratívnu štruktúru z materiálu (Developing the Narrative Structure out of the Material), o tom prišla porozprávať rakúska strihačka Monika Willi, ktorá spolupracovala s Michaelom Hanekem či Michaelom Glawoggerom. Keď druhý z nich nečakane zomrel, Willi sa rozhodla dokončiť z natočeného materiálu jeho film s názvom Untitled. Po jej masterclasse sa tento film na VFF aj premietol a sprevádzala ho prípadová štúdia.

S naráciou súvisel aj ďalší hosť – grécky kameraman Phedon Papamichael, ktorý si zvolil tému Ako vyrozprávať príbeh (How to Tell a Story). Premietaním a prípadovou štúdiou filmu Nebraska sa celé podujatie uzavrelo. Ešte predtým si však návštevníci mohli vychutnať prednášku poľského sales agenta a bývalého programového pracovníka festivalov MFF Varšava a Zubroffka Marcina Łuczaja na tému vyhľadávania talentov v mladej autorskej kinematografii (Talent Spotter of Young Auteur Cinema). Prípadovú štúdiu predviedli aj režisér Tomáš Elšík a hlavná postava filmu Central Bus Station Yonathan Mishel. Zabudnúť by sme nemali ani na prezentáciu filmových škôl zo Zlína, z Tallinnu, Budapešti, Kyjeva, Katovíc, Bukurešti a takisto domácej VŠMU i Sahara Lab.

Živé podhubie pre študentov a možnosť stretnúť sa s filmármi európskeho či svetového formátu radí Visegrad Film Forum medzi najzaujímavejšie filmové podujatia u nás či v strednej Európe. V spojení s profesionalitou organizačného tímu a uvoľnenou atmosférou, v ktorej je aj ten networking akýsi príjemnejší, je zážitok ešte intenzívnejší. A schopnosťou pritiahnuť do Bratislavy naozaj výnimočných hostí dokáže VFF tromfnúť aj niektoré veľké domáce festivaly.

Zuzana Sotáková

Evolúcia mestského festivalu

V Bratislave sa od 20. do 26. 3. konal Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest. Vo svojom 26. ročníku uviedol viac ako sto snímok v 9 sekciách a medzi významných hostí patrili režisér Sergej Loznica, tvorca divácky úspešného poľského titulu Klérus Wojtek Smarzowski či britský filmár Peter Strickland.

Od nástupu Přemysla Martinka na pozíciu umeleckého riaditeľa festivalu v roku 2015 sa začala výraznejšie formovať identita MFFK Febiofest s hlbšími prienikmi do prostredia slovenského filmového priemyslu. Práve zreteľnejšie prepojenie tohto podujatia s profesionálnym prostredím definoval aktuálny ročník festivalu, ktorý sa spojil s domácou vzdelávacou a networkingovou platformou Visegrad Film Forum (VFF). Tá pravidelne prináša na Slovensko podkutých zahraničných profesionálov, ktorí prezentujú poznatky a skúsenosti naprieč rôznymi filmovými profesiami. Febiofest navyše tento rok spolupracoval aj s alternatívnou distribučnou platformou dokumentárnych filmov Kinedok. 

Slovenské filmové novinky

Domáca tvorba má v rámci štruktúry MFFK vyhradené samostatné miesto v sekcii Slovenská filmová krajina. V premiére sa tam predstavil napríklad dlho vznikajúci film Punk je hned!, režisérsky debut scenáristu Juraja Šlauku, ktorý autenticky rekonštruuje život na okraji spoločnosti z pohľadu drogovo závislého pankáča. Snímka na pomedzí hraného a dokumentárneho filmu preniká do každodennosti narkomanov a do začarovaného kruhu instantných riešení mimo noriem „bežného“ životného štýlu.

V tejto sekciii sa predstavil aj jeden z najvýraznejších vlaňajších debutov. Ide o Chvilky českej režisérky Beaty Parkanovej, nakrútené v slovenskej koprodukcii. Melancholická a minimalistická psychologická dráma s epizodickou štruktúrou sleduje citlivú Anežku (Jenovéfa Boková získala za stvárnenie tejto postavy Českého leva i Cenu českej filmovej kritiky) a dynamiku vzťahov, prianí a túžob. Dokumentarista Tomáš Krupa predstavil na Febiofeste snímku Dobrá smrť krátko po tom, čo získal cenu poroty na českom festivale Jeden svět. Krupa zachytáva proces odchodu zo života prostredníctvom Angličanky Janette Butlin, ktorá si pre postupujúcu chorobu zvolila dobrovoľnú smrť s asistenciou lekára. Ide o citlivé pozorovanie zabezpečovania posledných záležitostí života aj rozlúčkových rituálov, no film zároveň otvára ďalšie, oveľa univerzálnejšie otázky, ako je okrem iného legalizácia eutanázie. Sekcia predstavila aj novinky Milosť (r. Jan Jakub Kolski), Obliehanie mesta (r. Zuzana Piussi, Vít Janeček), Mohyla (r. Andrej Kolenčík), Stratený domov (r. Juraj Mravec ml.) či Lada svetom – Na žiguli cez Himaláje (r. Michal Fulier).

Klubový film dnes a Bez limitov 

Tituly Vysnená krajina a Alice T. zarezonovali už na filmovom festivale v Locarne a Febiofest ich uviedol v sekcii Klubový film dnes. Vysnená krajina (r. Yeo Siew Hua) hovorí o životných osudoch migrantov budujúcich moderný Singapur v divácky príťažlivej kombinácii sociálnej drámy a neonoirového filmu. Najnovšia snímka rumunského režiséra Radu Munteana zasa stojí na pomedzí drámy a komédie, keď sú rodina aj známi protagonistky Alice konfrontovaní s jej chladnokrvným manipulátorstvom a patologickým klamaním, aby dosiahla svoje egoistické ciele. Predstaviteľka hlavnej postavy Andra Guţi dostala v Locarne herecké ocenenie. A najlepším filmom sa tam stala práve Vysnená krajina.

Do programovej štruktúry MFFK Febiofest pribudla tento rok sekcia Planet Dark uvádza, zameraná výhradne na žánrovú tvorbu a tradíciu „polnočných filmov“. Uviedla aj snímku The Crazies (1973) v réžii priekopníka Georgea A. Romera. Sekcia Bez limitov, zavedená minulý rok, pokračovala v prezentovaní provokatívnych a inovatívnych projektov. Okrem absurdnej drámy s prvkami komédie Ľútosť gréckeho režiséra Babisa Makridisa či druhého celovečerného filmu Agnieszky Smoczyńskej Útek, ktorý sa vymedzuje voči genderovému stereotypu matky a má formu tajomného psychologického trileru, sa v sekcii premietla aj najnovšia adaptácia románu Elfriede Jelinek Deti mŕtvych v produkcii Ulricha Seidla (vo februári získala cenu FIPRESCI na Berlinale). Žánrové kódy zombie a trash hororu, splatteru a gotického príbehu prenieslo režisérske duo Kelly Copper – Pavol Liska (rodák zo Skalice) do nemého filmu natočeného na formát Super 8. Vzhľadom na to, že témou snímky je holokaust, ide o výrazne nekonvenčné a originálne spracovanie. Febiofest zareagoval aj na súčasnú vlnu televíznych projektov (epizodického rozprávania) a do programu zaradil celý seriál Českej televízie Zkáza Dejvického divadla v réžii Miroslava Krobota. Rámcový príbehový motív existenčného ohrozenia divadla slúži ako východisko pre uzavreté epizódy s výstrednými nápadmi na jeho záchranu. Herci i technickí zamestnanci Dejvického divadla stvárňujú samých seba v komediálne zveličených polohách a situáciách. 

Industry program

Prepojenie festivalu s platformou Visegrad Film Forum potvrdzuje posilnenie jeho orientácie na filmových profesionálov a industry program. Febiofest sa tak priblížil k štandardom medzinárodných festivalov. Už štvrtýkrát bolo v ponuke podujatie Industry Days, kde sa tento rok prezentovali domácim filmovým profesionálom možnosti medzinárodného vzdelávania, workshopov aj európskej platformy Less is More na podporu vývoja nízkorozpočtových projektov. Febiofest zároveň predstavil pripravované domáce projekty zahraničným profesionálom v rámci platformy Works in Progress. Tohtoročný výber obsahoval debuty, minoritnú slovenskú koprodukciu s Rumunskom – komediálny observačný dokument Team Building režisérky Adiny Popescu, ale aj ambiciózne produkcie, ako je napríklad Little Kingdom – dráma o konfrontácii dvoch svetov na pozadí druhej svetovej vojny, ktorú v angličtine nakrútil Peter Magát s americkým hercom Brianom Caspom a už je momentálne v strižni, prípadne hraný film Petra Begányiho Proti úder o zakladateľovi krav maga so slovenskými koreňmi. Režisérka Iveta Grófová predstavila adaptáciu románu Ema a smrtihlav od Petra Krištúfka, ktorý mal projekt pôvodne aj nakrúcať. Prezentoval sa i pripravovaný film Jonáša Karáska Amnestie v divácky populárnom žánri politického trileru. Producentka Katarína Krnáčová priblížila druhý celovečerný film Györgya Kristófa Bunker, dystopický tanečný triler, ktorý vznikne v medzinárodnej koprodukcii. 

Ocenenia

Na otvorení festivalu sa odovzdali Výročné ceny ASFK. Za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu ju dostal kameraman Dodo Šimončič aj bývalá šéfredaktorka Film.sk Simona Nôtová spolu so súčasným šéfredaktorom mesačníka Danielom Bernátom. Cenu za najlepší filmový klub roku 2018 si prevzali zástupcovia kinoklubu Tatra v Nitre a za najlepší klubový film minulého roka bolo vyhlásené Tiesňové volanie (r. Gustav Möller). Ocenenie za prínos svetovej kinematografii udelili Sergejovi Loznicovi.

Na záver Febiofestu sa vyhlasovali výsledky súťaže krátkych filmov z krajín V4 a Rakúska. Hlavnú cenu udelila porota surreálnemu francúzsko-maďarskému animovanému filmu Luce Tóth Pán Mora s LGBTI tematikou. Zvláštne uznanie patrí českej režisérke a ilustrátorke vietnamského pôvodu Diane Cam Van Nguyen za animovaný dokument Spolu sami o vyrovnávaní sa s predčasnou smrťou rodiča. Ďalšiu animovanú snímku Šarkan domáceho autora Martina Smatanu označili za najlepší film festivalu diváci.

Martin Kudláč (filmový publicista)