JURAJ KUKURA

Obľúbený i oceňovaný slovenský herec Juraj Kukura, ktorý sa ako jeden z mála presadil v medzinárodnom kontexte, oslávi tento mesiac sedemdesiatku.

Pre film ho náhodou objavil režisér Ivan Balaďa ešte v čase, keď Kukura študoval na stavebnej priemyslovke. Vtedy sprevádzal svojho najlepšieho kamaráta na kasting a nakoniec získal jednu z hlavných úloh vo filme Tri gaštanové kone (1966). Po skončení priemyslovky vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení.

Už v roku 1970 získal angažmán v Divadle na korze, po jeho zrušení prešiel na Novú scénu a neskôr sa stal členom hereckého súboru v Slovenskom národnom divadle. Z mnohých divadelných inscenácií spomeňme aspoň jeho spoluprácu s režisérom Milošom Pietorom na Tajovského Statkoch-zmätkoch (1972), Molièrovom Mizantropovi (1972), Čechovovom Platónovi (1979) či Gogoľovom Revízorovi (1982).

Juraj Kukura bol zároveň vyhľadávaným televíznym hercom. Účinkoval napríklad v trojdielnom televíznom filme Adam Šangala (1972), v Párnického seriáli Straty a nálezy (1975) či v inscenácii Miloslava Luthera Mário a kúzelník (1976), ktorá získala ocenenie Strieborná nymfa na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle. Juraj Kukura si v pozoruhodnej adaptácii poviedky Thomasa Manna zahral hlavnú úlohu démonického potulného kúzelníka a hypnotizéra. Režisér Luther ho obsadil aj do ďalších televíznych projektov vrátane Triptychu o láske (1980) a Nebezpečných známostí (1980). „Pri našej spolupráci bol pán Kukura vždy invenčný, koncentrovaný, profesionálne plne disponovaný,“ uviedol Miloslav Luther.

Juraj Kukura si zahral aj vo viacerých celovečerných filmoch, medzi ktorými sú Eden a potom... (1970) v réžii Alaina Robba-Grilleta, Javor a Juliana (1972) Štefana Uhra, Koncert pre pozostalých (1976) Dušana Trančíka, Krutá ľúbosť (1978) Martina Ťapáka. V Čechách nakrútil Stíny horkého léta (r. F. Vláčil, 1977; herecká cena na MFF Karlove Vary), Deváté srdce (1978) Juraja Herza, Božskú Emu (1979) Jiřího Krejčíka, Trhák (1980) Zdeňka Podskalského a mnohé ďalšie. Spomenúť treba aj spoluprácu s Jurajom Jakubiskom, ktorý ho obsadil už do Zbehov a pútnikov (1968) a po hercovom návrate z emigrácie mu ponúkol prvú filmovú úlohu v snímke Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992).

Počas natáčania nemeckého seriálu Via Mala v roku 1984 bol Juraj Kukura v Československu odsúdený za opustenie republiky a zostal v zahraničí. Získal divadelný angažmán v Mníchove, onedlho v Hamburgu a neskôr pôsobil aj na scénach v Bonne, Bazileji či v Prahe. Účinkoval aj v mnohých nemeckých filmoch a seriáloch (napríklad Miesto činu, Šťastnú cestu, Kobra 11).

Na Slovensku Juraj Kukura už roky vedie divadlo Aréna v Bratislave. Ako herec je okrem divadelných cien aj držiteľom Igrica a v roku 2015 mu na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach udelili ocenenie Hercova misia. V rozhovore pre denník Pravda vtedy povedal: „Byť hercom nebol môj sen. Snažil som sa byť novinárom aj všeličím iným, ale keď všetky pokusy nasmerovať svoj život inam skrachovali, začal som sa venovať tomu, čo asi viem robiť najlepšie. Herectvu.“ Už tento rok by sa mal divákom RTVS predstaviť v 13-dielnom koprodukčnom seriáli Inšpektor Max.

Petra Macháliková ( scenáristka a dramaturgička )
FOTO: archív SFÚ/V. Vavrek