Kino Lumière v marci predstaví filmový repertoár herca Jozefa Kronera, ktorý by sa tento mesiac dožil 95. narodenín. Dramaturgom kina slúži ku cti, že túto populárnu hereckú osobnosť pripomínajú výberom jej najkvalitnejších filmov, že zámerne nechávajú bokom obohraté televízne adaptácie slovenskej ľudovej klasiky, často inklinujúce k zjednodušujúcemu interpretačnému stereotypu, a dávajú prednosť dramatickým príbehom, v ktorých mohol naplno a v širokom typologickom rozpätí vyniknúť Kronerov mimoriadny talent. Vrcholom je, samozrejme, jeho strhujúca kreácia v oscarovom filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965) či herecká účasť na kľúčových dielach slovenskej kinematografie Kosenie Jastrabej lúky (1981) a Tisícročná včela (1983). Ale nezabudnuteľnú figúru starého múdreho klauna, ktorý cez svoje bohaté životné skúsenosti ovplyvňuje a poznamenáva osudy viacerých zúčastnených postáv, vytvoril aj vo filme Martina Friča Lidé z maringotek (1966). Prekvapením bude na Slovensku takmer neznáma absurdná komédia spolupútnika českej novej vlny Jana Moravca Muž, který stoupl v ceně (1967). Nazdávam sa, že svižne rozihraná historka plná nečakaných situácií a až surrealistickej nadsádzky, nakrútená v duchu poetiky Juráčkových a Němcových filmov 60. rokov, dodnes poteší svojím suchým humorom a mrazivou atmosférou zdanlivo bezvýchodiskovej existencie...

Som presvedčený, že potešia aj dva ďalšie tituly českej proveniencie: veselohry Tři přání (1958) a Kdo chce zabít Jessii? (1966). Prvú z nich nakrútili režiséri Kadár a Klos ako modernú rozprávku zo súčasnosti (50. rokov) s takou spoločenskokritickou otvorenosťou a odvahou, že film skončil po zdrvujúcom straníckom odsúdení na niekoľko rokov v trezore, jeho autori dostali tvorivý dištanc a mohli sa na Barrandov vrátiť až po piatich rokoch. Popri nesporných scenáristických kvalitách a hereckých výkonoch má film schopnosť zaujať dnešného diváka aj ako pomerne autentické svedectvo doby, spôsobov života, strastí aj radostí vtedajších členov spoločnosti, ktorá sa pozvoľna začínala emancipovať a uvedomovať si svoje reálne pozície. A Jessie, uvádzaná ako spomienka na nedávno zosnulého režiséra Václava Vorlíčka? To je dieťa „bezstarostnej tvorivej mladosti“, spontánny, vtipný, nespútaný gejzír dômyselných nápadov a originálnych gagov, svieža paródia na zahraničné komiksové seriály s vynikajúcim hereckým obsadením so sexidolom 60. rokov Olinkou Schoberovou a slovenským kulturistom Jurajom Višným na čele. Žiaľ, pre jeho emigráciu po roku 1968 sa film nesmel istý čas vôbec premietať...

odporúča filmový historik Vladimír Mlčoušek

Bolo to pre mňa veľké prekvapenie. Našťastie, veľmi pozitívne. Na jeseň roku 1991 prišlo do našich kín mnohovýznamové podobenstvo Ježiš z Montrealu (1989), nevšedný a moderný pohľad na život Krista. Režisér Denys Arcand nehľadá zmysel Spasiteľa iba v evanjeliu, ale hlavne v človeku. Duchovný z miestneho kostola poverí hlavného hrdinu Daniela, aby zmodernizoval a zosúčasnil biblický príbeh krížovej cesty. Daniel osloví na spoluprácu svojich bývalých spolužiakov a priateľov, ktorých životy (ako absolventov umeleckých škôl) sú v tom čase už niekde inde, a tento projekt sa pre divadelníkov nečakane stáva prelomovým životným momentom.

Forma i obsah ich „krížovej cesty“ vytvárajú sugestívny prienik Ježišových čias a súčasného sveta. Moderná interpretácia evanjelia sa strieda s pasážami zo súkromných životov členov hereckej skupiny. Celý príbeh filmu však naberá až mrazivé rozmery. Správna rada kostola totiž predstavenie zakáže! Myslím si, že tento film by nebol v súlade s „tradičnými kresťanskými hodnotami“ ani v kontexte našich duchovných predstaviteľov. Jeden z najlepších filmov s touto tematikou bol ocenený Cenou poroty aj Ekumenickou cenou (!) v Cannes.

Chcete si konfrontovať svoje najväčšie túžby a sny? Nový film Paola Sorrentina Oni a Silvio (2018) vznikol pôvodne ako dvojdielny s názvom Toro, v preklade Býk. Názov by však mohol byť aj Ako som sa štyri razy stal premiérom. Producenti vytvorili aj 152-minútovú verziu filmu pre kiná. Hoci vás už úvodné titulky upozornia, že „odkaz na existujúce osoby a fakty je umelecky pozmenený a interpretovaný“, súčasnému divákovi sú kontexty jasné od začiatku. Protagonistu príbehu síce najprv nazývajú iba „on“, ale postupne ho „oni“ volajú už „Silvio“ alebo „predseda“.

Áno, najbohatší muž Talianska a niekoľkonásobný tamojší premiér Silvio Berlusconi sa stal inšpiráciou na Sorrentinovu komediálnu drámu. Istý typ spoločenskej kritiky sa nachádza vo viacerých režisérových filmoch ako jeho obľúbený prvok. Stačí si spomenúť na oscarovú Veľkú nádheru. Milionára a politika stelesňuje Sorrentinov dvorný herec Toni Servillo, ktorý opäť presvedčivo zúročil svoj cit pre (až) groteskné situácie s výraznou mierou cynizmu. Silvio aj všetci „oni“ žijú a pohybujú sa vo svete, kde sú poctivosť a slušnosť neprípustnými hodnotami. A keďže tento film nie je tak ďaleko od skutočného sveta, bude mať vysokú výpovednú hodnotu aj pre divákov na Slovensku.

odporúča dramaturg filmového klubu Richard Kováčik