CEE Animation Workshop

CEE ANIMATION WORKSHOP

V decembri minulého roka sa stretli stredo- a východoeurópski producenti a profesionáli z oblasti animovanej tvorby v Ľubľane na podujatí CEE Animation Workshop. Konfrontovali svoje skúsenosti, pomenúvali problémy a hľadali spôsob, ako dospieť k efektívnejším podmienkam vzájomnej spolupráce a k zviditeľneniu animovanej tvorby daného regiónu v medzinárodnom kontexte.

Prvý deň workshopu sa niesol v duchu krátkych prezentácií producentov, ich štúdií a projektov. V nasledujúcich dňoch sa dopoludnia konali väčšinou prednášky alebo panelové diskusie, popoludní sa diskutovalo v rámci networkingových skupín a večer prišli na rad pätnásťminútové mítingy vo dvojiciach, keď ste si mohli vybrať buď odborníka z oblasti, na ktorú ste sa chceli zamerať, alebo účastníka z radu producentov, s ktorým ste chceli prediskutovať možnosti spolupráce. Program bol nabitý, no myslím, že dramaturgia podujatia a jeho harmonogram boli nastavené dobre a zmysluplne.

CEE (Central and Eastern European) Animation Workshop spoluorganizovali kancelárie Media Desk viacerých krajín. Ich zástupcovia nám predstavili, ako ich kancelárie fungujú a aké sú konkrétne podmienky v rámci podporných programov, a zároveň sa dozvedeli, aké sú potreby a problémy nás producentov. To isté platí aj o zástupcoch kinematografického fondu EURIMAGES. Na podujatí sa zúčastnili aj vysielatelia, distribútori, sales agenti, odborníci z oblasti marketingu či financovania filmov. A najčastejšie sa tam skloňovalo slovo stratégia. Zdôrazňovala sa nutnosť ujasniť si hneď na začiatku projektu ciele, to, ako a kde chcete plánované dielo uplatniť. Ono je to totiž zložité. Ak sme spomínali napríklad vysielateľov, v každej krajine majú pravidlá na spoluprácu nastavené trochu inak a povedať si, že chcete preniknúť na zahraničný trh globálne, nestačí. Pri takom prístupe sa môže stať, že budete v istom momente vytvárať niekoľko verzií svojho projektu. Vzhľadom na to, že naša spoločnosť Super film v súčasnosti pripravuje seriál Tresky plesky, stretla som sa s vysielateľmi aj ja. Kým chorvátska televízia si nekládla žiadne podmienky na úpravu jazykovej verzie nášho projektu, poľská chcela prinajmenšom anglické titulky a írska, samozrejme, všetko v angličtine – vrátane pôvodných piesní.

Super film je malé, začínajúce štúdio, no na workshope boli aj zástupcovia zabehnutých spoločností, ktoré v oblasti animovanej tvorby pôsobia už roky. Pri nich sa pekne ukázalo, že vyprofilovať sa v tomto odvetví znamená dlhý a náročný proces, no nie je to nemožné. Za príklad nám dávali práve Írsko, neveľkú, no v oblasti animovanej tvorby živú a konkurencieschopnú krajinu. Kým sa však vypracovalo na súčasnú pozíciu, prechádzalo zložitým šesťdesiatročným vývojom. My v menších stredo- a východoeurópskych krajinách sme zvyknutí sťažovať sa, čo všetko nemáme a čo všetko sa nedá, ale skúsená írska producentka Siun Ni Raghallaigh, generálna riaditeľka Ardmore Studios a jedna zo zakladateliek Troy Studios, nás prerušila s tým, že sme predsa všetci na podobnej úrovni, treba sa názorovo zjednotiť, vytvoriť celok, ujasniť si spoločné smerovanie, prestať sa sťažovať a konať. A to vlastne bolo základnou ambíciou novej iniciatívy CEE Animation Workshop – zjednotiť zástupcov animovanej tvorby strednej a východnej Európy, ktorí by hájili svoje a spoločné záujmy na združujúcej platforme.

V týchto krajinách je najvypuklejším problémom nedostatok kvalifikovaných ľudí, čo súvisí so vzdelávacím systémom, ktorý produkuje málo kvalitných animátorov. Druhá vec je nesúlad v národných zdrojoch financovania animovaných projektov. Niektoré krajiny nemajú v rámci fondov vyčlenené samostatné programy na podporu animovanej tvorby, niekde neexistuje kategória na podporu animovaných seriálov, inde na celovečernú animovanú tvorbu... Všade je nejaké špecifikum, odchýlka a v konečnom dôsledku to všetko značne komplikuje medzinárodnú spoluprácu. Ďalším rozšíreným javom je, že menšie štúdiá musia brať veľa servisných zákaziek komerčného charakteru, aby mohli financovať chod štúdia a výrobu vlastných projektov. A výrobné lehoty filmov sa vzhľadom na nedostatok ľudí a nutnosť zákazkovej výroby predlžujú.

Na záver päťdňového workshopu sme podpísali dokument, ktorý odráža naše spoločné stanovisko, návrhy a požiadavky vo vzťahu k viacerým dôležitým bodom animovanej tvorby, priemyslu a vzájomnej spolupráce v krajinách strednej a východnej Európy. Prínosom tejto novej iniciatívy by mohlo byť napríklad zjednotenie národných pravidiel na koprodukovanie projektov, lepšie možnosti medzinárodnej prezentácie projektov regiónu pod jednotiacou značkou CEE Animation alebo zastúpenie na kľúčových trhoch animovanej tvorby.

Erika Paulinská (producentka zo spoločnosti Super film)

When East Meets West

WHEN EAST MEETS WEST

Filmoví profesionáli z viac ako 35 krajín sveta sa zišli v Taliansku na koprodukčnom fóre When East Meets West, ktoré sa konalo od 21. do 23. 1. v rámci Filmového festivalu Terst. V pozícii pozorovateľov sa na ňom zúčastnili aj niekoľkí študenti z Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Mária Pinčíková, študentka ateliéru dokumentárnej tvorby:
Na tomto fóre sa predstavilo 21 pripravovaných projektov – hraných i dokumentárnych – zo 16 krajín. Každý z nich obhajoval väčšinou jeho režisér a producent a mali na to 10 minút.

Z pohľadu začínajúceho režiséra bolo fascinujúce, akou formou autori prezentujú filmy. Nebola to žiadna hĺbavá filozofická debata, boli sme na filmovom trhu, kde potrebujete osloviť koproducentov, sales agentov, predstaviteľov fondov. Niektorí autori mali krátky trailer, iní zopár fotografií či teaser. Je veľmi dôležité dbať pri každom kroku na to, čo je hlavnou myšlienkou projektu, aký má presah, akou formou bude film natočený a prečo, pre akého diváka, aký je celkový rozpočet, s kým idete do koprodukcie atď. Niektoré projekty boli prepracované do detailov, iné o niečo menej – dôležité je, aby ste vytvorili čo najlepší film, ktorý si nájde diváka a na koprodukčnom fóre osloví potenciálneho partnera na zabezpečenie chýbajúcich financií. Je úžasné, ako je filmová komunita prepojená. V dnešnej dobe sa dá bezhranične spolupracovať, oslovovať partnerov – či už finančných, alebo kreatívnych – bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzate. Každého zaujíma len jediné – dobrý film.

Niektoré projekty prezentované v Terste ma oslovili viac, iné menej. Spätne uvažujem, či to bolo pre tému a jej spracovanie, alebo pre prezentáciu projektu. Musím však spomenúť poľského režiséra Marcina Bortkiewicza, ktorý mal takú silnú prezentáciu, že by som chcela jeho film vidieť. A to ani nemal trailer, iba zopár fotografií a slovami opísal námet a rozpracovaný scenár. Netreba preto zabúdať, že spôsob prezentácie pripravovaného projektu je rovnako dôležitý ako jeho realizácia.

Dorota Vlnová, študentka ateliéru dokumentárnej tvorby:
Pitchingové fóra sú miesta, kde stretnete ľudí, ktorí majú istú víziu a neboja sa za ňou ísť. Uvedomíte si tam, že v dnešnej dobe môže film veľmi jednoducho prekračovať hranice. Nemyslím len témou, narážam aj na financovanie, ktoré nemusí byť limitované iba slovenským či českým prostredím. Na takýchto podujatiach sa veľmi jasne ukazuje, že film je v konečnom dôsledku priemysel a vy ako tvorca sa v ňom chtiac-nechtiac musíte naučiť pohybovať. 

Zároveň si myslím, že každý mladý filmár príde skôr či neskôr do bodu, keď o sebe a svojej profesii pochybuje: či je to ten správny smer, či to má budúcnosť a aká asi bude vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti. Práve stretávanie sa s väčším okruhom ľudí, ktorí sú dôkazom, že sa to dá (napriek prekážkam), je v týchto životných fázach veľmi prospešné. Aj na fóre v Terste som sa ako pozorovateľ opäť utvrdila, že kde je vôľa, tam je cesta. Prezentované boli buď sľubne vyzerajúce projekty v štádiu postprodukcie, alebo len námety na budúce filmy. Našlo sa však aj niekoľko projektov, ktoré podľa mňa nedosahovali výraznejšiu úroveň inovácie, prieniku do témy či kvality. Prirodzene, vidieť na takom vážnom medzinárodnom podujatí filmové projekty, pri ktorých výška rozpočtu akoby kompenzovala ich obsahové či formálne nedostatky, nám študentom v istom zmysle dodáva sebavedomie a zároveň nás to nabáda k väčšej snahe pohnúť sa ďalej.

Peter Baran, študent katedry produkcie a distribúcie:
Film je produkt. Avšak kvalitný produkt nevznikne z jedného dňa na druhý. Podujatie v Terste bolo veľmi inšpiratívnym pohľadom na proces vzniku takýchto produktov. Prvá vec, ktorú si ihneď uvedomíte, je sloboda, ktorá existuje v európskom filmovom priemysle. Je úplne jedno, odkiaľ pochádzate, ak máte dobrý námet a projekt zaujme komisiu, ocitnete sa medzi vybranými a prezentujete sa. Námety a projekty sa navzájom veľmi líšia, podľa mňa nešlo pri žiadnom z nich o vyslovene zlý námet, no aj tak je kľúčové spracovanie. Z pohľadu financií sa však dostávame aj k tienistejšej stránke slovného spojenia When East Meets West (Keď sa Východ stretne so Západom): väčšina projektov zo „západného bloku“ mala rozpočty 500 000 až 900 000 eur, niektoré aj vyše milióna. Za „východ“ sme sa bavili o sumách 80 000 až 250 000. Je fascinujúce, ako môže na rôznych miestach sveta vzniknúť rovnako kvalitný film, no pri úplne odlišných rozpočtoch. Kde je potom v drahšom projekte hodnota 800 000 eur, ak vie tím východoeurópskych tvorcov spracovať ten istý námet za násobne nižšiu sumu? V tomto bode si uvedomíte, že financie sú pri filmoch iba čísla v tabuľkách a priplatiť sa oplatí len za overené mená. To značne zvýhodňuje všetky „východné“ projekty z pohľadu rozpočtov aj tvorcov. Aby som to zhrnul: treba zamakať, peňazí a možností je, zdá sa, veľa.