Začiatok stránky, titulka:
Pokračovanie obsahu:
O sviniach a mučeníkoch demokracie
Tri roky po filme Únos Mariany Čengel Solčanskej, ktorý sa vyrovnával s témou mečiarizmu, prišiel do kín film Sviňa, reflektujúci politické kauzy nedávneho obdobia. Režisérka ho napísala a zrežírovala spolu s producentom Rudolfom Biermannom. V centre oboch príbehov, vychádzajúcich z reality, stojí motív obete mladých idealistov. Podobnosti medzi nimi nie sú náhodné, môžu však zvádzať k nie celkom presným paralelám. Ak mal totiž Únosprostredníctvom fabulácie spätne učiniť zadosť pamiatke zavraždeného policajta, aktivistické ambície Svine sú o poznanie väčšie.
Únos mal premiéru roku 2017, dva mesiace pred zrušením tzv. Mečiarových amnestií. Spracúval vzťahy na politickej scéne 90. rokov, únos prezidentovho syna a vraždu Róberta Remiáša. Napriek fabulácii nemôže byť pochybností o jeho referenčnom vzťahu k realite. Sčasti prispel k popularizácii témy amnestií aj k verejnému tlaku v kampani za ich zrušenie a stal sa z neho domáci divácky hit. Film Sviňa mal premiéru načasovanú na mesiac volieb roku 2020, ktorých výsledok autorka recenzie ešte nepozná, ale v čase publikovania textu už bude verejne známy. Scenár je voľne inšpirovaný rovnomenným románom novinára Arpáda Soltésza z roku 2018, fikčnou mozaikou reálnych udalostí, demaskujúcich politický i morálny úpadok vecí verejných. Autori filmovej adaptácie si vybrali niektoré línie knihy a aktualizovali ich medzičasom vyplavenými kriminálnymi kauzami známych osôb. Príbeh sleduje vzostup a pád politicko-mafiánskej kliky, ktorá kšeftuje na úkor verejných financií, využíva kompromitujúce materiály, zneužíva klientky resocializačného zariadenia ako sexuálne otrokyne alebo si vydržiava mafiánske milenky a zo všetkého najviac sa chce udržať pri koryte. Pravda, len dovtedy, kým jej zločiny neodhalí mladý investigatívny novinár. Po jeho vražde prinúti vlna občianskych protestov skorumpovaných politikov odstúpiť a polícia konečne začne stíhať dovtedy beztrestných mafiánov. Znie to všetko veľmi povedome, ale v časoch, keď realita predbieha fikciu, môže kniha i film zachytiť len špičku ľadovca.
Vzhľadom na rezonanciu filmového príbehu s udalosťami ostatných dvoch rokov a jeho distribučné načasovanie s aktuálne prebiehajúcim súdnym procesom s vrahmi Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a s parlamentnými voľbami sa dá očakávať, že Sviňa bude mať ešte vyššiu návštevnosť ako Únos. Občiansky postoj núti hľadať pozitíva filmu, nahliadnuť za fasádu politickej agitky, postoj filmového teoretika zase brať film vážne ako súčasť širšieho trendu filmov reflektujúcich spoločensko-politickú realitu Slovenska. Skúsenosť poučeného diváka však vyvoláva priam odpor voči priamočiarosti, ilustratívnosti a pátosu filmu. A voči jeho laxnému vzťahu k reprezentácii reality.
Film uvádza obligátny titulok, že budeme sledovať fikciu a akákoľvek podobnosť s reálnymi udalosťami a osobami je náhodná. Autorská licencia, ktorou filmári pozmeňujú skutočnosť v prospech filmovej dramaturgie, je celkom bežná a legitímna. Lenže celý filmový príbeh je vyskladaný z epizód, ktoré sú doslova odpísané z mediálnej reprezentácie politických káuz. Postavy premiéra, ministra vnútra, mafiána a riaditeľky resocializačného zariadenia nás nenechajú ani chvíľu na pochybách, kto bol ich predlohou. A aby toho nebolo málo, v dialógoch sústavne znejú neslávne známe výrazy, ako „vlastnou hlavou“, „neotravujte, tu sme na poli“, „coca-cola“, „ave ty, ave ja“, ba dokonca aj ponáška na nahrávku výhražného telefonátu Mariána Kočnera s Jánom Kuciakom. Všetko toto poznáme z novín a Solčanskej a Biermannov film sa uspokojuje len s ilustráciou týchto udalostí na spôsob obrázkového leporela pre negramotných. Jeho epizodický príbeh nemá ucelený dramatický oblúk, protagonistu ani antagonistu, len figúrky. A tvorcovia to v snahe o simulovanie univerzálneho presahu príbehu o mocibažnosti ešte celé zabalia do citátu z Bisotunského nápisu (pamätníka vytvoreného na príkaz perzského kráľa Dareia I., ktorým legitimizoval svoj nástup na trón v 6. storočí pred n. l.), pre istotu ho uvedú trikrát (!) a ešte to hudobne pocukrujú patetickým chórom.
Film nemusí byť nevyhnutne analýzou reality, ktorú fikčne spracúva, a mohol by fungovať ako kolektívna terapia traumatizovaného slovenského občana a diváka. Lenže spôsob, akým narába s miešaním reality a fikcie, je nanajvýš problematický. Ich posúvaním (najpovážlivejšie je spojenie Čistého dňa, resp. Solisu, s Kočnerom, resp. Wagnerom, a s riaditeľkou, resp. so Zsuzsovou) totiž mobilizovanému divákovi pripomína, čo má súčasná vládna garnitúra na rováši, ale zároveň znejasňuje skutočnosť a zahmlieva pravdivostnú hodnotu aktuálnych i fikčných faktov. A to môže v konečnom dôsledku nahrávať devalvácii pravdy a navodiť falošný dojem, že spravodlivosti bolo učinené zadosť. Z historickej skúsenosti vieme, akej farbe politického spektra vyvolávanie hnevu a následné učičíkanie zvyčajne nahráva...
Sviňa (Slovensko/Česko, 2019) SCENÁR A RĚŽIA Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann KAMERA Ivan Finta STRIH Ondrej Azor HUDBA Vladimír Martinka HRAJÚ Jozef Vajda, Marko Igonda, Dano Heriban, Gabriela Marcinková, Diana Mórová, Braňo Bystriansky, Andrej Remeník, Szidi Tobiasz, Jakub Rybárik a ďalší MINUTÁŽ 98 min. HODNOTENIE ** DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 6. februára 2020
Katarína Mišíková
foto: CinemArt SK / Łukasz Wojciechowski