Filmovému vzdelávaniu chýba nosná koncepcia

„Za tú hodinu, čo som tu, mám pocit, že som omladol o päťdesiatpäť rokov. Presne tak dlho už vedieme diskusie na túto tému,“ povedal Antonín J. Liehm v panelovej diskusii Včera (už) bolo neskoro alebo Filmová výchova v ČR, ktorá sa konala v roku 2003. Od uverejnenia článku s názvom Problémy filmovej výchovy, v ktorom som vo Film.sk 11/2007 mapovala stav filmovej výchovy, primárne určenej študentom stredných, prípadne 2. stupňa základných škôl na Slovensku, uplynulo už takmer desať rokov. Za ten čas sa rozsah interakcie mladých ľudí s audiovizuálnym obsahom a tým aj potreba jeho kritického zhodnotenia ešte zvýšili. Ako sa však zmenila situácia vo filmovom vzdelávaní a filmovej gramotnosti?

Už v roku 2007 prebiehala diskusia o tom, ako by malo vzdelávanie v oblasti filmu vyzerať, kto by ho mal zastrešovať a ako by sa malo zavádzať do učebných osnov, aby sa Slovensko aspoň priblížilo niektorým susedným krajinám, kde bola filmová výchova už nejaký čas súčasťou osnov. V skutočnosti však fungovalo len niekoľko izolovaných projektov. A dnes? Diskusia s kolísavou intenzitou pokračuje v rovnakom duchu, len viac či menej izolované projekty sa zmenili, pribudli nové koncepcie a noví realizátori. Na rozdiel od minulosti existuje širšia škála projektov, ktoré rôznymi spôsobmi komunikujú o filme s mládežou a deťmi – od rýdzo komerčných programov či programov popularizačného charakteru cez rôzne formy neformálneho a alternatívneho vzdelávania až po akademicky ambicióznejšie projekty, zamerané primárne na stredoškolských pedagógov a až v druhom rade na ich študentov.

K naposledy menovanému typu projektov patrí aj Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl. Je to aktuálny projekt pedagógov Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý bol podporený grantom KEGA. Hlavným výstupom projektu má byť okrem prednášok pre stredné školy príručka filmovej výchovy, určená ich pedagógom. Tí tak budú mať možnosť flexibilne implementovať základy filmovej výchovy do vyučovacieho procesu podľa vlastných individuálnych potrieb a časových možností a nebyť odkázaní len na pasívnu konzumáciu externe pripravených, väčšinou jednorazových projektov. Jednotlivé tematické moduly sú navrhnuté tak, aby s nimi bolo možné pracovať v rámci čo najširšej škály vyučovacích predmetov, teda nielen na hodinách estetickej výchovy či dejín umenia. Autori príručky tak reagujú na častý problém, s ktorým sa stretávajú tvorcovia väčšiny projektov zameraných na filmovú výchovu – na nedostatok priestoru v učebných osnovách, vyplývajúci z absencie celoplošnej koncepcie filmového, audiovizuálneho či mediálneho vzdelávania v našom školstve. Preto je ambíciou autorov stať sa inšpiračným zdrojom tejto dlho očakávanej koncepcie, pre ktorú môže uvedený projekt pripraviť to najpodstatnejšie – zorientovaných, informovaných a kreatívnych stredoškolských pedagógov.

Čo sa týka projektov z oblasti filmovej gramotnosti zameraných priamo na mladé publikum, za viacerými zaujímavými aktivitami v oblasti alternatívneho a neformálneho vzdelávania stojí občianske združenie Boiler. Študentov stredných škôl oboznamuje so slovenskou kinematografiou prostredníctvom interaktívnych prednášok s ukážkami, postavených predovšetkým na dialógu a rozvíjaní kreativity účastníkov. Mladším divákom vo veku od 12 do 14 rokov je určená možnosť stať sa porotcom Ceny mladého publika pre najlepší európsky film. Spolu s rovesníkmi z viac ako tridsiatich európskych miest dostanú od Európskej filmovej akadémie možnosť vybrať najlepší z troch ponúkaných filmov a diskutovať o svojej voľbe s filmovými profesionálmi. O problémoch filmového vzdelávania, práce s publikom a filmovej gramotnosti všeobecne sa bude hovoriť aj na minikonferencii v rámci podujatia Visegrad Film Forum, ktoré Boiler organizuje v dňoch 5. až 9. apríla v priestoroch Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Jedným zo slovenských projektov, ktoré sa predstavia v rámci tejto minikonferencie, je aj populárno-náučný cyklus o dejinách kinematografie Filmový kabinet, ktorý organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov. Cyklus projekcií s lektorskými úvodmi a diskusiami s tvorcami je určený nielen študentom, ale aj širokej verejnosti. Žiakom 1. stupňa základných škôl a ich pedagógom je zase určený Filmový kabinet deťom, ktorý prostredníctvom projekcií a pútavých prednášok umožňuje najmenším divákom nahliadnuť do sveta animovaného filmu. Od svojich počiatkov v roku 2014 si už projekt ASFK stihol získať takú popularitu, že okrem pravidelných podujatí v domovskom Kine Lumière v Bratislave sprostredkúva deťom stretnutie s animovaným filmom v rôznych regiónoch Slovenska.

Len na porovnanie a inšpiráciu, v susednom Česku vzniklo medzitým v rámci Národného filmového archívu oddelenie filmovej výchovy, ktoré okrem iného organizuje víkendové semináre pre pedagógov na tému Ako učiť filmovú výchovu, prevádzkuje metodickú poradňu a v minulom roku organizovalo v spolupráci s Britským filmovým inštitútom medzinárodnú konferenciu Filmová výchova pre 21. storočie, na ktorej sa zúčastnili aj členovia poradnej skupiny Európskej komisie FLAG (Film Literacy Advisory Group). Inštitúcie a projekty venované problematike filmovej výchovy a vzdelávania sú prehľadne zaregistrované v databáze na stránke www.filmvychova.cz a nie je ich málo. Záujemcovia o filmovú výchovu z radov pedagógov, rodičov i študentov tam nájdu všetko potrebné, napríklad aj právnu poradňu s odpoveďami na otázky týkajúce sa legislatívneho rámca využívania filmových ukážok vo vyučovacom procese. Orientáciu v problematike uľahčuje i publikácia Filmová výchova v ČR 2015, ktorú vydala kancelária Kreatívna Európa/MEDIA.

Ponuka vzdelávania v oblasti filmovej gramotnosti, ktorú dnes majú študenti i pedagógovia k dispozícii, je teda oveľa pestrejšia ako pred deviatimi rokmi, predovšetkým vďaka širšej ponuke projektov neformálneho a alternatívneho vzdelávania. Ak však chceme hodnotiť stav tejto oblasti zo systémového hľadiska, zmenilo sa len málo. Pokojne sa dá bez akýchkoľvek úprav recyklovať záverečný odsek môjho textu spred deviatich rokov, ktorý znel: „Ako vidieť, možných ciest a inšpiračných zdrojov existuje viacero, pokiaľ však realizácia mediálneho vzdelávania neprekoná podobu jednorazových alebo čiastkových akcií, financovaných prostredníctvom rôznych grantov, a nenájde si systematickú cestu do škôl v súlade s oficiálnymi školskými osnovami, len ťažko môžeme byť optimistickí v prognózach dosiahnutia želaného efektu.“ Dovtedy by bolo určite obrovským krokom vpred inšpirovanie sa u českých susedov a vytvorenie platformy alebo aspoň pracovnej skupiny združujúcej jednotlivé subjekty, ktoré sa venujú filmovej výchove. Výsledný synergický účinok by mohol byť finálnym impulzom, ktorý by konečne dokázal pohnúť veci dopredu. Stále totiž dúfam, že záverečný odsek nebudem musieť v tomto znení opakovať po tretíkrát o ďalších deväť rokov. Alebo o päťdesiatpäť.

Monika Mikušová ( filmová teoretička )
Z Filmového kabinetu deťom, FOTO: ASFK