Tak blízko, a predsa tak ďaleko

Dokumentarista Jaro Vojtek vo svojom vlaňajšom hranom debute Deti, konkrétne v poviedke Syn, otvoril tému autizmu. Tej sa však venoval aj predtým pri tvorbe celovečerného dokumentu Tak ďaleko, tak blízko, ktorý prichádza v apríli do kín.

Sedem rokov práce, štyria protagonisti s rodinami a jeden film, ktorý ukáže, aký môže byť každodenný život autistu a jeho najbližších. Ako hovorí jeho režisér, téma si ho našla sama, tak ako predtým. Tentoraz sa to začalo, keď Vojteka oslovila Kateřina Nakládalová z Autistického centra Andreas, aby pre nich nakrútil 20-minútový edukatívny film o autizme. „Začal som nakrúcať štyri príbehy rodín s autistickými deťmi. Ale v jednom okamihu som sa zasekol a nevedel, ako ďalej. Stále som tápal v tom, ako čo najvernejšie natočiť film o autizme. Takto som s témou zápasil sedem rokov. No upozorňujem, že nešlo o časozberný film. Taký dlhý čas som potreboval na to, aby som našiel kľúč, ako túto tému čo najpravdivejšie zachytiť,“ hovorí skúsený režisér, ktorý má vo svojej filmografii napríklad snímky My zdes, Hranica či Cigáni idú do volieb a je držiteľom viacerých ocenení. Na otázku, v čom bolo toto natáčanie náročnejšie ako iné, odpovedá: „Asi v tom, že nakrúcate film o niekom, kto vám o sebe nikdy nič nepovie.“ Napriek tomu sa diváci zoznámia so štyrmi protagonistami, na ktorých snímka Tak ďaleko, tak blízko stojí – ide o Silviu, Jakuba, Milana a Andreja. Každý z nich má inú formu autizmu. „Práve preto vo filme vystupujú štyri rodiny, chcel som tak poukázať na široké spektrum autizmu. Mal som nakrútený a postrihaný aj materiál s piatou postavou, ale dĺžka filmu by už bola priveľká. Zvláštne je, že ani jeden autista nemá rovnaké prejavy tohto postihnutia ako iný,“ zamýšľa sa Vojtek a zároveň ozrejmuje, nakoľko sa mu podarilo s protagonistami zblížiť: „So Silviou a s Milanom som si krehký vzťah vybudoval, pretože majú ľahšiu formu autizmu. Je však založený na veľmi neobvyklých, s bežným životom nezlučiteľných hodnotách. Niektorí autisti nevedia pochopiť plynutie času, myslia si, že každý deň je ten istý, takže keď som bol za nimi aj po dlhšom čase, na intenzite vzťahu sa nič nezmenilo. Problém bol, že sa pri nakrúcaní nevedeli sústrediť na jednu činnosť alebo boli po chvíli spolupráce veľmi unavení. Tak sa nakrúcanie neustále predlžovalo.“ Na dokumente Tak ďaleko, tak blízko Vojtek opäť spolupracoval so scenáristom Markom Leščákom a strihačom Petrom Harumom.

Z nakrúcania si režisér odniesol veľa, napríklad zážitky s Milanom, ktorý trpí atypickým autizmom. „Keď sme s ním nakrúcali, otváral som pri ňom tému vzťahov medzi mužom a ženou a vnímania lásky ako takej. Po skončení nakrúcania prišiel za mnou jeho otec a povedal, že aj preňho to boli od Milana zaujímavé a nové odpovede, že dovtedy s ním o tejto téme nehovoril. Viac ho spoznal a zistil, že je otvorenejší a prístupnejší, ako si dovtedy myslel. Potešilo ma, že nakrúcanie má nejaký zmysel.“ Film Tak ďaleko, tak blízko už videli diváci na festivale v Jihlave (v rámci trhu Silver Eye) a aj v Martine, kde ho prijali pozitívne. „Pre mňa bolo najdôležitejšie asi to, že za mnou prišla matka autistu a povedala, že ju film dojal. A hlavne, že tam nie je nič, čo by bolo nepravdivé, že som podstatu problému autizmu vystihol. To ma veľmi upokojilo. Bol by som veľmi smutný, keby práve takíto ľudia film neprijali,“ hovorí režisér.

Riaditeľka Autistického centra Andreas Kateřina Nakládalová, ktorá je zároveň koproducentkou snímky, poznamenáva, že ľudia majú o autizme často skreslené predstavy. Môžu k tomu prispievať aj filmy, akým bol Rain Man, kde Dustin Hoffman stvárnil autistu, ktorý sa v istých oblastiach prejavoval ako génius. Nakládalová upozorňuje, že podiel podobných prípadov je zanedbateľný a skutočný každodenný život s autizmom je diametrálne odlišný od toho príbehového. Dokument Tak ďaleko, tak blízko o ňom divákom povie viac a zámer búrať mýty a predsudky vo vnímaní tejto problematiky potvrdzuje aj producentka Barbara Harumová Hessová. Režisér Jaro Vojtek na záver dodáva: „Skláňam sa pred rodičmi týchto detí a som nesmierne vďačný, že som ich mohol stretnúť a bližšie spoznať. To, s akou silou sa postavili zoči-voči nepriazni osudu, je pre mňa silný zážitok, ktorý som sa snažil cez film poslať aj divákovi.“

Tak ďaleko, tak blízko (r. Jaro Vojtek, Slovensko, 2014)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 82 790 eur (podpora AVF: 43 400 eur, podpora RTVS na základe zmluvy so štátom: 15 400 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: V čase uzávierky Film.sk to bolo 7 kusov DCP nosičov, 15 blu-ray a 10 DVD nosičov.
► APRÍLOVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 13. 4. (20.30)

Zuzana Sotáková
FOTO: Itafilm