Audiovizuálny fond, SPP a otázka sponzoringu

Už koncom minulého roka sa objavila informácia, že spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP), plánuje poskytnúť finančný príspevok Audiovizuálnemu fondu (AVF) na rozvoj audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Vláda návrh schválila, SPP uzavrel s fondom zmluvu o spolupráci a otázka znie, ako AVF s príspevkom 1,5 milióna eur naloží.

So žiadosťou o spoluprácu sa na SPP obrátil priamo Audiovizuálny fond. Jeho riaditeľ Martin Šmatlák vysvetľuje, že ambíciou fondu nebolo oslovovať viaceré spoločnosti a po konzultácii s ministerstvom kultúry padla voľba priamo na SPP, ktorý už má dlhoročnú skúsenosť zo spolupráce s rezortom kultúry prostredníctvom úspešného programu na záchranu pamiatok Obnovme si svoj dom. Žiadosť „odobrilo“ ministerstvo hospodárstva ako jediný akcionár SPP a návrh schválila vláda. „SPP neočakáva priamu finančnú návratnosť svojho príspevku, v zmysle zákona je to dobrovoľný príspevok do Audiovizuálneho fondu a finančné prostriedky sa tým, že boli prijaté, stali súčasťou rozpočtu fondu. SPP do projektu vstúpil najmä so zámerom prezentácie svojej značky prostredníctvom podpory produkcie a distribúcie audiovizuálnych diel,“ hovorí Martin Šmatlák.

Príspevok 1,5 milióna má byť v tomto prípade určený na kinematografické diela v štádiu postprodukcie a distribúcie, ktoré už v AVF prešli selektívnym procesom. „Z administratívneho hľadiska by išlo o dofinancovanie aktivít súvisiacich s projektmi, ktoré sme už podporili, aby sme nemuseli odznova robiť celý selektívny proces,“ objasňuje Šmatlák. „Dominantným predmetom posudzovania by mala byť v tomto prípade reálna možnosť dokončiť dielo, jeho distribučná stratégia a komunikačná aj marketingová kampaň.“ Podľa Šmatláka nemusí ísť len o výber projektov, ktoré majú najväčší divácky potenciál, dôležité je, aby mali ich producenti a distribútori pripravenú efektívnu kampaň vzhľadom na cieľové skupiny projektu. Riaditeľ fondu v tejto súvislosti poznamenáva, že na vyhodnocovanie žiadostí uvažujú prizvať odborníka z reklamnej oblasti.

Využitie príspevku nie je viazané na obdobie jedného roka a nie je ani striktne určené, medzi koľko projektov sa má rozdeliť a aká suma môže byť vyhradená na jeden projekt. Zmluvné strany sa dohodli aj na tom, že nebudú obmedzovať udelenie podpory len na kategóriu hraných filmov. Presné podmienky, ako sa bude rozhodovať o výbere konkrétnych projektov, sa budú ešte dolaďovať v komunikácii fondu so zástupcami SPP. Výzvu na prihlasovanie žiadostí o tento druh podpory by chcel Audiovizuálny fond zverejniť už v prvom polroku 2018. Malo by ísť o žiadosti na projekty, ktoré majú reálnu šancu na dokončenie a uvedenie do distribúcie v dohľadnom čase.

Fond si od roku 2018 uplatňuje aj zákonnú možnosť dostávať podiel z príjmov niektorých podporených projektov a toto pravidlo sa môže vzťahovať aj na projekty podporené z príspevku SPP. Takto získané finančné prostriedky zostanú vo fonde na jeho ďalšiu podpornú činnosť.

Podľa Šmatláka je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, či sa fond s podobnou žiadosťou o spoluprácu obráti v blízkej budúcnosti aj na iné spoločnosti. Dôležité bude vyhodnotenie efektov, ktoré prinesie aktuálna spolupráca s SPP. Tá má vzhľadom na zámer komunikovať a propagovať značku spoločnosti prostredníctvom audiovizuálnych diel charakter sponzoringu, respektíve reklamy, s čím sa nespája získanie priamych finančných benefitov.

Riaditeľ Audiovizuálneho fondu hovorí, že diskusia o sponzoringu v slovenskom audiovizuálnom prostredí je aktuálna a témou sa zaoberá aj ministerstvo kultúry. Podľa neho by však malo ísť o hľadanie možností, ako prilákať neštátnych investorov pri istých zvýhodneniach, ktoré takúto investíciu urobia zaujímavou aj z finančného, nielen z komunikačného či spoločenského hľadiska. „Na jednej strane máme za sebou výnimočný rok, ktorý ukázal, že aj slovenský film môže pritiahnuť divákov do kina, ale stále si myslím, že sme malý trh a že napriek úspechom slovenských filmov nedôjde k prílevu súkromných investorov ochotných investovať do filmovej produkcie. Na to im treba vytvoriť vhodné podmienky. Jedným z takýchto krokov bola nedávna zásadná úprava nášho programu 5 – podpora audiovizuálneho priemyslu. Ale to je v rámci platnej legislatívy zatiaľ všetko, čo môžeme urobiť,“ tvrdí Martin Šmatlák s tým, že investora by bolo vhodné motivovať aj prípadnými daňovými úľavami či inými zvýhodneniami. Filmové projekty sú totiž v súčasnosti priveľmi závislé práve od dotácií z Audiovizuálneho fondu. Podľa Šmatláka je teraz vhodný čas, aby sa táto diskusia opätovne nastolila. „Myslím si, že za tých necelých desať rokov, čo audiovízia funguje s účasťou nášho fondu, je už slovenské prostredie schopné takejto debaty. Už môže preukázať aj nejaké výsledky, nielen plány a prísľuby. No potrebujeme si to prostredie zanalyzovať, zmapovať ho z hľadiska ekonomických koeficientov a reálnej výkonnosti. Aj preto sme ešte vlani podporili výskumný projekt, ktorý sa zameriava na mapovanie tunajšieho audiovizuálneho sektora predovšetkým z hľadiska ekonomických a kvantitatívnych kritérií,“ uvádza Martin Šmatlák a dodáva: „Tento výskum sa aktuálne realizuje a potom by sme mali mať na stole konkrétne ekonomické argumenty o počte pracovných miest, výške vygenerovanej DPH či iných daní a odvodov do rozpočtu verejných financií a podobne.“ Na tému, ako pritiahnuť neštátne investície do filmovej produkcie na Slovensku, sa bude diskutovať aj na MFFK Febiofest v Bratislave (15. – 21. 3.).

V oblasti sponzoringu, respektíve celkovo neštátnych investícií do produkcie slovenských filmov, môže zohrať úlohu aj aktuálne vznikajúca Slovenská filmová agentúra, ktorá začne so svojou činnosťou už tento rok. Mala by prispieť k prezentácii Slovenska ako filmovej krajiny a tým aj k rozvoju audiovizuálnej produkcie. Vzhľadom na to sa k projektom môžu pridružiť aj neštátni investori. V susednej Českej republike navyše fungujú okrem Českej filmovej komisie aj niektoré filmové fondy a kancelárie, ktoré sa tomuto segmentu venujú na regionálnej úrovni. Podľa Martina Šmatláka je logické očakávať, že Slovenská filmová agentúra bude mať pozitívny dosah aj na otázku neštátnych investícií do audiovizuálnej kultúry. Ako však dodáva: „Treba tomu dopriať nejaký čas. Najprv sa musí agentúra vyprofilovať na národnej úrovni a potom sa môžeme baviť o rozvoji spolupráce v rámci regiónov.“

Daniel Bernát

Nikto poriadne nevníma význam kultúry pre ekonomiku

Producentka Zuzana Mistríková bola v rokoch 2003 až 2006 generálnou riaditeľkou sekcie médií a audiovízie na ministerstve kultúry, pôsobila aj vo vedení Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a je na čele Asociácie nezávislých producentov. Ako vníma otázku sponzoringu v slovenskom audiovizuálnom prostredí?

Debatovalo sa o možnostiach sponzoringu už v čase, keď ste pôsobili na ministerstve kultúry?
Keď sme s kolegami Andrejom Zmečekom a Martinom Kováčom nastúpili na ministerstvo kultúry, riešili sme ako prvý systém dotácií, ktoré sa realizovali veľmi nesystémovo cez tri rôzne programy a dohromady išlo o veľmi málo peňazí. Minister Rudolf Chmel sa vtedy zaslúžil o to, aby objem peňazí do neštátnej kultúry narástol a úradníci prestávali spochybňovať podporovanie neštátnej kultúry zo štátnych zdrojov. Druhým problémom, ktorý sme otvorili, bola otázka fungovania štátnych kultúrnych príspevkových inštitúcií. Tretím naším cieľom bolo, aby dotačný systém opustil ministerstvo a aby sa riešilo, ako sa do celej kultúry môžu dostávať súkromné zdroje nejakým normálnym spôsobom. Snažili sme sa vysvetliť, že keď nájdeme spôsob, ako motivovať súkromných investorov, veľmi sa tým uľaví verejným peniazom v dotačnej oblasti, na ktorú bol (a stále je) priveľký tlak.

Ako ste vnímali debaty na podobné témy po vašom odchode z ministerstva?
A boli nejaké? Pozrite sa, v takýchto otázkach musia byť vaším partnerom politici. Aj keď pracujete na ministerstve. Bez nich sa nepohnete. Je veľmi ťažké vyvíjať nejaké tlaky, ak neexistuje žiadna politická strana, ktorú by aspoň trochu zaujímala kultúra. Ľudia z tohto sektora sa cyklicky snažia robiť z kultúry agendu, teraz aj v kontexte kreatívneho priemyslu. A pojem kreatívneho priemyslu bol hneď tak trochu znásilnený, pretože sa objavil v súvislosti s rozdeľovaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

Nejaké diskusie azda prebiehali, keď sa v roku 2010 rozbehol projekt Partner slovenského filmu, iniciovaný Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou. Spoločnosť Heineken Slovensko vtedy vstúpila do podpory distribúcie slovenských filmov a TV JOJ im poskytla mediálny priestor...
Heineken mal so značkou Zlatý bažant dobré skúsenosti z projektu Bažant Kinematograf a spolupracovala som s nimi aj na jednom udeľovaní cien Slnko v sieti. Pýtali sa, či by mohli vstúpiť do produkcie filmov, no objem peňazí, ktorý mali k dispozícii, na to nevytváral reálny priestor. Tak som prišla s nápadom podporiť viacero projektov v štádiu ich distribúcie. Vtedy totiž už producenti nemajú ani energiu, ani zdroje. Navyše sa vtedy ešte len rozbiehal Audiovizuálny fond a financie na distribúciu boli reálny problém. Pointou bolo, že každý slovenský film, ktorý splnil podmienky, dostal hotovosť 6 000 eur na distribúciu a zároveň mediálny priestor v TV JOJ; v titulkoch filmu bolo uvedené logo Partneri slovenského filmu, ktoré v sebe obsahovalo logá uvedených spoločností. Ročný objem bol nastavený na maximálne desať podporených filmov a myslím, že to fungovalo celkom dobre.

Do akej miery je dôležité a zmysluplné hovoriť na túto tému dnes?
Rozhodne má zmysel hovoriť o podmienkach vstupu súkromných peňazí do kultúrneho sektora. Vďaka za prvú lastovičku v podobe príspevku SPP do Audiovizuálneho fondu, to je veľmi pozitívne. Tie peniaze sú však v AVF, teda stále v tom jedinom zdroji, a v otázke súkromných investícií nás to veľmi neposúva. Bolo by príjemné, keby skúsenosť s fondom motivovala SPP k nejakej dlhodobejšej spolupráci. Dlhodobejšie partnerstvá tu chýbajú, a ako sa dozvedám od kolegov z iných oblastí kultúry a umenia, ochota súkromných investorov podporovať tento sektor klesá pod vplyvom zákona o športe, ktorý v tomto smere odbúrava bariéry, takže pre investorov je jednoduchšie orientovať sa týmto smerom.

Vrátim sa ešte k projektu SPP a AVF, ktorý smeruje k podpore filmov v štádiu postprodukcie a distribúcie. Možno sa týmto novým nástrojom vyvinie tlak na dôslednejšie hľadanie spôsobu, ako komunikovať filmy tak, aby to mohlo byť zaujímavé pre potenciálneho investora. Nemusí to byť nutne viazané na návštevnosť 300 000 divákov, stačí mať dobrú stratégiu a byť efektívny v oslovení svojej cieľovej skupiny, ako to bolo napríklad pri Špine.

Je už ten správny čas na zákon o sponzoringu? A odkiaľ by mal vychádzať tlak, aby taký zákon vznikol?
Ja som už zaregistrovala, že zákon o sponzoringu je téma, ktorej sa ministerstvo kultúry chce venovať. A dúfam, že to tak aj bude. Veľmi dôležité je rokovanie s ministerstvom financií, nastavenie pravidiel tak, aby to nepovažovali za nejaký kanál, ktorým sa dajú odkláňať peniaze z daňového systému, ale aby to považovali za investíciu ako každú inú. Problémom je, že kreatívny priemysel sa veľmi ťažko kvantifikuje. A keď nemáte jasné čísla, ktorými poviete „pozrite sa, každé euro vložené do filmu prinieslo takýto multiplikačný efekt, takúto DPH a takúto zamestnanosť“, budú politické strany považovať kultúru stále za čiernu dieru a iba občas niečo z povinnosti odhlasujú. Nikto poriadne nevníma, čo znamená kultúrny sektor pre ekonomiku a pre koherentnosť tejto spoločnosti.

Daniel Bernát