Febiofest: Stretnutie filmárov s publikom 

Po vlaňajšom jubileu vstupuje Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest do svojho 26. ročníka (20. – 26. 3.) s viacerými novinkami. Najvýraznejšou je ústredná téma, ktorá sa bude niesť programom v rôznych premenách. Súčasťou festivalu bude aj rastúci program pre filmových profesionálov.

„Téma je ďalšia možnosť, ako prezentovať filozofiu festivalu, ako zjednodušene demonštrovať určité dramaturgické postupy a zladiť spôsob prezentácie festivalu s jej obsahom,“ približuje umelecký riaditeľ Febiofestu Přemysl Martinek. Tou aktuálnou témou je zlo a Martinka pri jej výbere inšpirovala aj polarizácia spoločnosti pri dôležitých otázkach súčasnosti, akými sú imigrácia, budúcnosť Európskej únie či globálne otepľovanie. A zlo v nejakej forme obsahuje každý film. Téma sa prejaví i v sekcii Zrkadlo minulosti. „Táto sekcia bola pôvodne plánovaná skôr ako priestor na prezentáciu novo zdigitalizovaných filmov zo stredoeurópskych archívov. Uvedomil som si však, že je to vlastne veľmi podstatná sekcia. Umožňuje nám lepšie pochopiť súčasný film a pripomenúť divákom tituly, ktoré máme tendenciu vnímať ako ,obohrané‘, ale pritom existuje široké publikum, ktoré ich nepozná,“ pokračuje Martinek. Návštevníci tak budú môcť vidieť diela ako Prípad Barnabáš Kos (r. P. Solan), Démanty noci (r. J. Němec), nemý horor Upír Nosferatu (r. F. W. Murnau) v sprievode živej hudby, Chaplinovho Diktátora či Triumf vôle v réžii Leni Riefenstahl. Prednášky zasadia tieto snímky do historického a spoločenského kontextu. Uvedená téma zla sa premieta aj do filmového bloku Kino-Ikon+ a do výberu novej sekcie Planet Dark uvádza.

Už po šiesty raz uvedie Febiofest súťažnú sekciu V strede Európy, kde sa stretne 20 hraných, dokumentárnych, animovaných a experimentálnych krátkych snímok do 30 minút z krajín V4 a Rakúska. V programe však návštevníci nájdu aj ďalšie osvedčené sekcie Klubový Jukebox a Bez limitov. „Klasickú autorskú kinematografiu obhajujú v sekcii Klubový film dnes svojimi novými filmami skvelí tvorcovia ako Claire Denis, Radu Muntean, Radu Jude, Peter Jackson, Paolo Sorrentino, Asghar Farhadi a ďalší. Zvedavý som na projekciu Ejzenštejnovho filmu Desať dní, ktoré otriasli svetomv sprievode dídžejky B-Complex alebo na nový český experimentálny audiovizuálny projekt Taran, ktorý mal premiéru na festivale v Rotterdame,“ menuje svoje programové tipy Martinek. Celý festival otvorí nový slovenský film Punk je hned! (r. J. Šlauka).

Hlavnou hviezdou festivalu bude ukrajinský režisér Sergej Loznica, ktorý bude spoločným hosťom Febiofestu aj podujatia Visegrad Film Forum (VFF) a prevezme si Cenu za prínos svetovej kinematografii. „Ďalej naše pozvanie prijal Wojciech Smarzowski, ktorý aktuálne prevracia naruby poľskú kinematografiu provokatívnym filmom Klérus, ale je aj autorom nekompromisnej Volyne alebo poetického filmu Svadba. Príde aj Peter Strickland, ktorý tu nie je neznámy, a uvedie svoj nový film Také krásne šaty. To sú tvorcovia, ktorých sme zaradili do pravidelnej podsekcie Osobnosti klubového filmu. Snažíme sa, aby s tým, ako pomaly rastie náš rozpočet, rástol i počet tvorcov, ktorí prichádzajú k uvádzaným filmom. Pre každý festival je nesmierne dôležité, aby sa počas neho stretávali tvorcovia s publikom aj medzi sebou,“ zdôrazňuje Přemysl Martinek.

Umelecký riaditeľ Febiofestu si pochvaľuje nadviazanie či rozšírenie spolupráce s viacerými projektmi, okrem VFF napríklad s KineDokom alebo s webovou platformou Planet Dark. Na festivale sa rozšíri program Filmového kabinetu deťom a aj regionálne ozveny Febiofestu dostanú novú tvár. „Dosť sa sústreďujeme na to, aby veľká časť projekcií bola niečím jedinečná. Či už miestom, kde sa odohráva, alebo lektorským úvodom, prednáškou, hudbou v prípade nemých filmov a podobne. Táto tendencia eventizácie projekcií je tento rok ešte výraznejšia ako v minulosti.“ Pokračovať bude prednáškový cyklus Josefa Rauvolfa o tvorbe beat generation a jej filmovej reflexii aj cyklus Spiritualita vo filme s teoretičkou Máriou Ferenčuhovou.

Pre filmových profesionálov je pripravené podujatie Industry Days. V rámci neho sa budú prezentovať pripravované slovenské projekty, na ktoré sa prídu pozrieť aj riaditelia a dramaturgovia prestížnych festivalov v Toronte, Benátkach, vo Varšave či v Karlových Varoch. Tento rok ponúkne program slovenským producentom aj špeciálnu prezentáciu medzinárodných vzdelávacích workshopov a predstaví sa i Slovenská filmová agentúra. 

Febiofest uvedie v programe viac ako sto filmov a v Bratislave sa bude konať v kinách Lumière, Mladosť a v Artkine za zrkadlom. Z hlavného mesta bude festival putovať do ďalších 15 miest Slovenska.

Zuzana Sotáková

Svetové hviezdy spoza kamery v Bratislave

Ukrajinský režisér Sergej Loznica mal prísť na Visegrad Film Forum (VFF) do Bratislavy už pred dvomi rokmi, no nakoniec svoju účasť zrušil pre pracovné povinnosti. Tento rok to napraví ako hosť 8. ročníka VFF. Okrem neho sa publiku na networkingovom a vzdelávacom podujatí pre študentov, ktoré sa bude konať od 19. do 23. 3., predstavia aj ďalší zaujímaví tvorcovia. 

Sergej Loznica získal za posledné roky status premianta na festivale v Cannes, kde uviedol niekoľko svojich filmov. Premiéru tam mali dokumenty Majdan (2014) a Les Ponts de Sarajevo (2014, podieľalo sa na ňom viacero režisérov) aj hrané filmy Moje šťastie (2010), V hmle (2012), Krotká (2017) a Donbas (2018). Posledný z nich rozpráva trinásť nadväzujúcich príbehov z okupovaného územia na Ukrajine a v Cannes mu vyniesol cenu za réžiu v sekcii Un Certain Regard. „Picasso raz povedal: Obraz alebo, ak to môžem povedať, umenie nie je na dekorovanie bytu. Je to ofenzívna a defenzívna zbraň proti nepriateľovi,“ odkázal v ďakovnej reči. Nezabudol v nej ani na svoj tvorivý tím a hercov, ktorí s ním prešli skúsenosťou z Donbasu. A práve na hercov sa Loznica zameria vo svojej prednáške na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU počas VFF. „Prednášať bude o práci s hercom, respektíve s charakterom na prieniku dokumentárneho a hraného filmu. Loznica by mal byť prítomný aj po premietaní každého z piatich filmov – Moje šťastie, Krotká, Proces, Majdan a Predstavenie – na moderovaných diskusiách,“ ozrejmuje pre Film.skvýkonný riaditeľ podujatia Jakub Viktorín. Loznica je podľa neho pozoruhodný nielen pre vyváženosť kvality jeho tvorby v oblasti hraného i dokumentárneho filmu, ale aj pre jej dosah a úspech na medzinárodných festivaloch. 

S dokumentárnou tvorbou súvisí ďalší hosť VFF – americká režisérka a kameramanka Kirsten Johnson, ktorá sa rovnako ako Loznica venuje spoločensky či geopoliticky významným a alarmujúcim témam. Pracovala na viac ako 40 filmoch, napríklad ako kameramanka oscarového dokumentu Citizenfour (r. L. Poitras) o whistleblowerovi Edwardovi Snowdenovi alebo na snímke The Invisible War (r. K. Dick), ktorá sa zaoberá sexuálnym zneužívaním v armáde. V autorskom dokumente Za kamerou prepája zábery, ktoré nazbierala počas svojej kariéry, s materiálom zo svojho osobného archívu z detstva a z posledných dní života svojej matky, trpiacej Alzheimerovou chorobou. Premiéru mal na festivale Sundance pred tromi rokmi. V ňom si kladie otázku, ktorá dokumentaristov často trápi: Mám zasiahnuť alebo sa len prizerať, ak som svedkom nebezpečnej situácie? Práve tento jej celovečerný debut a takisto krátky film Above, na ktorom sa režisérsky podieľala, premietne Visegrad Film Forum. „Kirsten bude mať prednášku zameranú na spoluprácu s rôznymi režisérmi a na dokumentárne postupy, ktoré používa vo svojej tvorbe na pozícii kameramanky alebo režisérky,“ približuje Jakub Viktorín, ktorý komentuje výber hlavných hostí takto: „Prepojenie filmového umenia s reflexiou toho, čo sa deje vo svete, je jednou z našich priorít, avšak pre nás je dôležité zavolať hlavne filmárov, ktorí dokážu inšpirovať naše publikum a deliť sa o svoje skúsenosti, vedomosti a pohľad na filmové umenie. Toto spĺňa na sto percent aj Kirsten Johnson.“

„Do Bratislavy zavíta aj ďalší kameraman Phedon Papamichael, ktorý pracoval na filmoch ako Nebraska, Walk the Line, Million Dollar Hotel či Zmenšovanie. Prednášku bude mať aj architekt Eugenio Caballero, držiteľ Oscara za film Faunov labyrint, ktorý naposledy spolupracoval s Alfonsom Cuarónom na filme Roma. Samozrejme, v programe nájdete aj iné zaujímavé mená a profesie,“ dodáva Jakub Viktorín. 

Súčasťou podujatia, ktoré sa primárne zameriava na študentov, ale je otvorené aj pre verejnosť, bude i prezentácia škôl. Z krajín V4 sa predstaví domáca FTF VŠMU, ďalej SZFE Budapešť, Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne a WRiTW v Katoviciach. Tento rok ich doplnia školy z Estónska, Rumunska, Ukrajiny a Maroka. Návštevníci si budú môcť pozrieť tamojšie filmy a diskutovať so študentmi a zástupcami škôl. 

Zuzana Sotáková

Zem spieva na výstavách

Film Zem spieva (1933), ktorý patrí do zbierok Národného filmového archívu SFÚ, je aktuálne súčasťou niekoľkých výstav nielen na Slovensku, ale i v Česku, odkiaľ pochádzal jeho autor Karol Plicka. Najnovšie sa dielo dostalo do kontextu výstavy Jdi na venkov! Výtvarné umění a lidová kultura v českých zemích 1800–1960 v Západočeskej galérii v Plzni. 

Karol Plicka. Obraz a pieseň. Tak sa volá výstava inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave. Prebieha od júna minulého roka, a hoci sa mala pôvodne skončiť už začiatkom februára 2019, napokon ju predĺžili až do 24. marca. Obsahuje Plickove fotografie českej a slovenskej krajiny a ľudu, no medzi exponátmi sú i Plickove osobné veci, záznamová technika, ktorú používal pri svojej etnografickej činnosti, aj ukážky ľudových krojov. No a hneď neďaleko vchodu do výstavných priestorov sa nachádza plátno, na ktoré sa premietaZem spieva, film, ktorý má vedeckú hodnotu v zachytení prejavov dobového vidieckeho života a ľudových zvykov na Slovensku, ale zároveň z neho cítiť Plickovo očarenie témou, odrážajúce sa v umeleckej úrovni výsledného diela. Škoda len, že na výstave nie sú o niečo ústretovejšie podmienky na sledovanie filmu, hoci pri jeho viac než hodinovej dĺžke asi nemožno očakávať veľa návštevníkov, ktorí by si ho tam chceli pozrieť celý.

Niečo podobné platí aj pre výstavu Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave, ktorá sa však Plickovi venuje viac-menej okrajovo a jeho Zem spieva sa tam uvádza na monitore. Karol Plicka zakladal na ŠUR filmové oddelenie, respektíve celoročný denný kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu, ktorý bol otvorený v školskom roku 1938/1939. Išlo vlastne o prvú filmovú školu v Československu. Žiaľ, tento kurz mal iba krátke trvanie, no bratislavské zábery, ktoré nahradili pôvodný pražský úvod v druhej verzii filmu Zem spieva, nakrútili údajne práve poslucháči Školy umeleckých remesiel. 

Výstava Nebáť sa moderny! prebieha na Bratislavskom hrade a potrvá až do 29. septembra. Do rovnakého termínu má trvať aj pražská výstava Božena Rothmayerová Horneková a Alice Masaryková. Svěřenkyně a mentor (1926–1939), na ktorú Slovenský filmový ústav takisto poskytol Plickov film Zem spieva. Výstavu pripravili pri príležitosti stého výročia vzniku Československa (otvorili ju už vlani) a mapuje tvorbu textilnej výtvarníčky B. Rothmayerovej a jej spoluprácu a vzťah s dcérou prezidenta T. G. Masaryka (mimochodom, s jeho podporou film Zem spieva vznikol). Koná sa pod hlavičkou Múzea hlavného mesta Prahy v Študijnom a dokumentačnom centre Norbertov. 

Prvého marca sa začala spomenutá výstava v Plzni Jdi na venkov!, ktorá je naplánovaná do 12. mája. „Pod pojmom ľudová kultúra si možno predstaviť relatívne nesúrodú zmes najrôznejších prejavov. Výstava vôbec prvý raz kriticky sleduje ich vzťah k výtvarnému umeniu v českých krajinách od začiatku 19. storočia do polovice 20. storočia. Akcent kladie na kultúru vidieckeho ľudu,“ píše sa v tlačovej správe k výstave. Tá je postavená na princípe viacerých „prestupujúcich sa vrstiev“ a tvoria ju obrazy, sochy, fotografie i filmy. V Plzni je aj Zem spieva. A o ďalších prienikoch tohto viac než 85 rokov starého diela Karola Plicku sa v SFÚ rokuje. 

Daniel Bernát
FOTO: archív SFÚ