Dorota Kenderová

riaditeľka Východoslovenskej galérie

Rebríčky obľúbenosti nie sú moje obľúbené. V každej etape života si ma vyberie niečo, čo ma ovplyvní. Od detstva som inklinovala k tajomnému, fantastickému, strašidelnému a, samozrejme, výtvarnému. Aj preto ma fascinovali slovenské (koprodukčné) rozprávky z 80. rokov. Jakubiskov Pehavý Max a strašidlá, navždy obľúbená Perinbaba, ale aj ďalšie rozprávky, ktoré majú k surovosti života bližšie ako napríklad české.Mahulienu, zlatú pannu, Kráľa Drozdiu bradu, Popolvára najväčšieho na svete som vnímala ako dramatické, vznešené a „naozajstné“. Ak by som mala vybrať jeden jediný film za všetky, tak by to určite bola Šulíkova Záhrada. Magický realizmus, skvelé kompozície, výtvarnosť, perfektná lokácia, výborné herecké výkony, Godárova hudba a hlavne obrazy, na ktoré sa nezabúda. Jedným z nich je levitujúca Helena v závere filmu, keď je všetko tak, ako má byť.