Humor podľa Kubala: skraty a skratky, príkre pointy

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Dva krátke filmy Viktora Kubala Vstupujeme do doby atómovej (1963) a Postup (1968) prezentujú, každý na svoj spôsob, Kubalov ostrovtipný pohľad na individuálne ľudské snaženie a činy, ale aj na ducha doby či na riadenie celej spoločnosti.

Keď sa v roku 1962 Viktorovi Kubalovi, zamestnanému vtedy v redakcii humoristického časopisu Roháč, ozval kameraman Leopold Bródy s ponukou nakrútiť spoločne reportáž o snehovej kalamite v Bratislave, bol to nielen začiatok Kubalovej spolupráce so Spravodajským filmom a s „týždenníkarmi“, ale aj jeho veľký návrat k filmu po viac ako 15 rokoch. Hoci reportáž o kalamite Prvý jarný deň (1962), ako píše Rudolf Urc v knihe Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista, ešte neobsahovala animované prvky, hneď nasledujúci rok vytvorili Bródy s Kubalom spoločne ďalší film, tentoraz už kombinovanou technikou. Použili v ňom reportážne postupy, dokumentárnu kameru i voiceoverový komentár a zároveň rozpohybovanú fotomontáž s prvkami jednoduchej papierikovej animácie. Film Vstupujeme do doby atómovej napodobňuje spôsobom snímania a dikciou dobové dokumentárne filmy či týždenníkové šoty, no svet v ňom akoby sa staval na hlavu. Viktor Kubal ako autor námetu i scenára sa tu smeje z technického a spoločenského pokroku na slovenský spôsob (ukazuje dámske lodičky-smeťoberky, „pokazené“ medicínske zariadenia, domáce pálenice v panelákoch, nefunkčné kúpeľne v novostavbách, ktoré však majú zatopené okolie), no uťahuje si aj z obyčajnej ľudskej „vynachádzavosti“ (prevracania kabátov, nosenia si „práce“ domov ako formy okrádania štátu či ukrývania „šmeliny“ do kalerábov). Týždenníkovú rétoriku oživili tvorcovia aj groteskou o túžbe človeka (konkrétne ženy) po konštantnom zvyšovaní životnej úrovne, ako aj nenápadným zosmiešňovaním ženskej emancipácie zobrazením čisto chlapčenskej triedy, ktorá na čele s učiteľom odušu štrikuje (ako emancipovaná žena inak túto antistresovú aktivitu odporúčam každému bez ohľadu na rod). Vo filme Vstupujeme do doby atómovej vytvárajú Kubal s Bródym filmové vtipy výhradne prostredníctvom ironického kontrastu medzi slovným komentárom a obrazom, ktorý vzniká presným načasovaním informácií, či už vo zvuku, alebo v obraze: pointa prichádza v okamihu, keď to medzi oboma (zdanlivo) neutrálnymi filmovými zložkami prudko zaiskrí, prípadne medzi nimi nastane krátke spojenie.

Naopak, v kreslenom filme Postup, ktorý vznikol o päť rokov neskôr a je extravagantnou hyperbolou stúpania neschopných po kariérnom rebríčku, postupuje Kubal celkom ináč. Vystačí si – ako vo väčšine svojich filmov – bez slov, len s obrazmi, ruchmi a hudbou. Film má číry a jednoduchý naratív, ktorý však zasahuje celé univerzum. Nepodarená biela (sic!) vrana nedokáže alebo nestihne odletieť spolu s kŕdľom pred nebezpečenstvom (alebo vyššou mocou), a tak aspoň predvedie komický tanček, ktorý pripomína gestá policajta riadiaceho premávku. Tým sa kvalifikuje na takúto riadiacu pozíciu na dedinskej križovatke, a keď takmer okamžite spôsobí zrážku, je vykopnutá na križovatku o čosi väčšiu v malom meste. Po ďalšej zrážke, o kus významnejšej, ju kopanec vystrelí na ešte väčšiu križovatku vo veľkomeste a následne, po spôsobení naozaj vážnej hromadnej nehody, vyletí vrana zo svojho pôsobiska až za orbitu Zeme, kde zapríčiní zrážku medziplanetárnych rozmerov. Hoci Viktor Kubal zvyčajne nesiahal po predlohách iných autorov, v Postupe pracoval so scenárom Jaroslava Jašša. Humor tohto filmu spočíva najmä v absurdnom gradovaní nielen kariéry bielej vrany, ale aj spôsobov, akými ju noha moci – za odmenu, za trest, pre istotu alebo len náhodou – vykopáva na zakaždým významnejšiu pozíciu; zároveň je však zameraný na gestá a reč tela – opäť rovnako vrany, ako aj anonymnej moci, reprezentovanej výlučne rukami a nohami.

Kubalov film Postup získava v čase, keď planétou otriasajú živelné katastrofy, u susedov zúri vojna, Slovensko „riadi“ vláda v demisii a parlament kypiaci nekompetentnosťou bezhlavo predkladá poslanecké návrhy šialených zákonov, priam obludnú aktuálnosť.

Ostáva dúfať, že nevstupujeme do novej „doby atómovej“.

Mária Ferenčuhová
foto: archív SFÚ / Postup (r. Viktor Kubal, 1968)