Andrej Mojžiš

(16. 10. 1925 – 4. 2. 2020)

Stovky postáv v divadle, rozhlase, televízii aj vo filme stvárnil počas svojej kariéry Andrej Mojžiš. Herec, ktorý zostal celý život verný zvolenskému Divadlu Jozefa Gregora Tajovského (DJGT), zomrel vo veku 94 rokov. 

„Charizmatický, výborný herec a krásny človek. Mal vzácnu vlastnosť, s nikým neprísť do konfliktu; netuším, ako to robil, ale vedel počúvať, mlčať, a ak s niečím výrazne nesúhlasil, tak si len niečo hundral popod nos a tváril sa, akoby hľadal druhú topánku. Toto robil aj počas skúšobného obdobia, keď sa veci nediali podľa jeho gusta. Nikto sa nemohol uraziť, ale všetci jasne vytušili, že niečo nie je v poriadku. K priamej konfrontácii nikdy nedošlo,“ spomína na Mojžiša Marta Šuleková, ktorá v 80. rokoch pôsobila vo zvolenskom divadle ako zástupkyňa umeleckého šéfa pre oblasť ekonomiky a prevádzky. „Nikdy nepoužívam nápadné gestá. Zrejme to vyplýva z mojej povahy. Nemám rád emotívne výbuchy, napätie, nezhody, som introvert. Pre život potrebujem ľudí, ale mám rád samotu, prechádzky v prírode, pokoj,“ potvrdzuje jej slová aj výrok Andreja Mojžiša z dávnejšieho rozhovoru pre magazín Moment. Aj dobová kritika ho charakterizovala ako herca, ktorý je hĺbavý, introvertný a na to, aby vynikol, nepotrebuje veľké, teatrálne gestá, vyznačuje sa civilným, rezervovaným prejavom. Jeho doménou boli skôr psychologicky náročné postavy než „blýskavé charaktery“, hoci šarm a elegancia mu nechýbali. 

S divadlom začínal ako ochotník, najskôr v Kremnici, neskôr v Bartošovej Lehôtke. Profesionálom sa stal náhodou, keď išiel kamarátovi robiť sparingpartnera do scénky na konkurz. V DJGT pôsobil od roku 1953 a napriek ponukám z Prešova, Martina, Nitry, Košíc aj Bratislavy mu zostal verný celý život. „Byť konfrontovaný s civilným, veľmi prirodzeným herectvom Andreja Mojžiša, to bola veľká škola a obrovská pomoc. Po prvých slovách spoločného dialógu človek cítil, že tento pán herec vie neskúsenému kolegovi pomôcť a robí to nezištne. Nikdy nehral len sám za seba. Vedel, že divadlo môže mať úspech len ako kolektívny produkt,“ spomína na Mojžiša Boris Kršňák, ktorý ako herec krátko pôsobil v DJGT. „Po dvoch rokoch som divadlo zanechal. Možno aj preto, že pri takej veľkej hereckej osobnosti, akou Andrej Mojžiš bol, som pochopil, že jeho úroveň nedosiahnem a radšej budem robiť niečo, na čo mám viac talentu.“

Okrem množstva divadelných úloh stvárnil Andrej Mojžiš aj veľa postáv vo filme a v televízii. V jeho filmografii sú celovečerné filmy, ako Drak sa vracia (1967), Očovské pastorále (1973), Sebechlebskí hudci (1975), Let asfaltového holuba (1990), Tábor padlých žien (1997) či Sokoliar Tomáš (2000), takisto množstvo televíznych filmov a inscenácií, ako Triptych o láske (1981), Chlapec a husle (1983) či Demeterovci (1986). Účinkoval aj vo viacerých televíznych seriáloch (Nepokojná láska /1974/, Jedenáste prikázanie /1977/, Okná dokorán /1986/) a jeho hlas dôverne poznali aj poslucháči rozhlasu, napríklad z Banskobystrického sobotníka. 

„Mal som šťastie hrať v televízii takmer od začiatku a boli časy, keď mi ponúkla i viac zaujímavých príležitostí ako divadlo. A zasa spätne, oživila moju prácu na javisku. Dôrazom na úspornosť výrazových prostriedkov, šancou stretnúť sa s výbornými partnermi, režisérmi. Čo je najmä pre nás, mimobratislavských hercov, zvlášť dôležité,“ povedal Mojžiš v roku 1988 v rozhovore pre časopis Televízia. 

Divadlo však bolo u neho na prvom mieste. „Ako jediný zo zvolenských hercov pravidelne účinkoval vo filme a v televízii a zladiť hrací plán zájazdového divadla, kde účinkoval skoro v každej druhej inscenácii, s jeho mimodivadelnou činnosťou nebolo jednoduché. Ale divadlo malo u Ondra vždy prednosť,“ spomína Marta Šuleková. „Pamätám si situáciu, keď sme pre chorobu iného herca museli zmeniť titul na zájazd do Rimavskej Soboty. Ondro mal v tom čase filmovačku, o ktorej som nevedela. Ani chvíľu neváhal, zavolal produkciu a namiesto filmovania hral Záveje v Rimavskej Sobote,“ dodala Šuleková.

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ