Po priemernom roku 2018 sme vlani zaznamenali rekordné tržby v ére samostatného Slovenska. A teší nás, že medzi diváckymi hitmi tentoraz nechýbali ani domáce tituly, ako napríklad Trhlina, Šťastný nový rok a Loli paradička, na ktoré prišlo spolu vyše pol milióna divákov. A medziročný nárast počtu divákov nás radí na štvrté miesto v rámci Európskej únie.

Vlani prišlo do slovenských kín 6 529 320 divákov, čo bolo o 9,46 % viac než v roku 2018 a bola to druhá najvyššia návštevnosť od roku 1993. Viac divákov prišlo do slovenských kín len v rekordnom roku 2017. A celkové hrubé tržby dokonca medziročne vzrástli o 12,76 % na 37 258 401 eur. To je najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti.

Návštevnosť kín medziročne stúpla nielen na Slovensku, ale i v EÚ, a to o 4,8 % na 1 miliardu divákov, čo je najvyššia návštevnosť od roku 2004. A keď k tomu pripočítame divákov z nečlenských krajín EÚ, podľa predbežných informácií Európskeho audiovizuálneho observatória nastal nárast aj v tomto prípade – 1,31 miliardy divákov v roku 2019 je najviac za posledné dve dekády.

Najväčší medziročný nárast počtu divákov v EÚ zaznamenali v Nemecku (12,6 %), najväčší pokles zase v Slovinsku (9,4 %).

Jediný pokles v štatistikách slovenských kín sme zaznamenali pri počte predstavení, ktorý klesol z rekordných 197 789 v roku 2018 o 0,67 % na 196 468. Priemerná návštevnosť na predstavenie však stúpla o 10,20 % – z 30,16 diváka v roku 2018 na 33,23. O 3,01 % vzrástla priemerná cena vstupenky – z 5,54 na 5,71 eura.

Vlani sa hralo v slovenských kinách 755 filmov, z toho 248 premiér, ktoré uviedlo rekordných 18 distribučných spoločností. Medzi premiérami bolo i 43 slovenských celovečerných filmov a pásiem. (Prehľad premiérových slovenských a koprodukčných filmov s ich distribučnými výsledkami sme uverejnili vo Film.sk 2/2020.)

Divácky najúspešnejším titulom roku 2019 a zároveň filmom s najúspešnejším prvým víkendom v ére samostatného Slovenska sa stal záverečný diel filmovej ságy štúdia Marvel Avengers: Endgame. Za prvé štyri dni premietania ho videlo 120 697 divákov. So stredajšími predpremiérami dosiahla návštevnosť 132 652 divákov. Doterajším rekordérom bol film Mimoni, ktorý videlo za prvý víkend 109 475 divákov. Do konca roku 2019 prišlo na Avengers: Endgame 278 301 divákov. Nad hranicu 200 000 sa dostali ešte ďalšie štyri snímky, z toho dve slovenské – Trhlina (262 588 divákov) a Šťastný nový rok (201 858). Filmu Loli paradička unikol Top 10 o jednu priečku: so 123 144 divákmi skončil jedenásty. Najúspešnejším slovenským dokumentom bola Afrika na Pioneri režiséra Mareka Slobodníka so 16 293 divákmi a najnavštevovanejšou minoritnou koprodukciou romantická komédia Ženská na vrchole Lenky Kny, ktorú videlo 69 894 divákov.

Podiel amerických filmov na celkovej návštevnosti klesol na 69,33 % a podiel európskych filmov (bez slovenských) bol 15,50 %.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 1 075 129 divákov (v roku 2018 to bolo 251 098 divákov a v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov), čo je 16,47-percentný podiel na celkovej návštevnosti. Podľa tohto údaja nám patrí jedenáste miesto medzi členskými krajinami EÚ, ktoré dodali predbežné údaje za rok 2019.

Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v EÚ malo opäť Spojené kráľovstvo (48,4 %). Mimo EÚ naďalej dominuje Turecko, ktoré malo vlani podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti 63,4 %.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou Continental film: 1 545 875 divákov na ich filmoch tvorí 23,7-percentný podiel na celkovej návštevnosti. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v Top 10 mal vlani štyri filmy – Trhlina, Šťastný nový rok, Joker a Ženy v behu. Spoločnosti Continental film patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 24,6 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (22,9 %) i podľa hrubých tržieb (22,1 %) patrí vlaňajšiemu lídrovi, distribučnej spoločnosti CinemArt Sk, ktorá v kinách distribuovala najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 mala filmy Ako si vycvičiť draka 3 a Tajný život maznáčikov 2. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončila vlani spoločnosť Saturn Entertainment (19,3 % divákov a 20,3 % hrubých tržieb), ktorá mala v Top 10 tri tituly – Avengers: Endgame, Ľadové kráľovstvo II a hranú verziu Levieho kráľaz roku 2019.

Zatiaľ čo rok 2018 som po celosvetovom i slovenskom úspechu filmov Bohemian Rhapsody a Zrodila sa hviezdaa ďalších titulov v distribúcii nazval rokom hudobným, po vlaňajšku mi najviac utkveli v pamäti nespočetné zábery z dronov, a to nielen v hollywoodskych tituloch, ale i v domácich – od kasového trháka Trhlina až po dokument Svetozár Stračina.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD. V údajoch za rok 2019 nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, projekcií na bratislavskej Magio pláži a v ďalších letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

Rok 2020 začal pre slovenský film ešte rekordnejšie než vlaňajší. Príliš osobnú známosť videlo v čase uzávierky tohto čísla už 174 697 divákov a Sviňa sa s 366 434 divákmi štyri týždne po premiére stala druhým divácky najúspešnejším domácim filmom v ére samostatnosti. Keď k tomu pridáme priaznivé recenzie na Služobníkov a Šarlatána z Berlinale, zdá sa, že sa máme na čo tešiť.

TOP 10 SLOVENSKO 
(1. 1. – 31. 12. 2019)

Titul                                                                 Počet divákov

1. Avengers: Endgame                                    278 301

2. Trhlina                                                         262 588

3. Ako si vycvičiť draka 3                              252 102

4. Ľadové kráľovstvo II                                  238 428

5. Šťastný nový rok                                        201 858

6. Leví kráľ (2019)                                         195 934

7. Joker                                                           189 926

8. Tajný život maznáčikov 2                          179 081

9. Spider-Man: Ďaleko od domova                 135 267

10. Ženy v behu                                              131 727

Zdroj: Únia filmových distribútorov SR

Miro Ulman
foto: Magic Box Slovakia

Filmy Amnestie, Nech je svetlo a Ostrým nožom získali najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti. V prvom kole hlasovania o tom v desiatom ročníku ocenenia rozhodla Slovenská filmová a televízna akadémia. 

Akademici vyberali spomedzi prihlásených filmov, ktoré splnili podmienky. V kategórii hraných filmov sa o cenu uchádzalo 12 titulov, dokumentaristi a animátori prihlásili po 6 snímok. 

Amnestie režiséra Jonáša Karáska získali spolu až 12 nominácií. Snímka sa vracia do obdobia Nežnej revolúcie. Pád totality reflektuje prostredníctvom príbehu niekoľkých rodín a krvavej vzbury vo väznici v Leopoldove. Amnestie získali nominácie vo všetkých možných kategóriách s výnimkou dvoch – scenár a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. O herecké ocenenie sa uchádzajú Pavol Kovačovský (Punk je hned!), Roman Luknár (Ostrým nožom) a Milan Ondrík (Nech je svetlo). Za ženský herecký výkon v hlavnej úlohe nominovali Nataliu Germani (Amnestie), Zuzanu Konečnú (Nech je svetlo) a Elu Lehotskú (Ostrým nožom). 

Dráma Marka Škopa Nech je svetlo o problémoch súčasnej rodiny a výchovy, o snahe zapadnúť, ale aj o podhubí a mechanizmoch spojených s bujnením extrémizmu získala 11 nominácií. Pri najlepšej réžii a najlepšom filme jej konkurujú Jonáš Karásek s Amnestiami a Juraj Šlauka s príbehom drogovo závislého pankáča Punk je hned!. V kategórii scenáristov je spolu s autorskými snímkami Škopa a Šlauku nominovaná aj dvojica Jakub Medvecký a Teodor Kuhn so scenárom k filmu Ostrým nožom, ktorý je inšpirovaný vraždou Daniela Tupého. Ten má 8 nominácií, Punk je hned! o dve menej. „Mimoriadne ma teší, že medzi ostrieľaných tvorcov sa tento rok dostali do užšej nominácie aj nováčikovia Juraj Šlauka alebo Teodor Kuhn s debutovými filmami, a to hneď v niekoľkých kategóriách. Znamená to, že mladých talentov pribúda, a to je skvelá správa pre slovenský film,“komentovala výsledky prvého kola hlasovania prezidentka SFTA Wanda Adamík Hrycová. 

Slnko v sieti za najlepšiu kameru môžu získať Denisa Buranová (Ostrým nožom), Tomáš Juríček (Amnestie) alebo Ján Meliš (Nech je svetlo). Za strih sú nominovaní Matej Beneš (Amnestie), František Krähenbiel (Nech je svetlo) a Marek Kráľovský (Trhlina). Trojicou najlepších dokumentov minulého roka sú podľa akademikov snímka o eutanázii Dobrá smrť Tomáša Krupu, príbeh básnickej skupiny Osamelí bežci: Ideme ďalej! Martina Repku a pohľad do obdobia mečiarizmu Skutok sa stal Barbory Berezňákovej. Cenu za najlepší animovaný film môže získať epizóda Poklad zo seriálu Drobci Vandy Raýmanovej a Michala Strussa, Sh_t Happens Michaely Mihályi a Davida Štumpfa alebo ŠarkanMartina Smatanu. 

Z 24 prihlásených filmov posunuli akademici do druhého kola celkovo 14 snímok. O Diváckej cene Slnko v sieti rozhodne internetové hlasovanie verejnosti a počas slávnostného galavečera, ktorý v priamom prenose odvysiela Jednotka 17. apríla, udelia okrem cien v jednotlivých kategóriách aj Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.

Nielen ocenené a nominované filmy predstaví po udeľovaní cien od 17. do 23. apríla Týždeň slovenského filmu, ktorý v bratislavskom Kine Lumière ponúkne okrem projekcií aj bohatý sprievodný program a domácu filmovú tvorbu uplynulého roka pripomenie aj v regiónoch. 

Výber z nominácií na Slnko v sieti 2019

NAJLEPŠÍ HRANÝ FILM 
Amnestie, r. Jonáš Karásek, prod. Maroš Hečko, Peter Veverka, Nataša Ďuričová, Jiří Konečný, Ivan Juráš
Nech je svetlo, r. Marko Škop, prod. Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad
Punk je hned!, r. Juraj Šlauka, prod. Ivan Ostrochovský

NAJLEPŠÍ DOKUMENTÁRNY FILM
Dobrá smrť, r. Tomáš Krupa, prod. Tomáš Krupa
Osamelí bežci: Ideme ďalej!, r. Martin Repka, prod. Maroš Šlapeta
Skutok sa stal, r. Barbora Berezňáková, prod. Mario Homolka, Dávid Čorba
 

NAJLEPŠÍ ANIMOVANÝ FILM
Drobci (epizóda Poklad), r. Vanda Raýmanová, Michal Struss, prod. Vanda Raýmanová
Sh_t Happens, r. Michaela Mihályiová, Dávid Štumpf, prod. Peter Badač
Šarkan, r. Martin Smatana, prod. Peter Badač

Matúš Kvasnička
foto: Artileria

VZHĽADOM NA SITUÁCIU SÚVISIACU SO ŠÍRENÍM KORONAVÍRUSU SA PODUJATIE RUŠÍ. O NOVOM TERMÍNE BUDEME INFORMOVAŤ (uzávierka čísla bola koncom februára)

Prínosná abeceda pre filmových študentov. Od Dogvillu až po Z. 

Režisér, strihačka, kameraman, kostymérka, zvukový editor, producent... Na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa objaví vysoká koncentrácia uznávaných svetových filmárov. Od 10. do 14. marca sa tam koná 9. ročník networkingovej a vzdelávacej platformy Visegrad Film Forum, ktorá dovolí študentom a návštevníkom nahliadnuť do sveta rôznych filmových profesií.

Pred päťdesiatimi rokmi natočil angažovanú drámu Z, ktorá ho predstavila celému svetu. Francúzsky režisér gréckeho pôvodu Gosta-Gavras zaujal najprv v Cannes, kde získal Cenu poroty, a o pár mesiacov neskôr získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film a za strih. „Z je film našej doby. Je o tom, že dokonca aj morálne víťazstvá sú skorumpované. Budete plakať a budete nahnevaní,“ reagovali na film v roku 1969 noviny Chicago Sun Times. Na filme mladého Costu-Gavrasa vyzdvihli brilantnosť politického trileru, ale ocenili aj „priam až neznesiteľne vzrušujúci štýl“, v akom ho natočil. 

Politické konflikty a drámy ho nikdy neprestali zaujímať. Costa-Gavras sfilmoval aj naše reálie, a to vo filme Priznanie (1970) o monsterprocese s Rudolfom Slánskym. Do Bratislavy príde so svojím najnovším dielom Dospeláci v miestnosti, v ktorom sa vracia do rodného Grécka. Zo subjektívneho pohľadu bývalého ministra financií Janisa Varoufakisa v ňom zachytáva politické rokovania o riešení gréckeho dlhu.

S novým filmom príde na Slovensko aj poľský kameraman Paweł Edelman. Historická dráma Dôstojník a špiónje posledná v rade jeho spolupráce s režisérom Romanom Polanským. Edelman je známy aj spoluprácou s Andrzejom Wajdom. Návštevníkom VFF priblíži svoju prácu s obrazmi, ktoré majú slúžiť filmu. O dialógu s publikom bude zase rozprávať dánska strihačka Molly Malene Stensgaard, ktorú určite poznajú fanúšikovia filmov Larsa von Triera. Do jej bohatej filmografie patria tituly Idioti, Tanečnica v tme, Dogville, Melancholia,Nymfomanka či Jack stavia dom. „Som rozprávačkou. Moje nástroje sú filmové. Obrazy, zvuk, hudba. Ľudský výraz, slová, tempo, dynamika. Som v dialógu s divákmi, s ich mozgami a srdcami. Snažím sa vytvárať filmové momenty na plátne. Momenty, z ktorých cítiť pravdu, autentickosť, pozdvihnutie a niekedy kúzlo,“ povedala Stensgaard, ktorá na VŠMU uvedie kultovú snímku Dogville a porozpráva o jej vzniku.

Okrem spomínaných osobností sa v Bratislave predstaví aj producent a scenárista Jim Stark, ktorý spolupracoval s tvorcami ako Jim Jarmusch, Szabolcs Hajdu či Corneliu Porumboiu. Medzi hosťami bude aj strihač zvuku Eddy Joseph, známy prácou na snímkach Casino Royale, Harry Potter a Kameň mudrcov, Batman či na ikonickom hudobnom filme Pink Floyd: The Wall. O tom, ako vytvoriť ikonické kostýmy, porozpráva zase americká kostymérka Debra McGuire, ktorá pracovala celú dekádu na seriáli Priatelia. 

„Počas piatich dní budú mať všetci naši hostia prednášku alebo moderovanú diskusiu. Niektorí absolvujú aj premietanie svojho filmu a po ňom diskusiu zameranú na to, ako pracovali konkrétne na tom diele,“ približuje pre Film.sk výkonný riaditeľ podujatia Jakub Viktorín. „Visegrad Film Forum sa snaží každoročne priniesť do Bratislavy rôzne filmárske profesie, a to nielen režisérov, čo je štandardom pri filmových festivaloch. Naším zámerom je priniesť diverzitu v programe a pohľad rôznych pozícií v štábe, ktoré sa podieľajú na výrobe filmu. To súvisí aj s našou primárnou cieľovou skupinou, ktorou sú mladí filmári či študenti filmu." Organizátori chcú účastníkom ukázať nielen pestrosť pozícií vo filmovom priemysle, ale aj to, že tvorba filmu je tímová práca. „Každoročne sa nejakou časťou programu snažíme hlbšie sústrediť na aktuálny problém či situáciu v súčasnej kinematografii. Tento rok je to európsky autorský film – práca na nízkorozpočtových snímkach v porovnaní s prácou s režisérmi, ktorí dosiahli medzinárodný kredit,“ ozrejmuje Viktorín. 

Súčasťou podujatia bude už tradične aj prezentácia filmových škôl. Z krajín V4 sa predstaví domáca FTF VŠMU, ďalej maďarská Univerzita Károlya Eszterházyho z Egeru, česká Filmová akadémia Miroslava Ondříčka z Písku a poľská Filmová škola Krzysztofa Kieślowského z Katovíc. Tento rok ich doplnia školy z Bosny a Hercegoviny, zo Srbska, z Arménska a z Maroka. Návštevníci si budú môcť pozrieť tamojšie filmy, diskutovať o nich a zažiť podnetné konfrontácie rôznej študentskej tvorby. „Zahraniční študenti spomínajú na Visegrad Film Forum vždy s pozitívnymi ohlasmi. Viaceré školy aj pedagógovia sa k nám s radosťou vracajú. Študenti si za tých intenzívnych päť dní nájdu aj množstvo medzinárodných kontaktov, ktoré často vydržia aj po skončení podujatia, čo vieme z viacerých spätných väzieb. Čo sa týka domácej FTF VŠMU, máme z roka na rok pozitívnejšie ohlasy zo strany študentov, teší nás ich vzrastajúci záujem. Ukazuje sa, že prednášky uznávaných filmárov v kombinácii s intenzívnou medzinárodnou atmosférou sú pre domácich študentov veľkou pridanou hodnotou k bežnému štúdiu,“ uzatvára Viktorín. 

Zuzana Sotáková

VZHĽADOM NA SITUÁCIU SÚVISIACU SO ŠÍRENÍM KORONAVÍRUSU SA PODUJATIE RUŠÍ. O NOVOM TERMÍNE BUDEME INFORMOVAŤ (uzávierka čísla bola koncom februára)

Febiofest: Vo svete dobrých filmov

So sloganom Zaostrené na dobrý film sa od 11. do 17. marca uskutoční 27. ročník Medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava, ktorý prinesie vyše sto filmových titulov, stretnutia s tvorcami, sprievodné podujatia a nebude chýbať ani program pre filmových profesionálov.

Organizátori festivalu si tento rok dali za cieľ zaujať a osloviť nielen skalných festivalových návštevníkov; podľa slov novej výkonnej riaditeľky Ľubice Orechovskej chcú programom osloviť aj nové, a teda širšie publikum. Tomuto zámeru zodpovedá aj nová sekcia Film+, zostavená z filmov, ktoré rezonovali na svetových festivaloch. Britsko-sýrska snímka Pre Samu (r. Waad Al-Khateab, Edward Watts), ocenená v Cannes i cenou BAFTA, nominovaná na Oscara v kategórii dokumentov, je audiovizuálnym denníkom, ktorý „píše“ matka a novinárka v sýrskom meste Aleppo, zmietanom vojnou, svojej dcére. Film je obžalobou vojnového konfliktu. Za drámu Dlhaňa, ktorá sa odohráva v Leningrade roku 1945 tesne po druhej svetovej vojne, si z Cannes odniesol Cenu za najlepšiu réžiu v sekcii Un Certain Regard ruský režisér Kantemir Balagov. 

V Cannes mala premiéru aj Prvá láska japonského režiséra Takašiho Miikeho, v ktorej sa počas jednej strastiplnej noci v Tokiu pretnú osudy boxera Lea a jeho prvej lásky, prostitútky Monicy. Protagonistom Jelenice francúzskeho režiséra Quentina Dupieuxa je zase 44-ročný Georges. Posadnutosť dizajnovou bundou z jelenej kože ho privedie na cestu zločinu. Poľsko-francúzska dráma Corpus Christi (r. Jan Komasa) o delikventovi, ktorého náhoda odeje do kňazského rúcha, získala oscarovú nomináciu v kategórii medzinárodných filmov, rovnako ako macedónska snímka Krajina medu (r. Tamara Kotevska, Ljubomir Stefanov), nominovaná na Oscara aj v kategóriidokumentárnych filmov.

Tvorbu hlavného hosťa festivalu, francúzskeho režiséra gréckeho pôvodu Costu-Gavrasa, ktorý si v Bratislave prevezme Výročnú cenu Asociácie slovenských filmových klubov za prínos svetovej kinematografii, predstaví sekcia Osobnosti. Režisér zavíta aj medzi študentov v rámci networkingovo-vzdelávacieho podujatia Visegrad Film Forum, s ktorým Febiofest už druhý rok spolupracuje.

Okrem jeho hraných filmov ponúkne táto sekcia predovšetkým dokumenty venované filmovým osobnostiam. Francúzsky režisér Joël Farges pátra po osude jedného zo zakladateľov českého animovaného filmu, výtvarníka, spisovateľa a režiséra vo filme Jiří Trnka: Nalezený přítel. Islandská režisérka Hrafnhildur Gunnarsdóttir vo filme Efekt Vašulka zase pripomenie dielo priekopníkov videoartu Steiny a Woodyho Vašulkovcov. Woody, narodený ako Bohuslav Vašulka v Československu, zomrel minulý rok v Spojených štátoch, kde s manželkou Steinou žili od 60. rokov. Minulý rok opustila filmový svet aj francúzska režisérka Agnès Varda. Festival uvedie jej posledný film, autobiografiu Varda podľa Agnès. Nová česko-slovenská snímka Alchymická pec Adama Oľhu a Jana Daňhela je venovaná tvorbe filmára a výtvarníka Jana Švankmajera.

Ďalšie nové slovenské a koprodukčné tituly uvedú v sekcii Slovenská filmová krajina. „Tohtoročný výber slovenských filmov je veľmi silný, čo potvrdzuje okrem iného aj fakt, že až šesť z ôsmich titulov má za sebou svetovú premiéru na niektorom z kľúčových zahraničných festivalov,“ poznamenáva supervízor programu Přemysl Martinek. O viacerých z nich informujeme na inom mieste, v rubrike Novinky, keďže po slávnostnej premiére na Febiofeste prídu aj do bežnej kinodistribúcie.

Súťažná sekcia V strede Európy ponúkne krátke filmy z krajín V4, z Rakúska a tento rok aj z Ukrajiny. Objavia sa medzi nimi aj viaceré festivalovo úspešné tituly, napríklad na Oscara nominovaná česká Dcéra (r. Daria Kashcheeva), česko-slovensko-francúzsky Sh_t Happens (r. David Štumpf, Michaela Mihályi) alebo ukrajinská Hlboká láska (r. Mykyta Lyskov).

Zrkadlo minulosti pripomenie a lektorskými úvodmi priblíži diela zo zlatého fondu kinematografie. V programe sú napríklad Crash Davida Cronenberga, Dogville Larsa von Triera, Modrý zamat Davida Lyncha, ale aj film Zvony pre bosých Stanislava Barabáša, v ktorom si zahrali Vlado Müller, Ivan Rajniak,  Ewa Krzyzewská či Radovan Lukavský. „Sekcie, ktoré sa na festivaloch venujú výberu archívnych filmov, začínajú prežívať nečakanú renesanciu. Popri klasike z prvej polovice 20. storočia sa do nich čoraz častejšie dostávajú aj filmy, ktoré formovali súčasného diváka a súčasný svetový film, a tejto tendencii sme tohto roku podľahli aj my,“ vysvetľuje Martinek.

Divákom, ktorí vyhľadávajú filmové experimenty a netradičné filmové rozprávania, sú venované sekcie Bez limitov a Kino-Ikon+. Druhá menovaná sa bude tento rok v troch samostatných programoch venovať súčasnému rakúskemu experimentálnemu filmu. Predstaví diela klasikov aj menej známych tvorcov. 

Sekcia Planet Dark uvádza zaujme fanúšikov hororov a temných žánrov. Najmladším divákom je zase určený Filmový kabinet deťom s rozšíreným filmovým programom a tvorivými dielňami. „Bratislava ako rýchlo rastúce hlavné mesto potrebuje mať jeden hlavný reprezentatívny filmový festival. Febiofest má na to najlepšie predpoklady – svojou tradíciou, odvážnym filmovým programom a výrazným rozvojom programu pre domácich i zahraničných filmových profesionálov,“ uviedol nový umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský.

Na Febiofeste sa už po piaty raz uskutoční program pre filmových profesionálov Industry Days. Jeho hlavnou súčasťou je prezentácia pripravovaných filmových projektov Works in Progress. V KineLumière predstavia 16. marca o 10. h dvanástku rozpracovaných titulov, medzi nimi aj novinky Jakuba Kronera (Miki), Mátyása Priklera (Moc) či Jonáša Karáska (Spis). Súčasťou Industry Days budú aj panelové diskusie a networkingové podujatia. V spolupráci s festivalom a Industry Days sa koná aj workshop MIDPOINT Intensive SK. Zameriava sa na analýzu scenárov celovečerných hraných filmov vo vývoji a povedie ho režisér, producent a scenárista Ivo Trajkov. 

Hlavný program Febiofestu sa uskutoční v Bratislave v kinách Lumière a Mladosť. Sprievodný programom v podobe koncertov a párty bude prebiehať vo V-klube. 

Výber filmov z hlavného programu uvedie 15 ďalších slovenských kín.

Jaroslava Jelchová
foto: Febiofest