Obyčajný obraz neobyčajne skazenej dediny

V rubrike TV tip predstavujeme slovenské filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime film Dušana Trančíka Iná láska (1985), ktorý v marci uvedie Dvojka RTVS.

Príbeh sa odohráva v drsnom prostredí medzi lesnými robotníkmi na strednom Slovensku. Mladý doktor Peter Hradil (Maroš Kramár), podmienečne odsúdený za nezákonný medicínsky zákrok, prichádza do horskej dediny Borinka, aby tak trochu ušiel pred sebou samým a začal odznova. S pocitom previnenia vyhľadá Martu, ktorej nezákonne pomohol. Chce jej vrátiť špinavé peniaze, ktoré dostal za asistenciu pri potrate. No Peter sa napokon rozhodne v dedine ostať. Zamestná sa na miestnej píle a postupne zisťuje, že prostredie obce je rovnako skorumpované ako mesto, odkiaľ utiekol. Podvody a nekalé kšefty sú na dennom poriadku. On sa však špinavostiam odmieta prispôsobiť. 

Scenár filmu napísal Jiří Křižan, kameraman Alojz Hanúsek komunikuje s motívmi ohrozenia a odporu pochmúrnosťou obrazovej atmosféry a náladu snímky významne dotvára hudba Mariána Vargu. Režisér si dal záležať na gestách a výrazoch tváre každého jedného herca od Maroša Kramára cez Györgya Cserhalmiho, Ivanu Chýlkovú a Rudolfa Hrušínskeho mladšieho až po slovenských hercov v úlohách dedinčanov, z ktorých spomeňme aspoň nenápadnú Janu Plichtovú či Martu Rašlovú. 

Dušan Trančík o svojom filme v rozhovore pre denník Sme v roku 2006 prezradil: „Bolo to dramatické nakrúcanie – zimné exteriéry, ťažký terén. Autorsky bol film plný vzdoru proti elitárstvu, prospechárstvu vtedajšej spoločnosti. Po obrazovej stránke bol koncipovaný stroho, dôsledne minimalisticky, čo zvýšilo jeho dramatickú dôraznosť. Nakrúcanie trvalo dva mesiace, efektívne asi 28 filmovacích dní...“ Ako tvrdí Trančík, projekt sa na Kolibe nestretol s pochopením, ale „napokon sa hodil ako ideový štít pri plnení kultúrno-politických úloh perestrojky“

Estetik a filmový teoretik PeterMichalovič charakterizoval Trančíka pri príležitosti malej prehliadky jeho filmov, zorganizovanej v roku 2016 v Kine Lumière v Bratislave k jeho sedemdesiatke, ako človeka „vzácne umelecko-dokumentaristicko tvrdohlavého“, ktorý si vždy povedal svoju pravdu, aj keď z toho plynuli nepríjemné konzekvencie. Jana Bílková v recenzii Inej lásky v časopise Kino z roku 1986 uvádza: Trančíkov a Křižanov film je mementom. Svoje varovanie však nevyslovuje pomocou didaktických barličiek, ale prostredníctvom drsného a pôsobivého príbehu, ktorý nie je ľúbivý na pohľad, ale ktorý sa veľmi nepríjemne zadiera pod kožu. Nepredkladá schematických hrdinov, ale ľudí, z ktorých má každý ďaleko k dokonalosti.“

V dobovej tlači však zazneli aj kritickejšie hlasy. Medzi výhradami sa napríklad objavilo, že kým vo fáze literárnej prípravy vykazoval projekt vysoké ambície, tie sa nenaplnili vo fáze realizácie filmu.

Celý príbeh smeruje k tragickému koncu. Petrovi vrazia do brucha nôž a nie je jasné, či hrdina prežije. Režisér ukazuje nemocničnú posteľ, ako sa voľne pohybuje po chodbe, nikto ju nevedie. Leží na nej človek, ktorý hneď na začiatku svojej kariéry zakopol a vie, že následky si bude niesť po celý život. Na druhej strane, bodol ho chlap z dediny, kde si ľudia postupne poohýbali morálku na svoj vlastný obraz. Čo je teda väčšie zlo? Ak si divák dokáže odpovedať na nastolené otázky, potom už nebude dôležité, či nemocničná posteľ s Petrom smeruje do operačnej sály, alebo do márnice.

Iná láska (r. Dušan Trančík, 1985)     Dvojka RTVS, 9. 3. 2019

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
FOTO: archív SFÚ/Václav Polák