Kino-Ikon 2/2018
(Asociácia slovenských filmových klubov, Vysoká škola múzických umení v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, Bratislava, 2018, 345 strán)

Veľká časť nového čísla časopisu sa venuje téme filmových festivalov. Mark Cousins v úvodnom príspevku tohto bloku textov konštatuje, že festivaly prechádzajú formálnou strnulosťou, a privítal by v tomto smere pohyby, ktoré by z podujatí vytvárali autorské diela, podobne ako je to pri filmoch. Organizátori festivalov by tak boli v pozícii rozprávačov a štylistov, ktorí by sa mali snažiť robiť veci inak. Rubriku Studium otvára štúdia Kataríny Mišíkovej Divoké deväťdesiate kedysi a dnes. Poetika a pragmatika reprezentácie politickej situácie deväťdesiatych rokov v slovenskom filme. Jana Ondrušová sa zaoberá osudmi Ladislava Grosmana v rokoch 1968 až 1973 a prípadom Rendez-vous strýce Davida. Ďalšie dva príspevky v rubrike (od Andrey Slovákovej a Martina Kaňucha) už prenikajú do oblasti filmových festivalov. Kino-Ikon približuje aj osobnosť a tvorbu estónskeho autora animovaných filmov Üla Pikkova i predčasne zosnulého slovenského režiséra Aramisovu, vracia sa k diskusii o Kubošovom filme Posledný autoportréta ďalším dielam a témam sa venujú rubriky Za okrajom a Filmové a literárne reflexie. Súčasťou čísla je i filmový občasník študentov audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame.

 

Tomáš Vyskočil: 
200 nejlepších seriálů všech dob 

(Mladá fronta, Praha, 2018, 280 strán)

Nedávno sa v Česku predstavila analytická publikácia Radomíra D. Kokeša Světy na pokračování (2016), venovaná stavbe seriálového rozprávania. Ako koncepčný protipól teraz pod Kokešovou odbornou kuratelou uplatnil Tomáš Vyskočil (*1979), zakladateľ serveru Edna.cz pre diskutérov o zahraničnej seriálovej tvorbe, rýdzo populárny prístup k téme seriálov. Do reprezentatívneho koša poukladal a stručne charakterizoval výrazné tituly, rozčlenil ich na komediálne, kriminálne, dramatické, hororové a fantazijné, združil ich do podkategórií a doplnil odkazmi na ich mediálnu dostupnosť. Dôsledky nutnej redukcie a subjektívnej autorskej voľby kandidátov treba pri takejto „bestofke“ akceptovať, titulom avizovaný výber z diel „všetkých čias“ by však nemal pri šiestej, siedmej a ôsmej dekáde minulého storočia zívať prázdnotou. Hoci vznik knihy akiste iniciovala práve špecifická vlna seriálovej záplavy posledných rokov, vzdialenejšia televízna minulosť z nej vyšumela, akoby hodnotovo aj historicky prestala platiť.

 

Viktor Filimonov: 
Andrej Tarkovskij: Skutečnost a sny o domově 

(preklad Michal Téra z orig. Andrej Tarkovskij: Sny i jav o dome, Pavel Mervart, Červený Kostelec, 2019, 560 strán)

Biografická kniha o osobnostne a tvorivo charizmatickom, spirituálne založenom filmovom režisérovi a hľadačovi platných humánnych konštánt Andrejovi Tarkovskom (1932 – 1986) približuje komplikované okolnosti tvorcovho života a vzniku jeho diel v prebíjaní sa úskaliami sovietskeho režimu a neskoršej emigrácie. Viktor Filimonov, ktorý v Rusku publikoval aj monografiu Andreja Končalovského, neprináša objavné pohľady, ale inšpiratívne podnety zhromaždených svedectiev a analýz. V slovenskom či českom preklade sa doteraz Tarkovského životu v takomto rozsahu nevenovala žiadna kniha. Mohli sme však oceniť dokumentačne podrobne vybavený zborník jeho rozhovorov, esejí a korešpondencie Krása je symbolem pravdy (Camera obscura, Příbram 2005, 2011). Ďalšiu objemnú knihu Deník 1970–1986(Větrné mlýny, Brno 1997) poškodili chyby v českom vydaní. Na webe je dostupná samizdatová publikácia Igora Kováča z roku 2005 Svetlo v chráme (meditácie nad filmami Andreja Tarkovského). Kniha vychádza v edícii venovanej ruským a slovanským kultúrnohistorickým fenoménom.

dan, Peter Ulman