Peter Šulej

spisovateľ

V najhlbších pamäťových slojoch mám komédiu Skalní v ofsajde (1960). Mohol som mať sedem-osem rokov, keď som ju pozeral s otcom. Ten sa priam zadúšal od smiechu a ja som sa pre istotu z rovnakého dôvodu pocikal. Zabudnúť nemôžem ani na Šulíkov majsterštuk Všetko čo mám rád zo sladkých deväťdesiatych. Nuž a najčerstvejšie stopy vo mne zanechali filmy bytostne sa týkajúce mojej rodiny: či už filmy mojej švagrinej Miry Fornay, alebo tie, kde hrá manželka Petra, napríklad výborný film Juraja Lehotského Nina.

A potom je tu film Petra Solana Kým sa skončí táto noc (1965). Jednoduchý, takmer divadelný príbeh, odohrávajúci sa počas jednej noci v luxusnom bare tatranského hotela, by som smelo prirovnal ku klenotom talianskej a vlastne svetovej kinematografie – k Antonioniho Noci či Felliniho Sladkému životu. Slovenský Marcello Mastroianni Stano Dančiak sa v tejto bizarnej socdekadencii ocitol vo svojej životnej role. Východiská a závery sú v oboch talianskych klasikách iné ako v slovenskom ohňostroji márnosti, no atmosféra je v mnohom podobná: neuveriteľné hmýrenie, sebadeštrukčné akcie, hranie sa na niečo, čím by sme chceli byť, ale nie sme a, bohužiaľ alebo vďakabohu, ani nebudeme. Rokmi film vôbec nezostarol, naopak, chytil príjemnú patinu, ku ktorej mu určite dopomohla scéna, kostýmy a mimoriadne príjemná džezová hudba. No a určite by som sa raz rád dozvedel, kto má na rováši tú pekne uletenú otváraciu tanečnú performanciu. Skutočne veľký choreografický výkon.